Reportáž: Drásal 2023 - jubilejný ročník legendárneho maratónu

Dňa 24. 6. 2023 oslavoval najstarší bikemaratón v Českej republike svoje okrúhle 30. narodeniny a ja som sa deň vopred rozhodol tieto kultové holešovské preteky horských bicyklov po prvýkrát navštíviť.

K úspešnej návšteve jubilejného ročníka mi výrazne dopomohol piatočný studený front, ktorý výrazne znížil teplotu vzduchu na optimálne pretekárske podmienky a nepriniesol ohlasované zrážky. Za tejto ideálnej konštelácie som sa mohol poslednú júnovú sobotu postaviť na štart trasy B s celkovou dĺžkou 58 km a 1 663 nastúpanými výškovými metrami.

„Obr“ opäť podrástol

Po dlhom čase som sa nezúčastnil najdlhšej ponúkanej trasy, pretože tá v tomto prípade znamenala prekonať trať s parametrami 200 km/4 750 m. Ultra dlhá trať Obr Drásal, ktorá nemá v rámci bikemaratónov v Česku obdoby, tiež oslavovala svoje jubileum v podobe desiatych narodenín a ako už býva každý piaty rok zvykom,

... na chvíľku ma dokonca prepadol pocit, že sa maratón vyhýba každej odbočke na lesnú cestu.

dostala svoj dištančný upgrade z pôvodných 177 km. Komu by sa zdalo 200 km trochu veľa a 58 km trochu málo, mohol si zvoliť zlatý stred v podobe tradičnej maratónskej trasy A, ktorá pre mužov činila 120 km a 2 902 výškových metrov a pre ženy 83 km s prevýšením 2 113 m. Organizátori nezabudli ani na rekreačných cyklistov, pre ktorých bola vytýčená trasa C s 31 km a 764 nastúpanými metrami.



Po rýchlej registrácii a flegmatických predštartových prípravách na provizórnom parkovisku v zámockom parku som ledva stihol doraziť na 11:00 SELČ na námestie E. Beneša, miesta štartu dnešných pretekov, keďže som podcenil naštudovanie mapky areálu. Zaradením sa do štartovacieho koridoru, odštartovaním moderátora a spustením hodiniek začínam pár sekúnd po jedenástej z chvosta štartového poľa za ideálnych klimatických podmienok svoje premiérové drásalovské dobrodružstvo.

V kráľovstve rýchlych zjazdov

Úvodné tri asfaltové kilometre veľa vzruchu nepriniesli, za povšimnutie stála akurát skupinka miestnych obyvateľov podporujúca svoje hlasné povzbudzovanie vkusným akustickým nástrojom. S príchodom na širokú spevnenú cestu aj stúpanie značne pritvrdilo, začínajú sa formovať prvé rovnako výkonnostné skupinky. Ako sa cesta blížila k svojmu záveru, vidím zosadať ľudí pred vchodom do lesa. V myšlienkach si už pomaly premietam to „krutoprísne“ stúpanie.

Obávaný nešliapateľný stupák však bol len technickejší prudší výšľap, v našom prípade turistika vo vzniknutom vláčiku. Na začiatku pretekov som ešte nebol pripravený podobné stúpania tlačiť, a tak sa pri prvej príležitosti svoju skupinku rozhodnem opustiť. Ako sa pri výšľape vyskytovali aj jemne podmočené úseky, v nasledovnom zjazde sa pre zmenu pod kolesami len tak prášilo. Rýchlym zjazdom sme sa dostali do Rusavy, kde som na okolitých lúkach pozoroval pod permanentne zamračenou oblohou jemný biely opar. Vyzeralo to na skorú prítomnosť dažďa.

Našťastie sa z toho vykľul len jemný osviežujúci „rozprašovač“, ktorý vo výživnom asfaltovom stúpaní z obce prišiel vhod. Takmer 14 kilometrov za mnou a ja som poriadny terén pre horské bicykle ešte nevidel, na chvíľku ma dokonca prepadol pocit, že sa maratón vyhýba každej odbočke na lesnú cestu. Keď ma v stúpaní obieha pán na gravele, povzdychnem si, aký ideálny dopravný prostriedok na tunajšie terény on vlastní.


Hádam poslednej takejto odbočke do lesa maratón už neodolal, a tak sa môžeme pustiť do obchvatu Hostýna. Trochu škoda, že barokovú baziliku na Svatom Hostýne len podchádzame bez známky jej zočenia, ako náhradu ale dostávame výhľady niekam do vnútrozemia. Vizuálne popasený sa vrhám do ďalšieho rýchleho zjazdu končiaceho prvou občerstvovačkou. Tu dopĺňam hlavne zásoby cukru, voda sa mi akosi nemíňala.

Dve stopy, spoločný záver, od nešťastia nebolo ďaleko.

Keďže som vode odolal na zásobovacej stanici, nemohol som urobiť inak ani pri brode potoka hneď po opätovnom roztočení kolies. Súperi sa bez váhania púšťali naprieč vodným tokom, ja som pre zmenu dvakrát vyhľadal priľahlý mostík. Takúto „fajnovku“ Drásal snáď ešte nezažil. Po prívodných „predlžovačkách” nasledoval krátky úsek po ťažbou poznačenom teréne. Zjedené maškrty sa mi pekne v bruchu ponatriasali.

