Zdroj: MS v maratone

Minulú sobotu sa pod Tre Cime v Dolomitoch konali Majstrovstvá sveta v maratóne, kde nechýbala ani dvojica našich jazdcov. Čakala ich trať v dĺžke 102 km a prevýšením 4200 m.

Boj o tohtoročný titul svetového šampióna sa odohral na naozaj poriadnej trati s centrom v talianskom Auronze di Cadore. Tá mala nielen výdatnú porciu výškových metrov, ale obsahovala aj množstvo náročných technických úsekov. Bola teda ideálna pre typy jazdcov ako napr. Hector Leonardo Paez z Kolumbie, ktorí sú v takýchto extrémnych kopcoch ako doma. V nabitej konkurencii sa ale nakoniec radoval Brazílčan Henrique Avancini, ktorý len nedávno skončil na 4. mieste v rámci Majstrovstiev sveta v XCO.

Nehovoriac o tom, že si pripísal aj triumf v rámci svetového pohára v rámci disciplíny Short Track. To z neho robí skutočne univerzálneho jazdca a zrejme aj preto si v cieľovom špurte suverénne poradil. V ňom porazil po viac ako 5 hodinách rakúskeho maratónskeho špecialistu Daniela Geismayera. Tretí skončil spomínaný Kolumbijčan Paez.


Video - posledné stúpanie (skôr stojka) a vedúca trojica


Medzi ženami si doslova suverénne počínala Annika Langvad z Dánska, pričom ženy mali na programe trať v dĺžke 89 km s prevýšením 3400 m. Rovnako patrí medzi „obojživelníkov“ keďže na nedávnych MS v XCO skončila druhá, rovnako druhá v celkovom poradí Svetového pohára a pripísala si viacero víťazstiev, či už v klasickom XCO, alebo v Short Tracku. No a toto je jej už piaty maratónsky titul...


Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Ako dopadli naši?

Z našich prišli bojovať Tomáš Višňovský a Martin Kostelničák. Martin mi ešte minulý víkend na maratóne v Slovenskom raji oznámil, že dostal na poslednú chvíľu nomináciu a dúfa, že si nespraví medzi profíkmi hanbu .

Nakoniec obsadil konečné 91. miesto a rozhodne si ju nespravil. Naopak Tomáš Višňovský mal vysoké ambície a rovnako výbornú formu, no mal skutočne poriadnu smolu a musel odstúpiť. Viac sa dozviete v menšom rozhovore nižšie...

Martin Kostelničák

Tak čo hovoríš na trať?
Trať bola asi najťažšia, ale zároveň najkrajšia, akú som kedy išiel. Prevýšením 4200 m a náročnosťou terénu sa nedá porovnať so žiadnou u nás. Čakal som, že sa väčšinou pôjde po šotolinových cestách, ale bol som prekvapený, koľko tam bolo singláčov plných mokrých šmyklavých kameňov a koreňov.

Pri takej porcii kilometrov a výškových metrov bolo veľmi náročné sa sústrediť v tých technických úsekoch a nerobiť chyby, ktoré stoja drahocenný čas. Určite bolo na trati množstvo krásnych výhľadov na Tre Cime a Dolomity, no nebolo kedy to sledovať .


Ako si spokojný s výsledkom?
Na štart som išiel s tým, že nemám žiadne očakávania, čo sa umiestnenia týka. Pri pohľade na „štartovku“ a tie mená som si hovoril, že nechcem skončiť posledný. Takže s umiestnením nechcem povedať, že som spokojný, ale odzrkadľuje reálnu výkonnosť, pričom viem, že som zo seba dal úplne všetko, možno ešte viac. (Len pre info, Martin nie je profesionál ako väčšina štartovného poľa). Som celkom rád, že som pred pretekmi nasadil menší prevodník ako bežne jazdievam cez sezónu, pretože tie stúpania boli poriadne strmé.

Ako to celé teda prebiehalo?
Zrejme najťažšie bolo hneď prvé dlhé stúpanie po štarte, kde boli všetci doslova zakusnutí do predstavcov. Nechcem si ani predstaviť to tam úplne prepáliť a potom ísť ešte zvyšok trate . Ja som ho šiel našťastie s rozumom, no pri tak dlhých pretekoch treba rátať, že príde kríza. Na mňa prišla po 3,5 hodinách v stúpaní na Tre Cime a mal so problémy vôbec vyjsť na vrchol. Aj keď som si dal rýchlo tyčinku a kofeínový gél, mal som problémy sa poriadne sústrediť pri zjazde dole.

