Tip na výlet: Rychlebské stezky - Môj splnený sen

Tip na výlet: Rychlebské stezky - Môj splnený sen

27 komentárov

astro 28.06.2015 28 fotografií   Tip Na Vylet Ceska Republika Rychlebske Stezky Horska Cyklistika

Rychleby boli už cca 2 roky mojim snom. Rozbil som „prasiatko“ (rozumej plastovú nádobu od skladačky LEGO), do ktorého som si šetril jednoeurové mince na Aljašku. Na tú ale budem musieť po niekom dediť, tak som sa rozhodol peniažky využiť teraz, kým som ešte mladý a jarý (rozumej 42-ročný chlap v druhej puberte).

 

Po spočítaní mincí som časť z nich použil na zakúpenie falošného pocitu sebaistoty v podobe kolenačiek od renomovanej značky 661 a stále mi zvýšilo dostatok na zrealizovanie môjho sna. A tak rovno z týždňovej bajkovačky v Tatrách som sa vybral priamo do lokality vysnívanej.

Deň 2.1 a 2.3 (rozumej prvý a druhý deň druhej časti môjho cyklovoľna) – Rychlebské stezky



Pod strechu ma prichýlili môj „strejda“ v Šumperku, čo by nebolo až tak veľmi ďaleko nebyť faktu, že cestári sa rozhodli kompletne zrekonštruovať Červenohorské sedlo, cez ktoré je spojenie medzi Šumperkom, Jeseníkom a Černou Vodou/stezkami najkratšie. Takže som hneď prvé ráno sadol do auta a pekne krásne miestnymi kľukatými okreskami cestoval cca 60 km na Rychleby, čo mi zabralo cca hodinku. Orientácia k Rychlebským stezkám (RS) je cestou veľmi dobrá, v obci Lipová lázně je už vedľa cesty jasná značka na hnedom podklade s udaným smerom a pokračuje to takto ďalej pri každom dôležitom odbočení. V samotnej obci Černá Voda rovnako dobrá orientácia k základni RS. Po príchode na základňu poskladám bajk, namažem reťaz, v infocentre si zakúpim náramok za 50 Kč, čím prispejem na ich budovanie, preštudujem mapu nad chladničkou v chodbe a idem na to. Je nedeľa, základňa je full, všade plno ľudí, na parkovisko plno áut nielen s českými ale hlavne poľskými značkami, a jednou slovenskou Ľudí je síce veľa ale na trailoch sa to stratí.

Začínam pomaly stúpať po asfalte, po chvíli vojdem do lesa, kde sa hadí chodníček, potom krajom lesa, znovu na asfaltku, odbočím vľavo po kamenných kockách, znovu na asfaltku, z nej doprava po lesnej ceste a tak ďalej až k trailu Dr. Wiessnera, čo je stúpajúci trail. Začína prebrodením potôčika a za ním sa už chodník, vysypaný bielym jemným makadamom, hadí pomedzi stromy a skaly.





Po vstupe do lesa sa popri potôčiku citeľne ochladilo, čo mi ale padlo veľmi vhod, pretože teplota dnes atakuje 26 stupňov, čo je na bajkovanie už trochu priteplo. Trail ma privedie až ku rázcestiu, kde si môžem vybrať či sa chcem spustiť vľavo na Tajemný, alebo stúpať ďalej vpravo na Superflow. Volím druhú možnosť, som čerstvý, zvládnem dlhšie stúpanie, druhýkrát budem musieť vyšliapať už len potiaľto. Chodníček ma vyvedie na zvážnicu, po ktorej pokračujem až k miestu, kde začína spomínaný Superflow.





