Everesting na Zwifte – kopec s úsekom 22 % nebol dobrý nápad

Ako dopadla naša jedinečná výzva na spestrenie zimných pochmúrnych dní? Poďte s nami prežiť vertikálny challenge z pohodlia obývačky, ktorý otestuje vytrvalosť tela aj mysle.

Presne takto pred rokom som s Liv absolvovala jednu z najťažších výziev, akú som si kedy dala – indoor 24-hodinovku. Na oslavu tohto výročia sme si povedali, že si urobíme párty. Ako to ja rada volám, vertikálnu párty.

Platforma a voľba stúpania

Na Everesting sme si vybrali platformu Zwift, práve kvôli širokému portfóliu trás a kopcov vhodných na túto výzvu. Zvažovali sme rôzne možnosti stúpaní, napríklad aj populárny Alpe du Zwift, ktorý nám však prišiel trochu strmší, ako by sme si priali, a tak som navrhla Col du Platzerwasel, ktorý je dostupný na Zwifte na Climb Portal (čo znamená, že je dostupný iba v určité dni, podľa rozvrhu).


Propozície stúpania vyzerali nasledovne:

• Kategória stúpania: 2
• Dĺžka: 7,82 km (4,9 míľ)
• Prevýšenie: 592 m (1 942")
• Priemerný gradient: 7,3 %

Platzerwasel sa nachádza vo francúzskom pohorí Vogézy (v blízkosti nemeckých hraníc, odtiaľ názov) a niekoľkokrát bol zahrnutý aj do Tour de France.

Prípravy na „Deň E“

Dátum indoor Everestingu sme niekoľkokrát interne posúvali (pôvodný mal byť na konci februára 2023), až to finálne padlo na piatok 24. 11. 2023. Vďaka Isadore sme tento výmysel mohli opäť realizovať v Isadore Community Hub v Bratislave (P.S.: moji susedia by sa asi indoor Everestingu doma nepotešili). Liv stanovila čas štartu na 8:08. (Áno, začali sme presne 8:08. Ak chcete vedieť prečo, otázky smerujte na ňu.)


Všetky veci, bicykle, trenažéry (Wahoo Kickr) a jedlo sme si nachystali večer vopred, vo štvrtok. Za nastavenie a rozloženie trenažérov ďakujeme Šampónovi z bratislavského MTBIKER servisu.

...oceňujeme, že ich vôľa pracovať v office bola silnejšia ako ich citlivosť na arómu potu.

Po boku, v strede medzi nami, sme mali našu vernú žehliacu dosku, ale tentokrát iba jednu. Zvyšné dve sme vďaka Wahoo vymenili za zapožičané stolíky. Keď sa na to pozerám spätne, mám pocit, že tentokrát sme oveľa menej plánovali, čo si so sebou zoberieme, ako na ktorejkoľvek inej výzve. Možno sme sa to už naučili a možno nám to iba freestylovo dobre vyšlo. Na oblečenie sme si zobrali niekoľko párov bibsov, tielok, dvoje tretry a uteráky.

Konečne je tu „Deň E“

V piatok ráno, v „Deň E“, sme sa stretli v hube o 6:45, nachystali sme si notebooky, pripravili posledné veci na jedenie a pitie, vrátane kávy. Prezliekli sme sa, medzitým prišla prvá návšteva, kamarátka Ajka a za jej pomoci sme odpočítali čas do štartu. Akoby povedali kamaráti z martinského Dropped cycling club, túra dlhá.

Hneď na prvom výstupe sme zistili, že som vybrala zlé stúpanie (takto verejne sa ti ospravedlňujem, Liv). Nikdy som si ho predtým neprešla, a to bola chyba. Podľa dĺžky a priemerného sklonu vyzeralo dobre. Čo som však nečakala, boli 17 % a 22 % rampy, ktoré neboli veľmi príjemné – hlavne preto, že sme sa na „kopci“ točili 15-krát.

Vtedy som sa sama seba pýtala, či by ten Alpe du Zwift predsa nebola lepšia voľba. Napätie vo vzduchu na prvom stúpaní by sa dalo krájať aj tupým nožom.


