24 hodín na trenažéri - aké to je?

24 hodín na trenažéri - aké to je?

Ak nemáte čo robiť najbližších 24 hodín, tak si okrem prečítania tohto článku môžete dať aj trenažérový maratón.

Ako sa zrodil tento šialený nápad? Od nášho Everestingu s Líviou ubehli tri mesiace a chcelo to opäť nejakú výzvu. V jeden novembrový deň dal Marek Poláček na Zwifte 1 000 km v jednej jazde a Liv mi jeho aktivitu na Strave preposlala a opýtala sa, kedy my pôjdeme niečo podobné. Dlhšie sme rozmýšľali nad tým, že keď bude škaredo, prenesieme si trenažéry do Isadore Community Hub a budeme tam bicyklovať spolu. To som však nevedela, že to bude práve 24-hodinovka. Netrvalo dlho a už sme mali termín.



Plánovanie


Štart sme mali naplánovaný na sobotu 25. 11. o 7:07 a koniec v nedeľu 26. 11. 7:07 – 24 hodín hrubého času, pokus o čo najkratšie prestávky a bez spánku. Začala som sa chystať už počas týždňa
...posledné chystačky, pripitie kávou, prezlečenie sa a boli sme pripravené začať trpieť.
– nakupovať jedlo, pitie, ktoré by sa mi mohlo hodiť. Liv pripravila excelovskú tabuľku, kde sme si písali zoznam vecí, aby sme na nič nezabudli. V piatok večer som si uvarila cestoviny, napiekla chlieb, nakrájala ovocie a odniesla veci do Isadore Community Hubu (ICH), kde sme si s Liv vopred pripravili zázemie.

Zoznam vecí


  • Trenažér, bicykel, podložka pod trenažér, žehliace dosky na položenie vecí vedľa trenažérov, ventilátor, notebook, slúchadlá, uterák a stolík na notebook nám požicali chalani z vedľajšieho MTBIKER showroomu, za čo im veľmi pekne ďakujeme
  • 4x bibsy + 4x športová podprsenka, 2x tretry + civilné oblečenie
  • Jedlo, veeeeeeľa jedla + pitie hlavne minerálka, Coca Cola, džús...



3, 2, 1 štart…


V piatok som išla spať relatívne skoro, budíček bol nastavený na nekresťanskú rannú hodinu, 5:20. V sobotu sme sa stretli v ICH o 6:15, posledné chystačky, pripitie kávou, prezlečenie sa a boli sme pripravené začať trpieť. Zo začiatku ubiehali kilometre bezbolestne a rezko a prvý návštevník ku nám zablúdil už okolo 8. Livkin kolega Kiko prišiel z piatkovej párty na afterparty do ICH. Únava ho však zložila celkom rýchlo, a tak zaľahol na gauč a spal. Jeho únava bola silnejšia ako hlasný zvuk trenažérov. Hub sa otvára o 10:00.

Hneď potom nás navštívil Matúš Dží, vedúcko z WLRM cc, ktorý prišiel skontrolovať zásoby jedla, podľa jeho komentára sme mali jedla ako na týždňovú dovolenku v Chorvátsku. Krátko po desiatej hodine sme mali už prvú stovku za sebou, aké jednoduché, pomysleli sme si. Postupne nás prišli podporiť ďalší a ďalší kamaráti, kilometre ubiehali ako zadarmo. Pribúdali kamaráti z cyklokubov 6am cc, WLRM cc, ŽILETKY CYCLING CLUB a iní návštevníci neklubového charakteru. Nosili jedlo ako koláče, croissanty, muffinky, čokolády, focacciu... ďakujeme, urobili ste nám zásoby aj na zvyšok týždňa.