Je tu možnosť aj odbočiť vľavo na Biskupský s Velrybou alebo Prokletý. Ale ja idem Superflow, tak som sa rozhodol. Už pri dobrzďovaní k štartu tohto trailu som ale počul od zadnej brzdy čudné zvuky, povedal som si, že asi špina, ale keď to neprestalo zastal som pred prvou sériou klopeniek a skontroloval zadnú brzdu – no jasné, platničky práve umreli. Nové mám našťastie so sebou, tak ich vedľa trailu rýchlo vymieňam. Každý bajker, ktorý ide okolo sa pýta, či je všetko v poriadku a či mám potrebné náradie, aj Poliaci. Super! Po dokončení výmeny pokračujem, ale ten pocit plynulosti z prvej sekcie sa vytratil a tak pri najbližšom križovaní so zvážnicou sa vraciam opäť na štart trailu a idem znovu, tentokrát bez zastavenia – paráda! Klopenky si už užívam naplno, na prvej dvojvlne to trošku preženiem s rýchlosťou a dostávam kopanec do zadku, našťastie to ustojím a idem ďalej. Po prvej sekcii nasleduje dosť dlhá pasáž presunu po zvážnici k druhej sekcii, ktorá je tiež pekne plynulá, jedna klopenka strieda druhú, občas nejaká vlnka, dve, skok, paráda. Dobieham dvoch chlapíkov s malými chlapcami, ktorí si to skúšajú zrejme po prvýkrát na traile. Pred ďalšou sekciou ma púšťajú pred seba, chlapcov pochválim, i keď neviem či slovu „chlapci“ porozumeli, a idem ďalej. Nasleduje trochu kamenistá sekcia, ale žiadne voľné kamene, všetko upravené, tvrdé, pevné. Už si ani nespomínam aká sekcia nasledovala po nej ale Superflow si svoje meno naozaj zaslúži. Je to 11 km dlhý trail, v ktorom jedna sekcia strieda druhú, jeden druh lesa strieda druhý, tretí, štvrtý, kamenisté pasáže nasledujú hlinené klopenky v listnatom lese, po ktorom sa trail hadí pomedzi krásne mladé borovice...okrem asfaltu sú tu snáď všetky druhy povrchov.





Idem trail síce prvýkrát ale usmievam sa tak, že ak by ma niekto videl, muselo by mu byť jasné, že prežívam bajkerský orgazmus. Keď som ho išiel o dva dni neskôr znovu, niektoré pasáže som si vôbec nepamätal. Jediné vysvetlenie je, že som totálne vypol mozog a len som si užíval. Plášte fantasticky držia, kvôli RSkám som obul Schwalbe Hans Dampf 26x2,35 a bola to dobrá voľba. V spodnej časti ma dobieha akýsi rýchlik, uhnem sa mu a on letí ďalej, na HT, v obcucnutom drese, asi akýsi pretekár. No po pár sto metroch už tlačí, defekt na zadnom. Zastanem a ponúknem mu dušu. Napriek tomu, že má 29“ prijíma s vďačnosťou moju 26“ a do ruky mi vtisne „dvěstě kaček“, na môj návrh, že sa stretneme na základni a kúpi mi radšej dušu nepristane. Nuž čo, kúpim si ju sám. Po príchode na základňu si oddýchnem, čo to zjem a vyberám sa znovu hore. Stúpanie nie je až tak veľmi náročné, i keď dá zabrať, ale dvakrát za deň mi úplne stačí.



Tentokrát idem na Tajemný


Začiatok fajn ale potom skaly, skaly a znovu skaly a ešte väčšie skaly. Manévrovanie medzi skalami, hrkotanie po skalách.





