astro

Lákavá akcia v slovensko-moravskom pohraničí, navyše na chodníkoch a cestičkách, z ktorých väčšinu mám prejazdenú a poznám, keďže tento kraj mám veľmi rád a chodím sem pomerne často.

Opäť kraj, ktorý mám veľmi rád a opäť tip na výlet, ktorý možno niekoho inšpiruje. Tentokrát to nie je okruh, takže do bodu A a následne domov z bodu B je potrebné sa dopraviť vlakom, resp. si zabezpečiť odvoz/dovoz. Chcieť to však po našich drahých polovičkách, u ktorých je úspechom už fakt, že nás na výjazdy púšťajú, je fikcia na hranici sci-fi a mytológie.

Po dni strávenom vo výpeku na Rychlebách som si chcel dopriať nejaký okruh. Vybral som si trasu okolo Praděda so štartom aj cieľom na Hvězde/Karlovej Studánke.

Tento výjazd je už trochu bradatý, ale kraj, do ktorého vás dnes pozývam, je krásny stále. Do Bielych Karpát a na myjavské kopanice chodím jazdiť veľmi rád. Prírodná scenéria je tam úžasná, to je jedna vec, ale druhá, pre mňa oveľa podstatnejšia, je minimum ľudí pohybujúcich sa v lese – či už na bicykli alebo pešo. Preto vždy keď sa dá, utekám z Bratislavy a Malých Karpát trošku ďalej, a to do oblasti okolo Skalice a Myjavy.

A je to tu, koniec takmer dvojtýždňového brázdenia slovenských a českých, pardon moravskoslezských lesných chodníkov. Za hranicami som strávil štyri dni a zostal mi už iba posledný naplánovaný výlet – a to navštíviť Lesní bar nad obcou Horní Lipová a národnú prírodnú rezerváciu Rejvíz s Velkým mechovým jezírkem.

Prečo sa nerozbiť hneď v prvý deň voľna, že áno. Mal som naplánovanú trasu Liptovský Mikuláš – Chata pod Náružím – Žiarska chata – Račkova dolina – Podbanské – Tri studničky – Štrbské Pleso – Tatranská Štrba. Vravel som si, že kým som na začiatku plný síl vyšliapem tie dve chaty a na záver sa spustím po singli popri zubačke z Plesa na Štrbu. Ale po konzultácii s miestne znalými (vďaka pol) som musel uznať, že ísť týmto smerom je totálna blbosť, takže som si to otočil. Akurát som sa musel vzdať záverečného zjazdu do Tatranskej Štrby, ale ten si vychutnám inokedy.

Deň 1.7 (rozumej siedmy deň prvej časti môjho cyklovoľna). Posledný deň môjho pobytu pod Tatrami. Zostala mi neprejdená jedna z dvoch naplánovaných trás – okruh Kvačany – Prosiek – Liptovská Anna – Kalameny – Malatiná – Veľké Borové – Huty – Kvačianska dolina – Kvačany. Minulý rok som trasu prešiel, namotivovaný videoteaserom od chlapcov z Bicyklom po Slovensku, tento rok som chcel do trasy zaradiť aj kúpanie v Kalamenoch (motivácia pao) a nevynechať vežu vo Veľkom Borovom. Navyše by som trasu rád ukázal môjmu kamarátovi.

Rychleby boli už cca 2 roky mojim snom. Rozbil som „prasiatko“ (rozumej plastovú nádobu od skladačky LEGO), do ktorého som si šetril jednoeurové mince na Aljašku. Na tú ale budem musieť po niekom dediť, tak som sa rozhodol peniažky využiť teraz, kým som ešte mladý a jarý (rozumej 42-ročný chlap v druhej puberte).