Od základu: Mechanické vs. elektronické radenie na cestnom bicykli - otázka vkusu?

Dnes otvoríme ďalšiu pálčivú tému. Je elektronické radenie nutnosťou alebo radšej „starú" dobrú mechaniku?

Od najzásadnejších tém pri výbere sa dostávame k radeniu. Hlavná ponuka nám prináša mechanické a elektronické radenie, na poli značiek zas bitku dvoch gigantov, pričom tretí je v tesnom závese. Aké úskalia a výhody prinášajú jednotlivé systémy a vôbec – je to natoľko dôležité?

Princíp a vlastnosti mechanického radenia

Mechanické radenie je tu s nami už od prvej prehadzovačky. Asi netreba zbytočne rozmazávať, že sme sa od dôb dvoch páčok na ráme posunuli míľovými krokmi. Ak si rozoberiete dnešnú cestnú radiacu páku, v jej útrobách nájdete prakticky hodinový strojček.


Avšak princíp fungovania mechanického radenia je veľmi jednoduchý. Prehadzovačka a prešmykač sú ovládané lankom, pričom konkrétny prevod upravujeme pomocou jeho našponovania. Nič zložité. A práve táto jednoduchosť prináša množstvo výhod:

• Cena – pravdepodobne najsilnejší rozhodovací faktor. Nemáme baterku, nemáme elektroniku, vystačíme si s bowdenom a lankom. Ak niekde „ľahnete“ a odnesie si to prehadzovačka, väčšinou za ňu „vysolíte“ pár desiatok a nie pár stoviek eur.
• Servis a obsluha systému – pri mechanickom radení stačí zhruba raz za rok až dva vymeniť lanko spolu s bowdenom. S trochou cviku tento úkon zvládne aj začiatočník. A neoplatí sa to podceniť, lebo prasknuté lanko radenia nie je príjemná záležitosť – mám z vlastnej skúsenosti. Zároveň tu netreba nič aktualizovať, nabíjať… toto ocenia najmä ultracyklisti.

Pre férovosť vypichnem aj niekoľko negatív:

• Ak jazdíte v zlom počasí, vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že vám do bowdenu zatečie voda, prípadne iný bordel a znepríjemní vám to radenie. Najviac citeľné pri graveloch.
• Nastavenie systému – počiatočné sadanie lanka si vyžaduje dodatočné doladenie. Rovnako tak rôzne nárazy či pády spôsobujú, že sa systém môže rozhodiť a je nutné ho citlivo nastaviť.

Elektronika do každej rodiny?

Elektronické radenie sa začalo rozmáhať okolo roku 2010 a dnes už je neodmysliteľnou súčasťou života každého profesionálneho cyklistu. Postupom času sa však stalo dostupnejším a dnes ho často nájdeme aj na bicykloch amatérskych pretekárov alebo vyslovene hobby cyklistov. V posledných rokoch sa začína elektronika objavovať aj v „nižších“ sadách – môžete si ju dopriať aj v podobe systému Shimano 105, SRAM Rival alebo SRAM Apex. Prehadzovačka a prešmykač sa pohybujú pomocou servo motorčekov, pričom výhody tohto systému sú nasledovné:

• Presnosť a rýchlosť radenia – stlačíte tlačidlo, ozve sa „bzzz“ a v okamihu je zaradené. Rádovo sa tu bavíme len o niekoľkých stovkách milisekúnd. Vzhľadom na viacero bodov radenia oproti mechanickému radeniu reťaz takisto rýchlejšie preskakuje na požadovaný pastorok.
• Pri radení sa netreba natoľko sústrediť na správny moment, čo môže byť užitočné v kopcoch, či pri radení pod záťažou.
  
• Vyladenie systému – najčastejšie pomocou aplikácie v telefóne, eventuálne pomocou tlačidiel.
• Stačí stlačiť tlačidlo, čo výrazne šetrí energiu. Naproti tomu, pri mechanickom radení treba na páku vyvinúť vyšší tlak, a to vie byť časom únavné. Preto ľahkosť radenia (týka sa najmä prešmykača) ocenia predovšetkým ľudia s menšími, či slabšími rukami.
• Automatické, resp. semiautomatické radenie – synchronizuje radenie prešmykača a prehadzovačky, aby nedochádzalo ku kríženiu reťaze.
• Možnosť pridať ďalšie ovládače radenia – ideálny príklad sú časovkárske, prípadne triatlonové bicykle, kde sa pridáva radenie na aero hrazdu.
• Ak máte integrovaný kokpit, elektrický kábel „trpí“ menej než bowden a lanko. Netýka sa značky SRAM – tam radenie nie je s ostatkom spojené ani káblom.
• Možnosť spárovať radenie s GPS cyklopočítačom.
• Možnosť nastaviť si „fičúrky“ ako napríklad multiple shifting – to jest, o koľko prevodov sa reťaz posunie pri podržaní tlačidla radenia. Na pákach Shimano napríklad nájdete tlačidlá, pomocou ktorých môžete ovládať GPS cyklopočítač.
• Hmotnosť – možno to bude k neuvereniu, avšak v priamom porovnaní z toho hmotnosť elektronickej sady vychádza v porovnaní s mechanikou lepšie. Výnimku tvorí jedine SRAM (pozn. čerpal som z dát z roku 2019 – odvtedy sa čísla mohli mierne zmeniť).
• Možnosť prispôsobiť si radenie podľa svojho vkusu - čiže zameniť tlačidlá a spôsob radenia.
• Bonusom je štatistika počtu preradení a jazdenia na tom-ktorom prevode.

