Čo sa dá zažiť pri zimnom jazdení v Tatrách?

Glevo, zima a bike – to je kombinácia, ktorá ide k sebe. Kde momentálne najčastejšie jazdím, čo ma zima naučila a ako sa pripraviť na zimné jazdenie?

Na západnom Slovensku to vyzerá na jar, ešte že vám na Štedrý deň trochu „pocukrovalo“ okolie. No ja našťastie bývam pod Tatrami, kde zima trvá zhruba 4 – 5 mesiacov. No nie vždy je to ideálna zima a oteplenie zavítalo aj k nám – preto som sa už veľmi tešil na aktuálne ochladenie.

Ako sa pripraviť na zimný výjazd?

Ako vyzerá moja príprava na zimný výjazd? Ako dopĺňam energiu v zime a čo na seba? Kedysi som v zime nejazdil. Patril som k cyklistom, ktorí v novembri odložili bike na zimný spánok a sadli naň znovu až v polovici marca. Teraz som rád, že som objavil čaro zimného jazdenia a bez biku si zimu už asi ani neviem predstaviť. Lyžovať sa učiť nechcem .

Čo sa týka stravy (nemám na mysli apku), v mojom prípade platí, že bez raňajok ani na krok. Najčastejšie raňajkujem praženicu, vajíčkové rezne či párky. Ja som často hladný a sýte raňajky mi dodajú dosť energie na výjazd. Ani pred poobednou zmenou nejdem jazdiť naprázdno a do bundy ide vždy buď čokoládový croissant alebo „lepeňák“, čiže chlieb so salámou. Ja spálim všetko, a aj keby som si dal na raňajky vianočný zemiakový šalát, tak nemám problém .

V zime až tak necítime smäd, no na pitný režim netreba zabúdať ani v mrazoch. Ja som si obľúbil teplý mätový čaj, ktorý nosím v termofľaši Elite Deboyo. Na dlhšie jazdy potom do batoha pridávam ešte jednu. Taktiež neodolám chatárskemu čaju, najmä na Brnčalke, tam skoro vždy. Snažím sa maximálne každú hodinu prijať cca 2 dcl tekutiny.

No a čo po takom výjazde? Po doobednajšom klasika bežný obed, oddych, nahodiť výjazd a podobne. No a potom hurá na osmičku do práce. Po náročnom výjazde, keďže zvyknem v zime dávať aj celodenné, sa mi osvedčil tento regeneračný nápoj od SIS.


Čo sa týka oblečenia, to veľmi rozoberať nejdem, navyše som sa mu venoval v predošlom článku. Základ je kvalitná spodná vrstva a bunda. Potom podľa teploty vyberám medzivrstvu. Dobrým doplnkom na zvýšenie teplotného komfortu, ale aj na mokrý sneh, je fajn mať na dlhých nohaviciach ešte voľné krátke. Pri vyšších mrazoch sa snažím dýchať nosom a mať niečo na krku, dobre poslúži aj bufka, ak nie je kukla.

Na akých plášťoch jazdím, to už viete. Podmienky si vyberám a aj keby si niekto pri pohľade na štatistiku povedal, že jazdím každý deň, tak nie, len trochu sa dostanem nad 200 dní. Radšej sa preveziem po asfalte ako po rozmočenom snehu. Iné je, ak ma podmienky prekvapia, prípadne ak ma chytí dážď na trase. No do dažďa dobrovoľne nejdem nikdy – radšej budem sedieť doma alebo, ak už tak, radšej sa iba prejsť.

V zime je skôr ale problém ľad na mojej prístupovej trase do Tatier. Plášte s hrotmi nemám a niekedy to bez občasnej prechádzky nejde. Ak je ľad zdrsnený, prípadne kombinovaný so snehom, tak pomaly sa dá aj po takom povrchu, hlavne prudko nepoužívať brzdy.

Skorý vpád zimy

Každá zima je niečím iná, predošlý prelom rokov tiež nebol ideálny a od zimy to malo ďaleko a pripomínalo to skôr bratislavskú zimu ako pravú tatranskú s kopou snehu a mrazom. Na sv. Martina som ešte dal posledný výjazd na „žiletke“ s kamarátmi po Spiši v nie veľmi ideálnom počasí aj s dažďom, blatom a dávkou smoly. Kamarát chytil na posledných cca 15 km defekt, a tak sme fúkali a fúkali. Ja som výjazd „zaklincoval“ 200 metrov od domu prehadzovačkou vo výplete.