E-e, toto nie je pre mňa, keď konečne končí, vcelku sa poteším a plynulo prechádzam na Mramorový ale ten pokračuje v nastolenom trende a ak som po Superflow-e bol vysmiaty ako lečo tak po Tajemnom a Mramorovom som vytrasený ako „sparta“. Nasledujú Sjezdy na základňu a to si užívam, a ako! Zjazd je rýchly, občas sa dá skočiť, na vlne tiež, plynulo prichádzam znovu na základňu a opäť chvíľu oddychujem. Pri vedľajšom stole sedia poliaci, po chvíli k nim prikvitne parťák na bajku a so slovami „Kurwa, ja mam dość!“ si ide rovno pre dva poháre piva . Najčastejšie slovo počas tejto nedele, hneď po slove „stezka“ je „Kurwa!“ . Hore sa mi už šliapať nechce a tak volím na záver dňa niečo jednoduchšie – „Trail podél Černého potoka“. Spustím sa do dediny a po prekrižovaní asfaltky nájdem začiatok trailu a idem na to. Je naozaj jednoduchý, plynulý, pekne urobený, vyhladený, vysypaný typickým bielym makadamom (asi z miestnych lomov), hadí sa pomedzi stromy, popri potoku, sú na ňom mierne stúpania aj klesania, nič náročné, taká pohodička. Podchvíľou vyjde z lesa, ide krajom dedinky Velká Kraš aby následnej znovu vošiel do lesa a trošku sa povlnil pomedzi stromy. Chodníček je do krajiny zasadený veľmi citlivo. Ak som dobre meral tak má cca 19 km. Vraciam sa na základňu, Endomondo hlási nejazdených niečo cez 50 km, stačí mi nadnes. Dvaja odchádzajúci Poliaci, obaja na HT Trekoch sa bavia medzi sebou o mojom bicykli: „Widziałeś tego Trečka?“ „Tak, widziałem, bardzo ładny.“ Som rád, že sa im môj Treček páči . Večer v sprche nachádzam na lýtku kliešťa, a to mám na nich celý deň natiahnuté kompresné podkolienky kua! Tak ako sa tam ten malý zmrd dostal? Chvíľu sa s ním hrám a po pár minútach jemnej chirurgickej práce je von a rozpučený končí vo WC mise.

Vraciam sa opäť o dva dni, je utorok. Na parkovisku tri autá, štvrté je moje. Krčma zatvorená, v júni funguje len od štvrtku do nedele, cez leto každý deň. Nevadí, traily budem mať aspoň sám pre seba, myslím si. Ale hmmm, tá atmosféra, ten život na základni chýba. Vystúpam si prvýkrát, rozhodnutý, že idem vyskúšať Wales.



Mám veľký rešpekt, nie som ani zďaleka tak technický zdatný a odvážny takže idem veľmi opatrne. Niektoré časti sú nad moje technické „skills“ a odvahu, jednoducho zosadnem a radšej zídem na trapera na pešo. Wales je pre mňa ťažký, veľmi ťažký.



Vypľuje ma pri začiatku Superflow-u s možnosťou ísť na Biskupský a Prokletý. Chcem vyskúšať všetko a tak si vyberám Biskupský. Trail sa mi od začiatku páči, je plynulý, miestami trochu technický ale nemusím ani v jednom úseku zastať a dávam ho celý. Na križovatke s možnosťou „vynechat Velrybu“ nezaváham a idem na Velrybu, čo som bábovka? Ale s patričným rešpektom. Keď prišlo na ňu, ani som nežmurkol a nezaváhal a sfleku ju zišiel. Krátky šmyk zadným kolesom na jej začiatku a je to. Nie je to nič ťažké, skôr by som povedal, že je to fun!





Po Velrybe trail končí na zvážnici. Môžem pokračovať ďalej na Tajemný ale ja volím možnosť vrátiť sa po zvážnici hore na Superflow, ktorý si tento krát užívam ešte viac ako prvý deň. Paráda, občas si hopnem, nikde nikto, žiadne deti, len v spodnej časti chlapci akurát nakladajú náradie na pick-up po tom ako upravili pár klopeniek. Keďže sa príroda hlási a ja potrebujem... tak v jednom mieste zastanem a idem cvrknúť. Vtom zbadám, že som skoro ošť... dozreté jahody.



