Rozhovor: Janka Keseg Števková – šport a materstvo 3. časť

Rozhovor: Janka Keseg Števková – šport a materstvo 3. časť

Ak sa čo i len trochu motáte okolo bicyklov, Jankine meno ste už museli zachytiť. Je výrazná osobnosť slovenskej cyklistickej scény, mnohými obdivovaná, občas možno aj trochu prehliadaná.

V prvom rade je to ale matka, manželka a športovkyňa vždy s tými najvyššími cieľmi. Jej športové výkony a celkové pôsobenie sú určite obdivuhodné, veď Slovensko reprezentuje od roku 1998 a za ten čas sa stihla 3x zúčastniť Olympijských hier (Atény 2004, Peking 2008 a Londýn 2012) a keď zrátame všetky disciplíny a odvetvia, vyhrala neuveriteľných 38 titulov majstra Slovenska. A ten posledný je ešte celkom čerstvý, z MSR 2018 v cyklokrose. Napriek tomu, že má pár rokov po 40-tke a vychováva dcéru Hanku, v teréne stále nenašla premožiteľku. Takže už neuveriteľné dve desaťročia! 



Janka, ty si svetlým príkladom, ako sa dá úspešne zvládnuť skĺbiť materstvo a šport. Nielen, že si sa k nemu vrátila, ale robíš ho stále na vysokej úrovni a dosahuješ rovnako skvelé, ak nie ešte lepšie výsledky ako predtým. Od začiatku materstva si mala jasno v tom, že sa vrátiš späť do súťažného kolotoča?
Cyklistike sa venujem od roku 1996, predtým som hrávala basketbal a behávala, „zabŕdla” som do viacerých športov. Šport ma sprevádza celý môj život. Moja rodina bola športovo orientovaná, mamina hrávala hádzanú a otec s bratom futbal. Šport je môj životný štýl, rada súťažím, preto bol návrat do súťažného kolotoča pre mňa prirodzený. 



Snažila si sa v tehotenstve športovať, alebo si si naopak užívala to, že v podstate nič nemusíš a môžeš si dopriať oddych?
Počas tehotenstva som športovala. Pokiaľ nemajú ženy komplikácie, môžu robiť všetko, čo pred otehotnením. Osobne odporúčam začať v rozumnej miere športovať, hýbať sa aj počas tehotenstva. Fyzická aktivita nikomu počas tehotenstva neublíži, skôr naopak, pohyb je počas tohto obdobia prospešný pre oboch. Jediným obmedzujúcim faktorom bolo u mňa vo vyššom štádiu tehotenstva brucho. 



Súťažíš predovšetkým na horských bicykloch, ale nemáš problém odskočiť si zapretekať na cestu či cyklokros. Aké aktivity si preferovala počas tehotenstva a ak bike tak skôr horák? Predsa len má asi o niečo pohodlnejšiu geometriu.
Zo začiatku som aj behávala, chodila na prechádzky, cvičila s vlastnou váhou tela, jazdila na  bicykli, fyzicky pracovala. Jednoducho som sa celý čas hýbala. V roku 2013 panovala v Karpatoch zima bohatá na sneh,  bežkovala som dokonca ešte aj začiatkom apríla. Spočiatku som nemala bicykel upravený, ako sa mi zväčšovalo brucho, pozíciu na biku som zmenila, predstavec a riadidlá som zdvihla a zaobstarala som si širšie a komfortnejšie sedadlo. V poslednom štádiu tehotenstva sa bicykel stal mojím dopravným prostriedkom, „posúvatkom”, bolo mi pohodlnejšie aj ľahšie jazdiť na bicykli, ako chodiť pešo, keďže s nárastom hmotnosti v krátkom čase som začala pociťovať zvýšený tlak, záťaž na kolená. Bicykel mi tento pocit úplne eliminoval. 



