Tip na výlet: Deň 2.2 – Praděd a pravdepodobnosť zrážok len 2%

Tip na výlet: Deň 2.2 – Praděd a pravdepodobnosť zrážok len 2%

Po dni strávenom vo výpeku na Rychlebách som si chcel dopriať nejaký okruh. Vybral som si trasu okolo Praděda so štartom aj cieľom na Hvězde/Karlovej Studánke.

Nakladám bike a ide sa


Počasie hneď od rána nepraje. Pršalo celú noc a prší aj dopoludnia, ale podľa predpovedí sa to má popoludní ukľudniť, mraky sa majú potrhať a pravdepodobnosť zrážok je už len 2%. Krátko pred 12-tou teda sadám do auta, nakladám bike a vyrážam zo svojho hniezda v Šumperku do Karlovej Studánky. Cesta mi trvá cca hodinu. Auto nechávam na parkovisku Hvězda, 1 km pred Karlovou Studánkou za 70 Kč na celý deň. Teplota - 11 stupňov. Odtiaľ, z nadmorskej výšky 864 m.n.m priamo nastupujem na dlhé, nudné asfaltové stúpanie na Ovčárnu. Doprava medzi Hvězdou a Ovčárnou je regulovaná, kvôli úzkej ceste púšťajú vozidlá hore, resp. dole v polhodinových intervaloch. Na oboch koncoch cesty je semafor a rampa. Pre bicykle to neplatí, našťastie.



Všade samá hmla


Takže to strihnem na červenú a začínam stúpať. Stúpanie nie je nijako prudké, ale je dlhé a nudné. Stále asfalt, s pribúdajúcimi metrami pribúda aj hmla. Po dosiahnutí Ovčárny vo výške 1 300 m.n.m urobím pár obrázkov a pokračujem ďalej, aby som nevychladol. Tak ako pribúda hmly, resp. oblakov, tak klesá teplota. Pri hoteli ešte cvaknem vzorový servisný point od firmy Narex, na ktorom zdá sa, nič nechýba . Zabočím aj k horskej chate Barborka a zdokumentujem, nadmorská výška 1 310 m.n.m. Hneď však pokračujem ďalej, zima začína byť dosť vlezlá. Stúpanie na Praděd, najvyšší vrch pohoria Jeseníky a zároveň celej Moravy a Slezska je stále po asfalte. Za normálneho počasia by sa z trasy ponúkali veľmi pekné výhľady na atrakcie v tejto oblasti, napr. Petrovy kameny a pod. Ja však vidím veľký prd, hmla je taká hustá, že turistov a oproti a zásobovacie vozidlo registrujem len podľa zvuku a zbadám až na poslednú chvíľu.



Všade po tele mi vlhkosť vytvára drobné kvapky vody. Konečne po cca 1 hodine vyjdem až na vrchol Pradědu v nadmorskej výške 1 492 m.n.m, kde stojí majestátna televízna veža s výškou 145 m s rozhľadňou vo výške 40 m. Ja však ledva rozoznávam nápis na reštaurácii. Sadám si dnu, zdvorilo odmietam ponúknuté pivo od príjemnej čašníčky, objednávam si čaj a špagety. Po konzumácii za 150 Kč obliekam na seba všetko, čo mám – spodné termo tielko, scampolo, dres, ľahkú vetrovku a vetrovku do dažďa a spúšťam sa dole na rázcestie pod Pradědom – smer chata Švýcarna. Po pár sto metroch jazdy a pár desiatkach metrov klesania sa zrazu mraky rozplynú a kde tu prekukne slnko. Super, teším sa, že to najhoršie mám za sebou a už bude len príjemnejšie (keby som v tej chvíli tušil ako to celé dopadne, otočím sa a mažem k autu a domov).