A tam sú ďalšie, a ďalšie, a ďalšie... tak sa najprv napasiem a až potom vypúšťam nádrž a pokračujem na základňu. Krátky oddych, nejaké oriešky a idem znovu hore. Cestou si pofotím zopár chatiek s ponukou ubytovania, keby náhodou niekedy, a opäť stúpam trailom Dr. Wiessnera až hore, tento krát si vyberám Prokletý, ktorý zostal ako jediný neprejdený. Netušiac, že to najlepšie som si nechal nakoniec. Parádny trail, plynulý, technický, rôznorodý. Výborne, teším sa z neho, užívam si. Po jeho závere prechádzam na Mramorový, ktorý mi už nepripadá tak vytriasací ako v prvý deň a idem ho oveľa plynulejšie. Hmm, možno aj Tajemný by mi na druhýkrát išiel lepšie. Ale už sa mi nechce znovu šliapať hore, namiesto toho si znovu užívam Sjezdy, volím náročnejšie stopy a vyberám si náročky skoky (ja, čo sa skákať bojím). Tak sa zdá, že je najvyšší čas to zabaliť lebo moje sebavedomie si začína robiť čo chce a ja si nakoniec trúfnem na nejaký skok, ktorý ma vráti do reality . Prichádzam na základňu, povozím sa ešte trochu na pump tracku, zbalím bajk a odchádzam. Prehodím ešte slovo s bajkerom z vedľajšieho auta, ktorý tiež balí a pýta sa „jak se jezdilo“, hodím posledný pohľad na základňu a s RSkami sa lúčim.

Môj prvý zážitok s RSkami bol veľmi pozitívny. Tešil som sa na ne a nesklamali ma. Dva dni jazdenia a to čo som prešiel mi hádam aj stačilo. Jednodňová pauza medzi jazdením na nich tiež prospela. Až v druhý deň jazdenia som pochopil, že sa zakaždým nemusím vracať na základňu ale môžem sa krútiť medzi trailami, samozrejme ak nezvolím cestu po Superflow alebo Sjezdy. Ak by som si mal vybrať, tak pre mňa NAJ bol Prokletý, nasleduje Biskupský, Sjezdy (ak ich teda môžem radiť medzi traily a nepovažovať ich len za spôsob priblíženia sa k základni), Mramorový, Tajemný a Wales – ak sem niekedy znovu prídem tak ten vynechám, jednoducho naň už nedorastiem. Superflow je samozrejme kapitola sama o sebe. Nedá sa porovnávať so žiadnym zo spomenutých, je iný, je dlhý, rýchly, rôznorodý, fantastický. Nuž a Trail podél Černého potoka je rovnako jedinečný, buď ako rozcvička na začiatok pobytu, alebo ako záver na zakončenie dňa.

Chlapci z RS urobili obrovský kus práce, poklona a poďakovanie im patrí.

Poznámka autora: Nie som žiadny AM/EN maniak, som len turista, ktorý si občas rád pojazdí po trailoch. Preto sa môj pohľad v porovnaní s pohľadom skúsenejších, rýchlejších, odvážnejších a hlavne zručnejších a mladších jazdcov môže značne odlišovať .
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:
Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Komentáre

vegafield 28.06.2015 (19:11)

Je to fakt veľmi dobre napísané (jeden z mála článkov čo som dočítal)

 
JurajTalcik 28.06.2015 (19:20)

Veru, navnadi cloveka na vylet tam zas :- )

Superflow je parada, vycari usmev na tvari kazdeho (pretoze Wales vycaril len tvrde nadavky na moju osobu od priatelky).

 
quidoo 28.06.2015 (23:18)

Perfektne pocitanicko vo vlaku cestou domov z celodnovky

 
ivan.p 28.06.2015 (19:27)

tento rok RS uz 2x ale stale ma to tam taha spat ....

 
misobikerds 28.06.2015 (21:58)

Noo konečne nejaký slováčisko "zrobil" recenziu na rychlebky, na kt. sa chystám už 3rok dobrý článok, Inak som o rychlebkách čítal len z Vel... dik Astro.
už to chce len tie financie

 
MrKoubak 28.06.2015 (22:26)

Wow! Veľmi pekné čítanie, oceňujem emócie bikerského srdca. Článok mi spravil chuť na nejaký blízky trail, niekedy možno aj ten Rychlebský. Ďakujem za článok.

 
chrinik 28.06.2015 (22:59)

Teraz sa to wales zda tazky, ale o take 3 roky si to tam uzijes a budes vyskat od radosti! Pokrok nezastavis!

 
iron.hide 28.06.2015 (23:06)

pekne, no hlavne sa teraz neprizabi niekde na Pajstuntraile

 
pepe80 28.06.2015 (23:36)

Super článok. Na RS som bol tento rok prvý krát, ale uz sa tam opäť teším.