Metabolické procesy nás zosadili z trenažérov po 4,5 hodinách od začatia. Liv dokonca počas prvej prestávky na záchod „poklusla" a trvalo jej to iba 4 minúty - ušetrila tým presne 48 sekúnd. Pocit únavy nás stále nedobiehal, kamaráti sa striedali jeden za druhým, už bolo po 13. hodine a my sme sa blížili k 200vke. 200 km bol môj doterajší Zwift rekord, u Liv to bolo 356 km. V hlave som si opakovala, že všetko, čo bude po 200vke na Zwifte, bude zlepšenie. Ale zatiaľ boli všetky pocity únavy tlmené neustálym ruchom kamarátov a cyklokomunity.



Počas krátkej prestávky na záchod okupoval naše karbónové „žrebce" gluteus maximus Lukáš Hromčík zo ŽILETKY CYCLING CLUB. Jeho stručný, no za to intenzívny effort, mi odomkol 800-wattový odznak na Zwifte. Vivat Lukáš Hromčík. Netrvalo dlho a zjavil sa zvyšok klubu, Maroš Bartko nám doniesol vegánske koláčiky, ktoré zmizli hneď a ja som dokonca zjedla aj časť z Livkinho koláča.



Katka zo 6am klubu doniesla ešte horúcu vegánsku kapustnicu v hrnci. Jej konzumovateľnosť najprv otestoval skoro celý 6am klub a neskôr sme si dali aj my. Cyklokamarátka Šrobi zobrala na exkurziu celú rodinu, aby im ukázala, ako sa to nerobí, Lucka zo 6am klubu s priateľom Matejom prišli s héliovým balónom s číslom 13 na oslavu 13tich odbicyklovaných hodín a s muffinkami s bicyklovými sviečkami. To by som nevymyslela, ani keby som chcela.



Neexistoval seriál na Netflixe, ktorý by dokázal odpútať pozornosť od únavy a bolesti.
Ku mne sa počas dňa virtuálne pripájali ľudia na Zwifte, zaregistrovala som ich až 12! Snažili sa so mnou držať tempo, čo však nebol problém, keďže 24-hodinový effort som plánovala ísť vo veľmi nízkych výkonnostných zónach. Ich prítomnosť, aj keď iba virtuálna, mi veľmi pomohla. Liv je stará škola, stavila na klasiku a tlačila do pedálov len s vidinou kadencie a rýchlosti.

Medzi 23:00-00:00 sa doslova dovalil opäť 6am klub, ktorý sa vracal z Roller disco. Spravili nám poriadnu show. Ako vravela Liv, nemali sme kapacitu na vyjadrenie emócií, ale bola to dávka šťastia a radosti, ktorú sme potrebovali. Bianka s nami ostala do pol tretej. Keď odchádzala, popriala nám veľa šťastia a nechala nás napospas „démonov".



A teraz prišiel čas, na ktorý som sa najviac tešila, netušiac, že práve vtedy príde trápenie a bolesť. Aj napriek výmene bibsov a neustáleho aplikovania chamois krému som cítila, že sedenie v sedle 24 hodín nie je ako ležať 24 hodín na pláži. Aké prekvapenie. Začala som sa hemžiť na bicykli, s Liv sme na seba neprehovorili pekne dlhú chvíľu. Neexistoval seriál na Netflixe, ktorý by dokázal odpútať pozornosť od únavy a bolesti. Prestávky boli čím ďalej tým častejšie a dlhšie. Dokonca som si dopriala 10-minútový šlofík na gauči. V pokročilom stave únavy sme sa ocitli v časopriestorovej anomálii, v ktorej mal každý kilometer 1 700 metrov a minúta trvala 89 sekúnd.



Pri písaní tohto článku som si uvedomila,
Všetky moje túžby za posledných 8 hodín boli vyslyšané zvalením sa do postele a pritisnutím sa na vankúš.
že mám čiastočný výpadok pamäte a nepamätám si udalosti medzi 3:00-5:50. Striedali sa stavy únavy s bolesťou zadku a rúk. Frustrácia z pomaly ubiehajúcich kilometrov nepomáhala.
Nastal aj blok v príjmaní jedla, Liv prestala jesť okolo 2., ja okolo 3. Odvtedy sme krútili zo „zásob".