Aj napriek nečakaným sklonom som sa od radosti nevedela krotiť, priemerné watty som počas prvej hodiny jemne prestrelila, ale našťastie ma to neskôr nedobehlo.

Everesting na Zwifte má oproti Everestingu vonku okrem iných jednu veľkú výhodu. Nemusíte zjazdovať, resp. avatar zjazduje za vás. Takže môžete pokojne zliezť z trenažéra a dať si pauzu na záchod alebo na jedenie. Naša pauza trvala približne 8 minút. Okrem týchto zjazdovacích prestávok od krútenia nemala ani jedna z nás štandardnú oddychovú pauzu, čo som na konci Everestingu aj pocítila.

Hneď ako sme dozjazdovali, potrebovali sme sa pod kopcom otočiť (stlačiť šípku na Zwifte) a mohli sme ísť znovu nahor. Po prvých 2-3 tisíc výškových metroch som si začala všímať znižujúci sa výkon a predlžujúci sa čas každého stúpania. Zo začiatku mi jeden výstup trval približne 40 minút a môj najpomalší výstup trval 56 minút a 30 sekúnd.

Počas tejto aktivity sme dostávali aj rôzne „obetné dary“...

Bicyklovali sme normálne počas dennej prevádzky predajne Isadore, v ktorej sedí aj časť zamestnancov. Do officu sa v ten deň odvážili prísť až dvaja, Marek a Peťo. Viem si predstaviť, že to pre nich nebola zrovna najpokojnejšia atmosféra vhodná pre prácu, ale oceňujeme, že ich vôľa pracovať v office bola silnejšia ako ich citlivosť na arómu potu. Postupne nás prišli povzbudzovať kamaráti, čo nás veľmi poháňalo vpred.

Počas nášho Everestingu vonku pršalo. Tak si to v podstate Livush vysnila, že my budeme vnútri everestovať, kým vonku bude liať. Načo by sme predsa vnútri everestovali, keď by sme sa mohli bicyklovať vonku?!

Prvé krízy

Okolo výstupu č.8/9 z 15 som dostala mierny blok do jedenia. Jedlo som mala po pravej aj ľavej strane a pozerala som sa pri zjazde, že na čo by som mohla mať chuť. Pri pohľade na hocičo sa mi zdvíhal žalúdok, po dvoch hodinách som bola schopná skonzumovať aspoň tyčinku a banán. Okrem toho som zjedla zopár ďalších tyčiniek, ovocné cukríky, bezlepkový čokoládový koláčik, vegan kapustnicu od Katky, chlebík s hummusom a zopár koliesok uhorky (to skôr pre chuť a pre zmenu).


Stratégiu dopĺňania kalórií som poňala tak, že som plánovala prijať energiu každú hodinu. Problém bol však v tom, že ma počas Everestingu opustil apetít a na veľa jedla, ktoré som si priniesla, som chuť nemala. Cítim, že tento problém čiastočne vykompenzovali plne nabité glykogénové zásoby, o ktoré som sa celý predchádzajúci týždeň starala a poctivo dopĺňala. Pretransformovala som ich hlavne z cestovín, ryže a ovocia.

Keďže som tentokrát oproti minuloročnej rovinatej trati jazdila stúpanie, môj priemerný výkon bol výrazne vyšší a s ním aj exkrécia potu. Pitný režim tvorila hlavne voda, elektrolyty od SIS, Coca-Cola Zero, grepová šťava Limenita a batch brew.

Cyklokomunita

Počas tejto aktivity sme dostávali aj rôzne „obetné dary“ – pomarančové džúsy od Riškovcov, avokádo s bicyklovou sviečkou od Lucky a Maťa, plnú krabicu škoricákov od Vladka zo Sorenu, vegánsku kapustnicu od Katky, cookies od Samka a ďalšie dobroty. Ďakujeme!


Celý čas s nami bol aj kamarát Matúš, ktorý nám robil parádne fotky a videá. Celkom upgrade od minuloročnej 24-hodinovky a fotiek, čo sme nevládne urobili my. Zapisovali sme si, koľko ľudí nás prišlo pozrieť a dostali sme podporu až od 57 ľudí. Veľmi si to vážime. Okrem toho nám 6am.cc urobilo poriadnu párty. Ďakujeme Katke, Viktorovi za tanečné predstavenie a Ľubikovi aspoň za to, že sa k tancovaniu jemne priblížil.