 
Kaprak 29.06.2015 (06:02)

Keby tam chcem ist,kolko cca potrebujem minci na cely vikend?Tak aby som si to uzil a nemusel riesit....

 
ivan.p Kaprak 29.06.2015 (10:52)

rataj cca 300-500kc na noc, polievka 40kc, burger z grilu 62kc, mala limonada 13kc, pivo 26kc, .... ceny uplne v pohode ... asi najviac je cesta tam-spat, ta nas vysla na cca 80-90 eur aj s dialnicnou ceskou (som z TT)

 
bobris 29.06.2015 (06:32)

kaprak zalezi ake zozenies ubytko, ale tak 2 noci a nejake to obcerstvenie 1000 koruniek ceskych

 
Kaprak 29.06.2015 (06:36)

Fuha,tak to som cakal viac.No musim ja kohosi zohnat,co by siel so mnou...

 
jurrasic 29.06.2015 (09:54)

dobrý článok, nebol som, ale navnadil si ma pekne

 
chnuro 29.06.2015 (11:01)

astro, tak tento článok som si prečítal s úsmevom na tvári a hovorím si, toho človeka som som už niekde stretol, odkiaľ ho len poznám. Má to taký tvoj podpis. Tak som ešte raz otvoril článok, aby som sa pozrel, kto ho napísal. Nesklamal si.

...a všetko naj k meninám

 
valecek 29.06.2015 (13:01)

chlape, dal si nám s priateľkou strašného chrobáka do hlavy, kde pôjdeme na dovolenku. vyzerá to úžasne. krásny článok, aj fotky. máme niečo podobné aj na slovensku ?

 
tomas398 29.06.2015 (13:33)

aj ja mam chrobáka! len som zatiaľ sám, ale pomaly to začnem organizovať

 
Kaprak tomas398 29.06.2015 (14:36)

Keby sa ktosi chystate z okolia Nm,aj sirokeho dosiel by som vlakom alebo co,strasne rad by som siel aj ja...

 
trener 29.06.2015 (14:00)

fajn clanok, len tie kolenacky nikde

 
dhjose1 29.06.2015 (14:46)

Clanok super
My sme tam tiez boli pred dvoma rokmi, cesta tam je unavna ,ale ten pojazd je super, co sa tyka ubytka ,bolo vtedy , velmi zle, ale to sme asi nedobre natrafili, najlepsie stan a je to
Traily su uzasne , odporucam vrelo, zajazdi si fakt kazdy

 
astro 29.06.2015 (19:40)

Som veľmi rád, že sa vám článok pacil. 75 palcov hore doteraz je príjemným šokom, dakujem.

 
Kocka 30.06.2015 (09:06)

Krásne oživenie spomienok s pred dvoch rokov, keď som si RS venoval na päťdesiatku

 
margav 30.06.2015 (11:02)

Parádny report.pekne ma nakopol.kde mam bike !?

 
romcko 30.06.2015 (15:30)

Tiež som tam bol prvý krát a všetko paráda. Moje poradie je: Velryba,Biskupský,Mramorový,Tajemný. Prokletý som nejazdil a so Superflow a Sjezdama máš pravdu(iná kategoria). Býval som vo Vidnave, takže na penzion samozrejme kolem Černého Potoka.

 
lapaloma 01.07.2015 (12:24)

no, je mi ľútu že sme sa nedohodli na inom termíne a že som nemohol ísť

 
vlcne 01.07.2015 (18:45)

jsem místní, můžu poskytnout spoustu informací

 
marekdro 24.07.2015 (23:37)

Som 48 rocny chlap v druhej puberte. Jazdim pravdepodobne podobne ako ty. Mam manzelku z Koutu nad Desnou, takze DH Kouty a RS davam niekolkokrat do roka. Vsetkym vrelo doporucujem. Clanok ocenujem rovnako ako pracu chalanov z RS a Bikeparku Kouty.

 
Pridaj komentár