Interesantné okolie najvyššieho bodu

Vo výšľape po zvážnici na Klapinov opäť stretám neprehliadnuteľného staršieho pána, vydávajúceho v stúpaniach hlasné zvukové efekty a v zjazdoch pozdvihujúceho opatrnosť na novú úroveň. Vďaka tomuto pánovi som neskončil ako najpomalší zjazdár na tratiach 58+ km. Dosiahnutím výhľadového miesta na Klapinove začal pre mňa naberať maratón tie správne grády. Následným zjazdom idem tak dlho sám, až sa začínam obávať, či som dobre odbočil.

Dobiehajúci súper ma uistil o správnosti smeru jazdy a v terénnom stúpaní na Pardus sa ma pokúsil utrhnúť. Výšľap to bol riadne príkry, v jeho prvej polovici sa nechávam strhnúť davom a chvíľku tlačím. Druhá polovica sa mi zdá, že o percento sklonu poľavila, a tak nasadám na bike a technickým hravým terénom obieham tlačiaceho spolubojovníka. Krátky lúčny singel cez minivrchol s parádnymi výhľadmi bol krásnou odmenou za vynaložené úsilie.


Poväčšine lesný zjazd z najvyššieho bodu B trasy bol miestami sprevádzaný skupinkami skalných fanúšikov, pričom medzi ich povzbudzujúce pokriky patrilo aj niečo v zmysle „pusti tie brzdy”. V tejto lesnej pasáži som sa túto radu ešte neodvážil aplikovať v praxi, na jej uplatnenie som si nechal priestor v dlhom asfaltovom klesaní, ku ktorému sme najprv museli z väčšej časti stúpať takmer štyri kilometre.

Odporúčanie to bolo síce skvelé, len sledovanie značenia už nebolo také ľahké. Zaháknutý za iným pretekárom trielim dole asfaltom, keď sa znenazdajky po ľavoboku objaví šípka, ktorú sme úspešne preleteli. Kričím naňho, že sme minuli odbočku, ale veľmi ho to nezaujímalo. Tak sa osamote poctivo pár metrov vraciam na lesný chodník, zatiaľ čo ten uprchlík si upaľuje dole asfaltkou pár metrov podo mnou. Očividne tu nepreteká prvý raz, a tak vyhodnotil asfaltovú miernu „predlžovačku” ako rýchlejšiu alternatívu k terénnej technickejšej skratke.

Keď sa obri stratia…

To už sa k nám pripojili pretekári z dlhých trás a od tej chvíle som nechtiac na úzkych úsekoch zeleno-červených len brzdil. K najbližšiemu stretu s jedným takýmto pretekárom došlo v zjazde z pre mňa najpamätnejšieho miesta celej modrej 58 km trasy, kde sme prechádzali pomedzi skalné útvary Králky. Dve stopy, spoločný záver, od nešťastia nebolo ďaleko. Vyhnúť pádu sa žiaľ nepodarilo pretekárovi v zjazde pred treťou občerstvovačkou. V skupinke pár ľudí čakal na privolanú pomoc. Snáď nič vážne, veľa zdravia!


V jednom z posledných stúpaní na trati ma oslovil peknou angličtinou zahraničný pretekár so zeleným číslom symbolizujúcim obriu trať. Pýtal sa na počet zostávajúcich kilometrov. V krátkom rozhovore mi aj stihol povedať, ako sa stratil. A veruže nebol sám. Podobný nechcený čin sa podaril viac ako dvadsiatim „obrom” vďaka kombinácii rôznych faktorov, ktoré negatívne ovplyvnili tento jubilejný ročník. Oficiálne vyjadrenie organizátora na vzniknutú situáciu sa nachádza na stránke pretekov na sociálnej sieti. Na našej polmaratónskej trase k podobným udalostiam našťastie nedošlo, a tak som sa mohol pokojne pustiť trojkilometrovým drkotajúcim zjazdom, na konci ktorého som bol vyklepaný ako rezeň.

„Korunovácia” víťazov v zámockom parku

Posledný mierny lúčny brdok, zjazd po panelke, kúsok hlavného ťahu a krúženie po nádvorí zámockého parku presne po 58 kilometroch a 4:07:35 ukončili moju účasť na 30. ročníku tohto najkultovejšieho českého bikemaratónu. Víťazom na najprestížnejšej obrej 200-kilometrovej trati sa stal český reprezentant Jan Jobánek s časom 9:26:33, medzi ženami kraľovala ako jediná žena, ktorá dosiahla na tejto trati cieľ, Dagmar Sladkovská s výsledným časom 13:28:49. Srdečná gratulácia a obrovský rešpekt. Kompletné výsledky všetkých trás a kategórií je možné nájsť tu, záznam trasy B sa nachádza na tomto odkaze.


Zázemie pretekov, ako už býva tradíciou pri MTB maratónoch série Kolo pro život, bolo zvládnuté na jednotku a v cieli potešila aj netradičná kombinácia chilli con carne s hranolkami. Vďaka počasiu boli pretekárske podmienky takmer dokonalé, každý fanúšik rýchlych a technicky nenáročných tratí si tu určite prišiel na svoje.