Krátko na to, presnejšie na druhý deň, „zruším“ na výjazde aj MTB-čko. Na Popradské pleso to už v závere dostáva zimný nádych, no úsmev mi klesne v následnom zjazde pri pohľade na zadné koleso a prasknutý nipel. Našťastie mi to ale nebránilo v dojazde domov.


Ale poďme späť k tohtoročnej zime. Označovanie výjazdov na Strave z Tatranskej klasiky na Tatranskú zimu som zmenil 19. novembra, keď som aj začal zimnú sezónu. Prekvapivo skoro, a to rovno na Zelené pleso. Len ešte s viacerými nedostatkami, sem-tam nejaký ten ľad na klasických miestach. Úvod je ešte len s takým „popraškom“ a pod snehom cítiť kamene. Hore mi to trvá celkom dlho.

Hore sa ani nezdržím, skialpinistov a lyžiarov je tu riadne veľa, no na biku som sám blázon.

Zákrutu nad Šalviákom, ktorá je pod snehom, obchádzam lesom pomedzi stromy. Ale už to vyzerá pekne zimne. Už mám v PC toľko fotiek z tej trasy, no aj tak si robím ďalšie. Potom mám na Strave menej opisovania, čo sa týka podmienok, ak tam pridám aj fotky . Dávam ešte Hrebienok a peknú vyhliadku nad Smokovcom, kde je tiež ešte len tak „pocukrované“. Tento výjazd ešte absolvujem s „letným“ zadným kolesom, keďže na „zimnom“ sa robil nový výplet.


Ďalšiu jazdu som si už užil na oboch zimných, s tým zjazdeným Pirelli to miestami nebola žiadna sranda. Rozhodnem sa ísť pozrieť Ľadový dóm na Hrebienku ako každý rok. Cez víkend tam turisti stoja v radoch, no ja som ho mal len pre seba. Ešte stále je snehu pomenej, no na výjazde o 3 dni neskôr už mám pod snehom aj moju „prístupovú“ cestu do Tatier z obce Mlynčeky na Kežmarské Žľaby. Nasnežilo celkom dosť, na Zelené sa trápiť nejdem a musí mi stačiť Kovaľčíkova poľana. No výjazd ako taký mi nestačí, a tak ešte Hrebienok a Bilíkova chata. Dostatok snehu a aj teplota ukazuje okolo 8 pod nulou.

Snehu pribúda a ja si užívam výjazdy

Až sa mi nechce veriť, že je ešte len koniec novembra a v Tatrách je už toľko snehu. Dávam si Sliezsky dom a Popradské pleso. Podmienky sú fajn, ide sa mi celkom dobre, len záver na Sliezsky trochu viac potrápil. Je to tu otvorené a ak je v noci veterno, tak tu zvykne celkom nafúkať snehu. A vianočný stromček majú rovnaký ako minulý rok.

Po zjazde sa presúvam chodníkom po Smokovec. Kde je to ťažšie zjazdné, volím cestu. Už aj Cesta slobody je čiastočne biela. Popradské pleso dalo tiež zabrať, na otvorených miestach podobne viac snehu na ceste. Zimné radovánky ako majú byť. Počasie sa v ďalšie dni trochu pokazí a sneženie vystrieda dážď, a to aj vo vyšších polohách, následne trochu nasneží a ochladí sa.


Nasledujúci výjazd sa opäť rozhodnem ísť na Sliezsky dom. No najviac ma potrápi úsek Mlynčeky – Kežmarské Žľaby. Zamrznutá ľadová škrupina a na nej sneh. Kolesá sa neraz prepadávajú, niečo idem v sedle, niečo musím potlačiť. Som zvedavý, ako na tom bude Sliezsky. Vidieť, že aj tu pršalo, minimálne do výšky cca 1 400 m, možno aj vyššie. Pod kolesami to praská, no sneh tu ako-tak je.