Nevýhody elektrickej sady sú takéto:

• Systém je nutné nabíjať.
• V rukaviciach je niekedy ťažké trafiť správne tlačidlo – týka sa najmä systému Di2.
• Ak sa posnažíte (naozaj veľmi posnažíte), dokážete z bicykla vyrobiť singlespeed.
• Ak ste vyznávačom ráfikových bŕzd, pri kúpe novej elektronickej sady už väčšinou nepochodíte.
• V neposlednom rade cena.
• Nepodstatné negatívum – niektorí jazdci majú radšej ten „feeling“ a cvakanie pri radení mechanikou. Vrátane mňa.

Vedeli ste, že…? Prvým komerčne vyrábaným elektronickým radením bola sada ZAP (ZMS 8000) od Mavic? Svetlo sveta uzrela v roku 1993.

Shimano vs. SRAM

Elektronické radenie od Shimana nesie názov Di2 (Digital Integrated Intelligence), u SRAM-u je to eTap AXS. Menej rozšíreným je elektronické radenie od Campagnola pod názvom EPS. Radenie eTap je plne bezdrôtové, sady EPS sú buď bezdrôtové, alebo s kabelážou (závisí od konkrétnej sady), Di2 je v posledných rokoch semi-bezdrôtová. Pri výbere dokáže zavážiť aj táto vlastnosť – totižto, ak chcete aktualizovať páky Shimano, ešte stále je to pomerne obtiažne.


Výhoda AXS systému zas tkvie v možnosti výmeny batérií medzi „šalterom“ a prešmykačom. Čiže, ak sa vám náhodou niektorá baterka vybije, je možné ju nahradiť inou. Okrem toho si viete ďalšiu batériu prihodiť do vrecka dresu. Toto sú však už pomerne hraničné situácie, kedy plánujete byť dlhodobo bez nabíjačky.


Rozdiely nájdeme aj v systéme radenia. Shimano to vzalo pekne po starom a spôsob radenia je rovnaký, ako pri mechanických sadách – ibaže namiesto stlačenia celej páky musíte nájsť menšie tlačidlo. Naproti tomu SRAM funguje podobne ako radiace pádla na autách – stlačením pravej páky zaradíte vzadu vyšší stupeň, stlačením ľavej páky zas vzadu podradíte. Pri stlačení oboch pák sa zmení prevod vpredu.


Zmeny nájdeme aj v sprevodovaní. Shimano ide na ceste cestou štandardných (53/39), semikompaktných (52/36) alebo kompaktných prevodníkov (50/34) v spojení s kazetou 11 – xx zubov. Medzitým kazety SRAM-u bežne začínajú na 10-tich zuboch a prevodníky majú častokrát „divotvorné“ počty zubov. To má ale za následok vyšší celkový rozsah.

Na čo ostatné myslieť pri výbere radenia?

Popri rozhodovaní sa, či vrazím peniaze do elektrického radenia, alebo mi postačí mechanika, treba zvážiť aj niekoľko ďalších faktorov:

• Spôsob šliapania – ak ste skôr kadenčný typ, uvítate širší rozsah. Pri silovom šliapaní zas toľko nezaváži.
• Profil trás – ak sa radi ničíte v 15 % stojkách, určite treba zvážiť 11 – 32 alebo 11 – 34 kazetu. Ideálne v kombinácii s kompaktnými, maximálne semikompaktnými kľukami. Pri jazde po rovine opäť stačí aj nižší rozsah kazety.
• Pretekárske ambície – na pretekoch neskôr určite oceníte ťažšie prevody. Týka sa predovšetkým nástupov dole kopcom.

Druhou možnosťou je mať doma napríklad dve kazety, pričom jednu nasadíte na rovinu a druhú do kopcov. Tu zas treba vziať do úvahy ramienko prehadzovačky. Shimano pri cestných sadách používa krátke a dlhé ramienko, SRAM pridáva aj stredné. Každé ramienko pojme kazetu s určitým počtom zubov, preto treba na to pri výbere prihliadať.


A prečo je voľba medzi elektrickým a mechanickým radením de facto otázkou vkusu? Nech budete robiť čokoľvek, elektronické radenie z vás, bohužiaľ, nespraví rýchlejšieho jazdca. Jeho výhody tkvejú skôr v ergonómii. Či sa rozhodnete ísť touto cestou, je na vás, no stále sa dajú nájsť komponenty a výbava, na ktoré sa oplatí prihliadať skôr. Týka sa to napríklad kolies, karbónových komponentov, bezpečnosti v podobe kvalitnej prilby. A tam je zmena reálna a citeľná.

Seriál „Od základu”

• Rozdiely v rámoch cestných bicyklov
• Aký materiál rámu je najvhodnejší?
• Ako si správne vybrať cestné kolesá a obutie
• Cestné kotúčové vs. ráfikové brzdy - výkon, praktickosť, dizajn