Po akej dlhej dobe po pôrode si začala trénovať a aké boli prvé pocity? Výkonnosť išla rýchlo hore, alebo naopak, mala si pocit, že sa trápiš?
Desať dní po pôrode som sa išla previesť na bicykli po dedine. 30 dní po pôrode som absolvovala MTB XCO preteky na Slovensku. Nebolo to jednoduché, dala som do toho maximum. Mala som na výhodu v technických pasážach, ktorými som vykompenzovala kondičný hendikep. V pretekoch som zužitkovala všetky svoje dlhoročné skúsenosti a vyhrala. Potvrdilo sa mi, že horskej cyklistike, v disciplíne cross-country popri kondícii rozhoduje aj technická zručnosť. Týždeň na to som absolvovala preteky na ceste, ktoré som poňala ako test, chcela som vedieť, koľko som stratila z výkonu. Skončila som zo žien posledná.  



Zistila som, ako si mám nastaviť a smerovať tréning. Určila som si ciele a postupne som pridávala v tréningu hodiny aj intenzitu. Za dvadsať rokov mojej aktívnej kariéry mám bohaté skúsenosti a vedomosti ohľadom tréningu, poznám sa a viem ako trénovať, aby som sa dostala do požadovanej formy. Dokonca som mala odvahu ísť aj na preteky do zahraničia, tri mesiace po pôrode som absolvovala preteky svetového pohára a ME v cyklokrose a jazdila som aj domáce cyklokrosové podujatia. Musím zdôrazniť, že to bolo dosť zavčasu na fakt, že pôrod bol vykonaný sekciou. Každý z nás je však jedinečný a má inú schopnosť regenerácie, prah bolesti a pred otehotnením som bola na veľmi vysokej výkonnostnej úrovni. 



Bola motivácia?
Nikdy som nemala problém sa správne mentálne nastaviť a motivovať.  Verila som, že výsledky a výkonnosť sú pre lepšie podmienky rozhodujúce. Časom som však zistila, že vyšší športový vek, pohlavie a dieťa sú prekážkou v našom športe, dodnes bojujem s predsudkami, neochotou, diskrimináciou a dokonca aj so závisťou, chýba empatia, objektívnosť. Nikomu nebránim, aby si našiel svoj priestor a prostriedky a začal na sebe pracovať a dosiahol aspoň niečo z toho, čo ja. Ako sa vraví, predtým ako začneš niekoho súdiť, uisti sa o svojej dokonalosti.

Pre väčšinu mamičiek je vyčerpávajúca už len samotná starostlivosť o bábätko. Všetko sa točí okolo neho, nedostatok spánku pripravuje o energiu a je ťažké nájsť si akýkoľvek čas pre seba. Ako sa v tom všetkom dá nájsť čas ešte aj na tréning? Mala si doma podporu, pomáhal či strážil ti niekto dcérku, kým si ty trénovala?
Starostlivosť o dieťa  je náročná, ale je to jediná vec, ktorú som mala v tom čase na starosti. Všetko ostatné by malo ísť bokom. Dieťa v prvých rokoch života vyžaduje veľkú starostlivosť. Som názoru, že všetku pozornosť, starostlivosť, čo mu venujete v prvých troch rokoch života, sa vám neskôr vráti. Pochopí to len ten, kto sa stal rodičom. Považujem za potrebné už v detstve viesť dieťa k samostatnosti, rozhodnosti a nebáť sa ho nechať samé robiť a zapájať do „dospeláckych činností”. 



Dieťa svojich rodičov napodobňuje a disponuje neuveriteľnou pozorovacou schopnosťou. Aj keď neraz narobí veľa neporiadku a nijako vám nepomôže, je to pre jeho rozvoj potrebné. Deti sú spokojnejšie a istejšie, keď majú nastavený svoj režim, vedia, čo bude nasledovať, ak poznajú hranice, mantinely, pravidlá. Všetko sa zvláda ľahšie. Nebola som typ ženy, športovkyne, ktorá ešte v deň pôrodu sedela na trenažéri či valcoch, resp. využíva každú voľnú chvíľu pre šport. Šport a tréning bol a ostal aj v tomto období pre mňa zábavou a relaxom popri prioritných rodičovských povinnostiach. Áno, pomáhala mi aj rodina a priatelia, ktorí mi Hanku postrážili, keď som bola na tréningu a pretekoch. Nesmieme zabudnúť na fakt, že každé dieťa je iné a vyžaduje inú starostlivosť. Hanka sa javí zatiaľ ako bezproblémová, i keď aj ona rada skúša rodičovskú trpezlivosť a chce si posúvať stanovené hranice .