Stretávam aj kamarátov na skialpoch. V závere stúpania sa riadne rozfúka. Robím si fotky a videá na mobil. Garmin ukazuje mínus 10 až mínus 11 °C. Na Sliezskom -11,4 °C, s pomerne silným nárazovým vetrom je na pocit možno aj mínus 20. Potom sa čudujem, že po pár jazdách musím meniť baterku vo wattmetri . Hore sa ani nezdržím, skialpinistov a lyžiarov je tu riadne veľa, no na biku som sám blázon. .

Zjazd musím ísť opatrne, hlavne v zákrutách, no v závere zjazdu už takmer pred Poliankou ma aj tak trochu šmykne pri nízkej rýchlosti a dvíham sa zo zeme. Nevadí, ak by bolo trochu viac snehu, ani necítim, že som spadol. Ale občasný pád proste k zimnému jazdeniu patrí. A čo sa prvé kontroluje po páde? Oblečenie a bike .

Najčastejšie aj tak na Zelenom

Svoje zimné trasy sa snažím striedať, no moje kolesá najčastejšie smerujú aj tak na Zelené pleso a v decembri som tam fakt často - „local legend“ na každom segmente . Niekedy si to dám aj dvakrát po sebe, alebo aspoň od polovice. Prichádzam prvýkrát hore na chatu, kde stretávam partiu poľských e-bikerov a bikeriek. Dáme spoločnú fotku. Z okna chaty: „Ani na čaj nejdeš?“ Prídem ešte raz.


Dávame spoločný zjazd, navzájom si porobíme nejaké fotky, dole sa rozlúčime a ja idem na chatu ešte raz. Prekvapí ma spadnutý strom v úvode, takmer cez celú šírku cesty. Stromy teraz pod tým ťažkým snehom dostávajú zabrať, v zjazde ešte stál a o pár minút už nie. Inokedy som na chate dvakrát po sebe aj neplánovane, ako keď sa mi podarilo zabudnúť si tam termofľašu.

Nikdy ju nevyberám, keď idem dnu do chaty, no teraz ju tam nechám na stole, čo zistím na Kovaľčíkovej poľane, keď sa chcem napiť. Aspoň keby podmienky boli lepšie, no v ten deň je trochu teplo, a tak sa mi ide ťažšie. A ako naschvál mi nikto z chaty nedvíha, že by mi ju odložili a prišiel by som si po ňu napríklad na další deň.

Vianočné oteplenie a medzisviatočné jazdenie

Už taká klasika, zima sa rozbehne, majú prísť Vianoce, tak čo nás čaká v počasí? Áno, samozrejme oteplenie. Až také, že miestami jazdím aj bez rukavíc na Sliezsky. Ráno je sneh ešte celkom fajn, no v závere zjazdu to už na mokrejšom snehu až tak nedrží. Zelené pleso je na tom ešte horšie, čo zistím na nasledujúcom výjazde s kamarátom Čulom. Zhodneme sa, že horšie podmienky sme ešte asi na Brnčalku nejazdili. V lese nad Mlynčekmi mi Garmin ukazuje krásnych mínus 8 °C, no onedlho nad Matliarmi už je nad nulou a začína to riadne stúpať, miestami až k +10, a to už je riadny hic v Tatrách v decembri.


Niekde sa to pod nami prepadáva, no na dosť miestach máme pocit, akoby sme jazdili po ľade, aj keď na fotke sa podmienky zdajú normálne.

V tme je to úplne iné, aj keď cestu asi málokto pozná lepšie ako ja.

Mráz a následne slnko vytvorilo na snehu ľadovú škrupinu, a tak to miestami išlo len peši. Neviem, či som niekedy šiel hore hodinu a pol z parkoviska. Väčšinou to dávam v pohode pod hodinu, aj keď každú chvíľu fotím, natáčam na IG a podobne. Aspoň západ slnka stál za to, no škoda, že predošlý deň som nefotil.


Na Vianoce nám po dlhej dobe snežilo aj dole v meste a dočkali sme sa „bielych“ Vianoc. Ale opäť to pokazil dážď, našťastie len ráno, potom sa trochu ochladilo a pribudli aj snehové zrážky. Ale teplo ostalo a na sv. Štefana neboli veru dobré podmienky, aj keď zjazdné to bolo. To sa ale nedalo povedať o starej ceste zo Štrbského smerom k parkovisku pod Popradským, kde som sa radšej prešiel. Medzi sviatkami je turistov v Tatrách ako „maku“. Je síce teplejšie, no podmienky sú celkom fajn. Normálne sa čudujem, ako sa to dokáže rýchlo meniť a od Štefana sa to výrazne zlepšilo.