Na chate Švýcarna je mŕtvo. Je pracovný deň a turistická sezóna ešte poriadne nezačala. Zhadzujem vetrovku do dažďa a púšťam sa ďalej smerom na Červenohorské sedlo. Rozbitú, kamenistú lesnú cestu po chvíli vystrieda príjemný singláč, na ktorý nastúpim na rázcestí Kamzík a po modrej TZT sa púšťam dole kopcom. Na trase je aj drevený mostík cez močarisko a technické, kamenisté úseky. Dávam pozor na dve veci – nepadnúť a neotierať sa rukami o vegetáciu po stranách chodníka. To prvé sa mi darí, to druhé ani náhodou, a tak po chvíli mám ramená celé premočené. Klesanie na Červenohorské sedlo po lesnej ceste už začína byť nepríjemné, mrholí a miestami to prechádza až do jemného, ale hustého dažďa. Na Červenohorskom sedle (1 013 m.n.m) nájdem žltú TZT a pokračujem po nej ďalej v okruhu smerom späť k východziemu bodu. Prechádzam popod lanovky lyžiarskeho strediska a pokračujem ďalej cez orientačné body Mlýnky, Pod skalami Jeřábu, Nad Vysokým vodopádem až na Videlské sedlo.





Povrch cesty sa strieda – asfaltka, lesná cesta. Značenie je perfektné, či už sledujem cykloturistické, turistické alebo lyžiarske, rovnako sa striedajú stúpania a klesania. Z prípadných výhľadov nemám nič, hmla sa ma drží celý čas ako kliešť z predošlého dňa, okrem toho striedavo mrholí a prší a ja už na sebe nemám ani nitku suchú. V zjazdoch idem pomaly, lebo okuliare sú nepoužiteľné a bez nich mi zase voda strieka rovno do očí. Les naokolo má ale svoje čaro a podchvíľou mi šliapanie spríjemňujú malé lesné potôčiky po stranách cesty. Po príchode na Videlské sedlo (930 m.n.m) už beriem asfaltku a spúšťam sa po nej do obce Vidly, z ktorej je to do Karlovej Studánky už len 7 km, ale záverečné stúpanie dá poriadne zabrať hlavne morálke, keď už neviem, či po nose mi tečie pot alebo dážď. Samozrejme, keď dorazím do Karlovej Studánky (800 m.n.m, najvyššie položená obec okresu Bruntál), ľudia na mňa pozerajú ako na mimozemšťana. Prečo je ten týpek mokrý? Veď neprší a cesty sú suché... V obci sú horské kúpele, podľa netu má 226 stálych obyvateľov. Je tu veľmi pekný park s pokojným vodopádom, vodotrysk (ten som nefotil, vody som mal dosť) a celé mestečko je veľmi pekne upravené, vrátane dláždenej hlavnej cesty. Odtiaľ je to už len kilometer do kopca na parkovisko k autu.





Aj 2% stačia


Výjazd bol... mokrý. A to doslova a do nitky. Keby som bol vedel, že tie 2% v predpovedi stačia na to, aby som žmýkal vodu aj zo slipov a brušká prstov na rukách mal ako po vylezení z vane, tak by som zostal doma pri pohári vínka alebo sa aspoň otočil z Pradědu späť. Nuž, ale na to som sem neprišiel . Veci uschnú, škoda len tých výhľadov, o ktoré som prišiel. Celková štatistika výjazdu: 49,59 km, nastúpaných 1 601 (Endomondo).
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up22thumb_down comments 1 komentár report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Cestné bikepackingové preteky  Napříč ČR - ako som za 4 dni prešiel 880 km

Reportáž: Cestné bikepackingové preteky Napříč ČR - ako som za 4 dni prešiel 880 km

Bikepacking je túžba po dobrodružstve, objavovaní, ale aj po úniku od bežných problémov a vyskúšaní si, aké je to si siahnuť na dno svojich síl a vzdať sa všetkého komfortu.
Smrekovica – najťažšie asfaltové stúpanie na Slovensku

Smrekovica – najťažšie asfaltové stúpanie na Slovensku

10 % priemer na 8 km robia z tohto kopca legendu, ktorú by ste si mali vyskúšať na vlastnej koži. A zima nemusí byť prekážkou, aby ste boli o niečo bližšie ku hviezdam.
Tip na výlet: Okolo Magury – verzia „cez dediny”

Tip na výlet: Okolo Magury – verzia „cez dediny”

Môj obľúbený okruh, peknými dolinami a oficiálnymi cyklotrasami. Teda väčšinou…
keyboard_arrow_up