Svetielko na konci tunela


Doslova nás prebudil až Juraj, ktorý nás s Liv vystihol akurát pri 10-minútovej pauze. Išiel si zabehať a prišiel nás skontrolovať. Nakoniec s nami ostal a robil nám spoločnosť až do konca. Bolelo to stále, ale o kúsok menej, keď tam opäť s nami niekto bol, po anglicky „collective suffering".



Dokonca prišiel aj partyboy Kiko na jeho druhú afterku v hube, sprievod mu robil aj Jakub z Triaxu a spolu prebrali štefetu podporovateľov našich výkonov. 7:07 bolo stále v nedohľade a tak som sa snažila hypnotizovať neexistujúce ručičky mojich digitálnych hodiniek.

Juraj hlásil ubiehajúci čas a blížiaci sa cieľ. 10 minút, 5 minút, minúta. Dobojované. Unavené sme sa snažili prejaviť radosť ale veľmi sa nám to nedarilo. Mali sme kamenné tváre, silený úsmev a podráždený tón ako ľudia v pondelkovej rannej MHD. V hlave som si opakovala: „nikdy viac, nikdy viac…”

Poďakovali sme nášmu najlepšiemu support tímu a začali sme sa baliť. Všetko to jedlo, čo sme nezjedli a áno, Matúš Dží, mal si pravdu, nezjedli sme to.



Balenie zázemia nebol až taký veľký problém, ako sa zdal byť a ešte v to ráno som našla energiu na vybalenie si vecí. Všetky moje túžby za posledných 8 hodín boli vyslyšané zvalením sa do postele a pritisnutím sa na vankúš. Posteľ vs. Zwift - Komfort vs. Diskomfort.

Poučenie zo Zwift-bájky


  • Podpora je základ - kamaráti, cyklokomunita - ďakujeme!
  • Base miles - základ neoklameš, čím menej máš odjazdené, tým viac sa budeš trápiť.
  • Rôznorodosť jedla - sladké a slané, rôzne typy a konzistencie. Celkovo som prijala (jedlo aj pitie) okolo 7 500 kcal, Liv prijala približne 5 450 kcal. Podľa môjho hrubého výpočtu by som 20timi hodinami bicyklovania mala spáliť 10 000 kcal.

Čo bude ďalšie?


Double everesting? 10k výškových? 24-hodinový outdoor? Ja si počkám, až opäť napíše Liv. Ak máte tipy, dajte nám vedieť.

Krátky videoreport spracovala Liv a naše aktivity nájdete na Líviinej a mojej Strave. Čistého času som ja osobne najazdila okolo 21,5 hodiny, cca 622 km s prevýšením 925 m a Liv cca 709 km.

Zdroj fotografií: Juraj Porubský, Liv, Luci
report_problem Našiel si v texte chybu?
luckafabi (Lucia Fabianová)
Páči sa ti tento článok? thumb_up125thumb_down comments 96 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

365 dní na bicykli ako osobná výzva - stálo to za to?

365 dní na bicykli ako osobná výzva - stálo to za to?

37 000 km/194 000 výškových metrov za rok 2022, t. j. v priemere 100 km denne dala naša Iron Lady a týmto nekončí. K dnešnému dňu má v roku 2023 na konte ďalších 1 340 km a 16 800 výškových metrov.
Ako najazdiť 10 000 km do a z práce?

Ako najazdiť 10 000 km do a z práce?

Zápchy sú ich nepriateľom, ich revírom je bratislavská hrádza, ich tempo je Z2, ich súpermi sú ranní nervózni vodiči. Sú nasadení v lete i v zime. Sú to „DPNB”čkari.
Everesting – prvý a posledný (?)

Everesting – prvý a posledný (?)

Čo všetko sa môže na Everestingu pokaziť ešte predtým, ako sa vôbec začne?
keyboard_arrow_up