Našťastie potom prišla opäť do svalov (a hlavy) energia a mal som sily trochu sa ponaháňať s pretekármi z Francúzska, Švajčiarska, či Kolumbie, s ktorými sme vytvorili v poslednom stúpaní skupinku. Celkovo hodnotím akciu ako naozaj parádnu a bolo mi veľkou cťou stáť na štarte a jazdiť v slovenskom národnom drese. Je mi akurát ľúto „Višňu“, ktorý bol správne namotivovaný, mal natrénované na dobrý výsledok a deň pred štartom mal smolu a poranil si koleno.


Tomáš Višňovský bol jednoznačne naše najväčšie želiezko v ohni a kto trochu sleduje maratónsku scénu, určite zaznamenal jeho obrovský progres po tom, ako vstúpil túto sezónu medzi „profíkov“ do tímu Česká Spořitelna Accolade. Výbornú formu potvrdil aj na nedávnych Majstrovstvách Slovenska v maratóne, kde zvíťazil doslova suverénne s obrovským náskokom. Mal teda našliapnuté k výbornému výsledku aj na MS, lenže...


Tomáš Višňovský

Tak čo sa to vlastne stalo v piatok?
V piatok som si šiel pozrieť zjazd z najvyššieho bodu spolu s chalanmi, ktorí to už poznali. Nechal som si „odlep“ aby som si toho čo najviac zapamätal. V jednej kamenistej pasáži mi vybehli zo zákruty turisti, pričom tam boli 3 stopy a oni zaberali 2.

Mne zostala na ľavej strane tá, ktorá bola nezjazdná a pekne som si ustlal medzi kamene pričom som sa nestihol ani vycvaknúť. Pravé koleno som si nepríjemne narazil a do hodiny bolo ako pomaranč. V sobotu to bol skôr boj s hlavou, pocitovo som stále trpel na to koleno. Cez prvú časomieru som prechádzal na 70. mieste, na druhej som bol na 53. mieste, kde som aj zosadol a skončil trápenie.

Aké boli pôvodné ciele a aká bola trať?
Ciele som mal do prvých 20 a pri takej konkurencii by som bral aj 30. Trať bola naozaj náročná, prvý kopec mal 4,4 km a priemer 16 %. V podstate sa išlo len hore a dole, nič medzitým.

Čo hovorís na víťazstvo Avanciniho?
Víťazstvo Avanciniho ma veľmi neprekvapilo. Je to vlastne maratónec, ktorý posledné roky jazdí cross country (bol 4. na nedávnych MS). Keď sa pozriem na jeho vystúpenie na Cape Epic alebo Brasil Ride, tak je nepochybne špička aj na dlhých tratiach.

Aké sú ešte plány do konca sezóny?
Moja sezóna už pomaly končí. Absolvujem ešte pár pretekov v Čechách, plus pomôžem reprezentácii s kvalifikáciou na olympijské hry. Už teraz viem, že ďalšia sezón bude nabitá a rysujú sa tam super podujatia.

Budúcoročné MS v maratóne sa budú konať vo Švajčiarsku a na trati, po ktorej vedie aj známe etapové podujatie Perskindol Swiss Epic. Viac sa dozviete na tomto odkaze.

Zdroj foto: Tomáš Martinek, Martin Kostelničák a Tomáš Višňovský

[Foto na úvode: MS v maratone]

report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Rozhovor: Gunn-Rita Dahle Flesja – prvá dáma cyklistiky

Rozhovor: Gunn-Rita Dahle Flesja – prvá dáma cyklistiky

Sú rôzni skvelí športovci a športovkyne, šampióni, majstri a nakoniec legendy. Jednou z nich je dáma z Nórska, ktorá je doslova synonymom horskej cyklistiky.
Tomáš Višňovský – MS v maratóne, zážitky s Jaroslavom Kulhavým

Tomáš Višňovský – MS v maratóne, zážitky s Jaroslavom Kulhavým

Ako vyzerá príprava na vrcholné podujatie, čo sa Tomáš priučil od legendy horskej cyklistiky a kam smerujú jeho ďalšie kroky?
keyboard_arrow_up