Čo ma baví na každodenných výjazdoch?

Tie isté trasy, prostredie, okolie. A predsa sa už roky stále teším na výjazdy, ktoré mi prinášajú každodenné malé radosti. Vstúpte do klubu zasvätených...

Nie vždy človek skúma nové miesta, alebo plánuje nejakú epickú trasu. Aspoň za seba poviem, že drvivá väčšina výjazdov sú miesta v okolí, len s určitými obmenami. Skúsil som sa zamyslieť, čo ma vie ešte tak nadchnúť, že pravidelne už roky sadám na bicykel a vyrážam.

Áno, veľkým motivátorom je v mojom prípade aj tréning či možnosť skúšať rôzne novinky. To všetko pomôže preklenúť mnohé momenty a uľahčí zdolať povestné 3 metre z gauča, ale keď už som vonku, rozhodne nejazdím len preto. Vždy ma vie niečo potešiť a na tie „malé radosti“ sa skúsim viac zamerať.

Hneď na úvod doplním, že rozhodne neprinesiem žiadne nové informácie ani objavenia. Možno vám len trochu spríjemním deň...

Keď bicykel ani nemukne

Viete, čo má spoločné stroj za 10 000 € a ten za 1 000 €? Ak sa oň nebudete starať, bude po čase vydávať zvuky, ktoré vedia liezť poriadne na nervy. A platí to aj pri nových bicykloch. Mne teraz tiež chvíľu trvalo, než som prišiel na to, že pôvodcom pazvukov bol suchý orech. Všetko takmer vždy odhalí prvý záber do pedálov.

A ten pocit, keď nepočujete nič iné, len odvaľovanie plášťov, je skvelý a pridáva aj 10 wattov navyše. A čo ak niečo začne pukať alebo vydávať zvuky počas jazdy? Podľa pozorovaní sa viem dostať aj na 20 wattov mínus. Odporúčam silné nervy, alebo sa modlite, nech začne pršať... Vtedy každý bicykel stíchne. Aspoň na chvíľu.

Keď počujem orech

Chvíle, keď terén pod kolesami doslova plynie a hlava, telo a stroj pracujú v dokonalej súhre, vyčarujú úsmev na tvári.

Ešte na chvíľu zostaňme pri zvukoch – zrejme nebudem sám, kto je závislý na zvuku voľnobehu. Samostatnou kapitolou, či skôr symfóniou je kombinácia so zvukmi trailu – trieskanie reťaze o rám sem ale určite nepočítam, to už ale majú moderné bicykle väčšinou dobre vyladené. Dokonca si občas doma roztočím koleso len tak naprázdno – pre ten pocit. Osobne som fanúšikom nábojov DT Swiss 240 EXP, ale určite máte svojho favorita.

Keď má jazda flow

Poznáte to – začne sa jazda a zazvoní telefón... Radšej to zdvihnem, keby niečo. Potom treba zase niečo dotiahnuť, lebo ste niečo štelovali. O chvíľu zistím, že mám tvrdé gumy, treba sfúknuť. A ešte si musím odskočiť. Potom zase mešká „parťák“, nebodaj ich je viac. U nás máme krásne slovné spojenie – v kuse čosi. Ale keď jazda odsýpa ako hodinky od štartu do cieľa, to mi vážne robí veľkú radosť.

Keď dokonale trafím oblečenie

O „strastiach“ obliekania v zime sme si hovorili v minulom článku s podobným nádychom. Áno, vie to byť niekedy otrava vymotať sa vôbec z domu. Ale zase pocit, keď všetko dokonale sadne, vôbec nie je zlý - práve naopak. A ešte oveľa viac, ak sa zhorší počasie, nebodaj začne fúkať, pršať - nič, ako v obývačke. Áno priznávam, vtedy ma ozaj premôže obyčajná materiálna radosť z kvalitnej výbavy. Určite ale nebudem jediný...

Keď sa počas jazdy zlepšuje počasie

Písať, že človeka teší pekné počasie, nebude veľmi kreatívne. Ale viete, čo je podľa mňa ešte lepšie? Vyjdem z domu, počasie nič moc. Také nijaké, alebo dokonca ešte mokro či jemne mrholí. A postupom času pozorujem, ako sa všetko zlepšuje. Vykukne slnko, cesta rýchlo schne a len vidím, ako sa vzďaľuje tmavý front. Samostatnou kategóriou je inverzia a pocit, keď prechádzam cez hranicu hmly a slnka. Ale uznávam, že mám veľkú výhodu – vysoké kopce okolo domu.