Jednodňové preteky na Slovensku sa dajú ešte asi pomerne ľahko logisticky zvládnuť. Ale ako si zvládala návrat na tie medzinárodné? Predsa len vyžadujú si viac cestovania, dlhšie odlúčenie. Okrem MTB si sa zúčastňovala aj cestných etapákov, napríklad pretekov Grácia Orlová. Nechávala si vlastne malú Hanku doma alebo cestovala spolu s tebou?
Prvé roky som ju brávala so sebou. Ako je staršia, tým menej ju beriem so sebou, resp. ju nechávam starým rodičom a občas priateľom. Jej sa zmena pobytu u iných ľudí páči. Má 5 rokov a vždy sa jej spýtam, či chce ísť so mnou na preteky povzbudzovať. Dokonca viac povzbudzuje moje súperky a pozná všetky po mene a priezvisku. Ak súhlasí, ide so mnou. Cestovanie je náročné aj pre dospelého človeka, obzvlášť pre malé dieťa, ktoré v aute dlho sedieť nevydrží. V tomto smere bola Hanka ukážková. Keď  ju správne zabavíme, dá sa to zvládnuť. Treba myslieť na to, že cestovanie s dieťaťom trvá dlhšie, je potrebné robiť viac oddychových prestávok. 



Hovorí sa, že niektorým ženám sa ich výkonnosť po pôrode ešte zvyšuje, oproti výkonnosti, ktorú mali pred ním. To sa tak trošku traduje aj o tebe. Ako to ty sama vnímaš? Keby si mala porovnať Janku pred dieťaťom a Janku po ňom…
Aby ste mali patričnú výkonnosť, bez tréningu to jednoducho nejde. Horská cyklistika je dynamicky sa rozvíjajúci šport, neustále prichádzajú nové veci. Za tých dvadsať rokov sa posunuli vo vývoji nielen bicykle a príslušenstvo, ale aj šport ako taký, napríklad technická náročnosť tratí alebo dĺžka pretekov. Pred pôrodom som jazdila na 26-tke, počas tehotenstva a po pôrode už na 29-tke .

Je dôležité poznať svoje pocity a reakcie, pracovať na tom, čo vám nejde a rozvíjať to, v čom ste dobrý, sledovať trendy a nastaviť si efektívne tréning. Dokázala som to a preto dokážem konkurovať aj o generáciu mladším profesionálkam v zahraničí. Nie je to otázka veku, či materstva, skôr kombinácia správneho dostatočného tréningu, talentu, fyzickej predispozície, psychickej pohody a podmienok, ktoré mi vždy chýbali a chýbajú. Verím, že s adekvátnym profesionálnym zabezpečením by som sa ešte aj v pokročilom športovom veku vedela výkonnostne a výsledkovo posunúť. 



Čo je podľa teba najťažšie na spojení šport a materstvo? Dokázať si zorganizovať čas, zariadiť stráženie, či nájsť energiu na to všetko? Alebo si to nevnímala ako žiadnu veľkú prekážku?  
V mojom prípade bol najťažší boj s autoritami a predsudkami tých, čo by vám mali byť nápomocní. Ak by sa hľadali a chceli nájsť spôsoby, ako sa dá a nie dôvody prečo sa nedá, ušetrilo by to veľa energie a času. 



Veľa žien sa po pôrode trápi s prebytočnými kilogramami. Alebo niektoré sú naopak ešte štíhlejšie, ako predtým. Ako to bolo u teba?  
Počas tehotenstva som pribrala 15 kg, 10 kg som stratila samotným pôrodom. Ak sa stravujeme zdravo a kaloricky adekvátne, trochu sa aj hýbeme, s hmotnosťou by problém nemal byť. Kojila som, do toho som trénovala, spánok je prerušovaný najmä v prvom polroku. Vyvážená strava bola nutnosťou najmä pre zdravé a spokojné dieťa, ktoré si v prvých mesiacoch života buduje svoju imunitu ako aj pre moje zdravie, celkovú kondíciu a regeneráciu.