Len ja mám na bike menej času, nuž aj ranné zmeny treba občas potiahnuť. Dám si aj Zelené pleso s večerným návratom, už pekne dlho som nejazdil so svetlami a čelovkou. Podmienky sú super, je už celkom pokročilý čas, o chvíľu sa začne stmievať, ale turistov stále pomerne veľa. Čo to tu muselo byť doobeda ? Večerný zjazd si celkom vychutnám, no aj napriek dobrým podmienkam to až tak nepúšťam. V tme je to úplne iné, aj keď cestu asi málokto pozná lepšie ako ja.


Na chatu zavítam ešte na Silvestra. Budíček o 6:15 h, a potom sa čudujem, že nevydržím do polnoci . Podmienky sú priam dokonalé na nejaké to tempo smerom hore, a tak sa rozhodnem si to dať „na bomby“ a sledujem si priebežný čas oproti môjmu doterajšiemu KOM-u. Keď v hornej časti pri potoku vidím náskok zhruba 2 minúty, už viem, že sa mi ho podarí vylepšiť. Hore mám celkom dosť, ísť zhruba 40 minút na priemernom tepe 175 dá zabrať. V zjazde už mám o dosť hustejšiu premávku.


Rozhodnem sa ísť si ešte zajazdiť na Popradské pleso. No pri pohľade na podmienky si hovorím, že radšej som mohol dať viackrát Zelené. Úvod stopený na asfalt, ďalej sneho-ľad, no vyššie mi aspoň na chvíľu vyčarí úsmev husté sneženie. Dole na parkovisku si ma pre zmenu počká dážď, ktorý tu prečkám.

Čaká ma návrat po mokrej ceste, lepšia alternatíva ako mokrá „brečka“ na chodníku. Po príchode na Bielu vodu si ešte idem dať necelú polovicu stúpania, čiže na Šalviák, v hustej hmle a dosť sťažených podmienkach. Ako sa to zmení za pár hodín... Ráno tu s rezervou vylepším KOM a teraz neviem, či by som za hodinu vyšiel hore. Ale, aspoň mám silvestrovskú „stovečku“.

Pravoslávne Vianoce v daždi

Ochladenie príde asi až neskôr. Deň pred, čiže 5. januára, to tesne pred Brnčalkou otáčam pre nevychodený sneh, a tak si dávam reparát. Aj keď viem, že počasie nemá byť ideálne, vyrážam. Snáď to doobeda vydrží. Na Žľaby po tom ľade väčšinou vedľa biku, na Bielej vode mi začína mrholiť. Dumám, či vôbec ísť, no zhora prichádzajú lyžiari a podmienky sú celkom dobré.

A aj boli, teda stále mierne mrholilo, povrch bol však fajn a bez problémov sa dalo až na chatu. Aj tam teplota nad nulou, a to čo padá, sa len veľmi málo podobá na sneh. Po zjazde si dávam ešte Šalviák a presun domov si skombinujem vlakom. Po tých mokrých cestách sa mi veru nechce.


Článok možno na niekoho zapôsobí ako rozpis Glevových výjazdov, kritiku samozrejme beriem. No chcel som vám takto priblížiť tatranskú zimu a ukázať, ako sa aj tu dokážu meniť podmienky niekedy aj počas dňa. Jedno stúpanie je fajn a vo vedľajšej doline nič extra.

Zima je veľmi špecifické obdobie pre bike a podmienky sa veľmi často menia. Ako bude zima pokračovať, nevedia ani meteorológovia - môže byť plno snehu, ale aj mokro, v nižších polohách aj blato, no v každom prípade si ju užite podľa seba. Viem, že podmienky sa nie vždy dajú ovplyvniť, no ak sa dá, treba si vybrať tak, aby bol výjazd príjemný a nebol to boj so samým sebou a bikom len kvôli aktivite na Strave. Tak nech vám to jazdí!