Keď prídem domov presne včas

Ešte zostaňme pri počasí. Aj jeho zhoršovanie má svoje osobité čaro. Zrejme mi dáte za pravdu, aký skvelý je pocit, keď sa vonku začnú čerti ženiť presne v momente, ako za sebou zavriete dvere po príchode domov. A čím horšie, tým väčšia radosť. Pocit, keď už osprchovaný sedím v suchu, mám odjazdené a vonku „tma“, je podľa mňa na nezaplatenie...

Keď jazdím v teréne s ľahkosťou

Určite aj vy máte dni, keď sa pomaly neviete trafiť medzi stromy a koleso šmýka na každom, čo len trochu mokrom koreni. Na bicykli je človek meravý, neskoro reaguje na terén a triafa len najhoršie stopy. Ja hovorím, že som vtedy drevený a dôvod býva často veľmi jednoduchý – únava.

Ale tie chvíle, keď terén pod kolesami doslova plynie a kombinácia hlava – telo – stroj pracuje v dokonalej súhre, vyčarujú úsmev na tvári. Mám svoje miesta, kde sa pravidelne porovnávam sám so sebou a keď sa objaví nové PR... Asi už tušíte.

Keď príde dobre načasovaná prestávka

Rovno poviem, že oveľa radšej jazdím než oddychujem. A dlhé výjazdy ma vždy bavia viac ako tie krátke. Ale dokonale načasovaná prestávka napríklad po dva a polhodine v obľúbenom podniku - to je iná káva. Ideálne v partii dobrých kamarátov. Úplne najradšej mám moment, keď zliezam z bicykla a spokojne ho parkujem na mieste, kde naň dobre vidím. Inak si totiž následný oddych neviem vychutnať...

Keď sa mi nohy rozbehnú v závere

Ak máte svoj deň a všetko odsýpa, nie je o čom. Asi sa zhodneme, že je väčšinou zarobené na dobrú náladu. Ale sú dni, keď to zo začiatku nejde. Chvíľu bojujete, neskôr si kladiete otázku, či by predsa len nebolo lepšie sa otočiť a dať si oddych. Ale máte čas, deti majú program a ešte je aj pekne.

Zmena stratégie - počúvate a čakáte na nejaké zvuky z bicykla, alebo podozrivo mäkké koleso. Inými slovami hľadáte obyčajnú výhovorku, ktorá by všetko uľahčila a dala jasný signál do mozgu. No postupne, ako mávnutím čarovného prútika, sa začne všetko pomaličky lámať. Zrazu sa ide výborne, do kopca letíte a sily ku koncu vôbec nedochádzajú, skôr naopak. Pocit hodný aj Instagramového postu.

Keď chytím západ slnka

Som ranný typ a mám možnosť flexibility, takže väčšinu výjazdov štartujem skôr doobeda. Cez voľné dni si tiež radšej privstanem, pretože potom je v pláne nejaký „rodinný“ program. Inými slovami, západy slnka mi na bicykli unikajú.

Ale keď sa v dobrej partii vraciame z poriadneho švihu, postupne sa predlžujú tiene a všetko pomaly prechádza do západu slnka, ťažko odolávať pocitom slobody. Jedine, že by som bol v daný moment niekde ďalej od domu, mimo civilizáciue s defektom či technickou poruchou...

Keď prídem domov zaprášený

Áno, jedným z našich partnerov je značka Kärcher so zameraním na čistenie a ich produkty mi poriadne uľahčujú každodenné fungovanie s bicyklom. No stále mám oveľa väčšiu radosť, ak prídem domov z výjazdu čistý.

No viete, čo mi robí ešte väčší úsmev na tvári? Mám takú úchylku a je ňou pohľad na dobre zaprášené MTB. Žiadne blato (možno len trochu na spodnej rámovej rúrke) a vrstva prachu. Ja neviem, podľa mňa nádherný pohľad. Zrejme z dôvodu, že takto vyzerá bicykel po dlhých výjazdoch v peknom počasí a nejako sa mi tie dve veci dali do spoločnej asociácie.

Tak čo, aké sú tie vaše bežné radosti? Trafil som niečo spoločné? Určite nejaké máte a ak nie, rozhodne odporúčam čo najrýchlejšie ich objaviť. Vedia vás totiž udržať v sedle celé roky, aj keď ostatné motivačné faktory (napríklad tréningové) zlyhajú.