Blížime sa ku koncu

Keď som prekročila hranicu 6 000 metrov, nasledujúce metre už začali pribúdať samy. Dostala som sa do toho stavu, ktorý mám rada. Nohy sa mi krútili a ja som si to užívala. Keď sme sa blížili ku výške Everestu, kamaráti sa okolo nás zhromaždili a odpočívali zostávajúce metre.

Bol to zážitok. Aj keď odpočítavanie bolo v tom momente symbolické, pretože nás čakali ešte ďalšie výškové metre, ktoré museli vykompenzovať minimum metrov nabratých v zjazde.

Ako zistím, koľkokrát musím prejsť segment na akceptovanie pokusu o Everesting?

Na stránke Everestingu nájdete kalkulačku, ktorá vám na základe segmentu na Strave vypočíta počet opakovaní. Je to trochu komplikovanejšie ako iba súčet nastúpaných metrov. Pokiaľ má kopec v stúpaní aj jemné zjazdy, tak tie sa pri zjazdovaní nezapočítavajú do nastúpaných metrov. Treba teda pridať viac vertikálov smerom nahor. Keďže my sme zopár zjazdov na segmente mali, vedeli sme, že musíme nastúpať viac. Avšak vtedy sme nevedeli, že túto kalkulačku majú priamo na webovej stránke, a tak sme to odhadli, že 9 400 výškových metrov by nám malo stačiť. To sa presne rovnalo 15-tim výstupom. Našťastie sme sa neprepočítali a Everesting máme akceptovaný a zapísaný v Everesting hall of fame.

Zakázané otázky

Pôvodný plán bol premietať na stenu pred nami sledovanie jednej z nás z tretieho Zwift konta, čo sa síce podarilo spojazdniť, keďže táto funkcia funguje iba do určitej vzdialenosti. Premietali sme teda na stenu ZAKÁZANÉ OTÁZKY, ktoré sa nás pýtal každý zvedavec, ktorý nás navštívil. Na niektoré sme nevedeli odpovedať a na iné sme nechceli odpovedať. Tu je prehľad:

• Baví vás to?
• Ako vám to ide?
• Ako sa cítiš?
• Koľko ešte?
• Už ste tam?
• Kedy končíte?
• Prečo máš Colu Zero?
• Ako si sa vyspala?

Teraz na ne môžem už aj odpovedať, aj keď iba za seba.

• Baví vás to? Mňa osobne to bavilo, aj keď kríza prišla. Mám rada takéto výzvy a teším sa na ďalšiu.
• Ako vám to ide? Išlo nám to veľmi dobre. Musím povedať, že sme to dali rýchlejšie, ako som čakala, že to dáme.
• Ako sa cítiš? Až na jednu krízu a blok v jedení som sa cítila lepšie, ako som čakala. Žiadna časť tela, okrem krku, ma nebolela.
• Koľko ešte? Už ste tam? Kedy končíte? Tieto hádam už netreba.
• Prečo máš Colu Zero? Pretože mi chutí viac ako normálna.
• Ako si sa vyspala? Viem si predstaviť, že by som sa pred takouto aktivitou vyspala aj lepšie, ale ušlo to.

Čo je jednoduchšie? Indoor alebo outdoor Everesting? Indoor Everesting alebo indoor 24-hodinovka?

Nedá sa to úplne porovnať, keďže na všetkých troch týchto aktivitách sme mali iné podmienky a inak sme sa cítili. Avšak, ak by som to mala porovnať a zoradiť podľa obtiažnosti, najťažšia bola 24-hodinovka, po nej nasleduje outdoor Everesting a najľahšia z týchto aktivít bol práve indoor Everesting. Predsa nám to trvalo kratšie ako 24-hodinovka a aj outdoor Everesting a oproti outdoor Everestingu sme boli chránené pred vplyvmi počasia.

Máte nápad na nejakú ďalšiu výzvu na 2024? Budem rada, ak nám dáte vedieť v komentároch.

Link na Everesting nájdete v sekcii Výjazdy.