Jani, povedz zo svojej skúsenosti: ak chce žena pri dieťati športovať, je nutne potrebná pomoc okolia? Alebo to vie zvládnuť aj sama? Môže trénovať napríklad na trenažéri, či s cyklovozíkom. Sú to podľa teba iba výhovorky, „nie, nedá sa“?
Šport na každej úrovni by sa mal robiť pre zábavu a potešenie, nie z donútenia. Nútiť dospelých a deti nasilu športovať nikam nevedie. Deti kopírujú zvyklosti z rodiny a ak ich rodičia nevedú k športu alebo s ním neprišli do pozitívneho kontaktu v škole alebo u svojich kamarátov, samé športovať nebudú. Šport ich musí zaujať a baviť, musia mať motiváciu, vzory a správnu partiu rovesníkov.

Existujú aj iné spôsoby trávenia voľného času, ako je šport. Výdobytky našej doby spravili život pohodlnejší, preto je čoraz viac fyzická aktivita opodstatnená a zdraviu prospešná. Podľa mňa pri primeranom kalorickom príjme a vyváženej strave je postačujúca každodenná polhodinová rytmická prechádzka a pár klikov, poskokov a drepov, či chôdze hore schodmi. Nie je nutné, aby ženy na materskej dovolenke športovali. Popri dieťati a starostlivosti o domácnosť majú pohybu dosť. Ak majú záľubu v umení, nech si maľujú, chodia na koncerty, do kina, počúvajú hudbu, hrajú na hudobný nástroj, čítajú si knihy, jednoducho, nech sa venujú tomu, čo ich baví.



Musíme si uvedomiť, že ak nemáte blízko rodinu alebo priateľov, ktorí by dieťa postrážili a chcú si predsa len materskú dovolenku alebo svoj voľný čas spestriť športom, ostáva im spomínaný cyklovozík alebo prechádzky s kočíkom, cvičenie a plávanie s dieťaťom, poprípade beh s kočíkom alebo turistika. Poznám aj také rodiny, kde manžel po príchode z roboty preberie od ženy dieťa a ona sa venuje svojim aktivitám alebo je na materskej dovolenke on . Všetko je o vzájomnom pochopení a prioritách. Materská dovolenka nie je dovolenkou, je to náročné, ale krásne obdobie v živote každého rodiča. Šport vie život obohatiť, spraviť ho plnohodnotnejším. Otvoria sa nám nové horizonty, pribudnú zážitky, noví priateľa, výzvy, objavíme iný svet a neraz prekvapíme seba samých, čo všetko dokážeme. 



Janka veľmi pekne ďakujem za rozhovor. Vždy ma príjemne prekvapí tvoja neutíchajúca láska k športu a cyklistike ako takej, ale zároveň nenásilný prístup k nej. Skúseností máš na rozdávanie, všetci by sme sa mohli od teba učiť . Takže Ti prajem nech Ti to vydrží aj do ďalších rokov!

Zo série "Šport a materstvo" si môžete prečítať aj rozhovor s Kristínou Neč-Lapinovou a Simonou Křivánkovou.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up48thumb_down comments 15 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Základná výbava malého pretekára – čo treba a čo nie?

Základná výbava malého pretekára – čo treba a čo nie?

Dali ste svoje dieťa na cyklistiku, ale hodia sa vám rady ohľadne jeho výbavy? Aký bicykel a doplnky treba a čo je naopak zbytočné?
GPS cyklopočítač a trénovanie - pomocník aj pre mládež?

GPS cyklopočítač a trénovanie - pomocník aj pre mládež?

Oplatí sa investovať do GPS cyklopočítača? Bude dobrým pomocníkom aj pre deti, ktoré s cyklistikou a pretekaním ešte len začínajú?
Rozhovor: Tomáš Višňovský – tréning, novinky ale aj nečakané komplikácie

Rozhovor: Tomáš Višňovský – tréning, novinky ale aj nečakané komplikácie

Úspechy, horšie dni, príchod Jaroslava Kulhavého do tímu, ale aj nečakané zdravotné komplikácie, ktoré Tomáša poslali z Kanárskych ostrovov do nemocnice. Aj o tom bude rozhovor počas jedného krásneho výjazdu.
keyboard_arrow_up