Rozhovor: Kristína Madarásová - bojovníčka na trati, v ringu aj v živote

BMX. Väčšina z nás si vybaví detstvo a prvý bicykel. Pritom sa na nich súťaží aj na olympijských hrách. A my na Slovensku máme skutočnú šampiónku práve v tejto disciplíne.

Pre väčšinu z nás cyklistika začína a končí pri debate o horských alebo cestných bicykloch. V posledných rokoch sa pridáva gravel a, samozrejme, večný zdroj „hejtu“ - elektrobicykle. Pritom sa stačí pozrieť aj do iných sfér a objavíme talenty či inšpiráciu a dovolím si povedať, zaslúžených šampiónov. Kristína má niekoľko titulov majsterky Slovenska, ale aj Európy. Pochádza z Trnavy a jazdí bikros aj pumptrack za reprezentáciu Slovenska.

Kristína Madarásová
Ahoj Kristína. Sám netuším, kde začať, lebo toto je pre mňa „nová“, neznáma sféra cyklistiky. Tak zrejme na začiatok by si sa mohla predstaviť, kto si, aký druh cyklistiky robíš?
Ahoj, volám sa Kristína Madarásová, mám 23 rokov, som z Trnavy a jazdím disciplíny BMX Racing (bikros) a pumptrack. Bikrosu sa venujem cca 19 rokov a pumptracku posledných 8 - 9 rokov.

V nadväznosti hneď druhá otázka - predstavila by si nám, prosím, svoje cyklistické disciplíny? Ako si sa k nim dostala? A prečo práve tieto disciplíny?
Bikros je individuálny šport, pri ktorom súťaží skupina jazdcov medzi sebou na špeciálne upravených tratiach približne 400 metrov dlhých s radom skokov. Celá trať je väčšinou postavená na pomerne malej ploche a medzi štartom a cieľom je len malý výškový rozdiel. Rozhodujúca je tu rýchlosť, výbušnosť, ale tiež cit pre bicykel pri dlhých letoch na veľkých skokoch. Tiež drzosť, priebojnosť a rýchlosť rozhodovania v bojoch po štarte a v zákrutách. Je to šport, ktorý v deťoch rozvíja mimo telesnej zdatnosti aj ich individualitu, dynamiku, priebojnosť, rýchlosť myslenia, rozhodovania a reakcií.

Som niekoľkonásobná majsterka Slovenska v bikrose.
K bikrosu som sa dostala cez brata, keďže v Trnave sme mali bikrosovú trať, okolo ktorej sme chodievali stále, keď sme išli do neďalekého parku na bicykloch. Ako prvý začal jazdiť môj brat a asi pol roka po tom som začala trénovať aj ja. Prvé preteky sme absolvovali ešte na obyčajných detských bicykloch a až neskôr nám rodičia kúpili bikrosové špeciály. Mamina vždy chcela mať zo mňa tanečníčku, čo som jej nikdy nesplnila, ale nejako sa s tým zmierila. Bikros mi prirástol k srdcu.

Myslím, že ako každý šport, aj tento vám dá disciplínu, trpezlivosť, vytrvalosť, možnosť spoznávať nových ľudí a krajiny. Počas 19 rokov som si prešla všetkými možnými pretekmi od slovenského pohára, cez český či európsky pohár. Zúčastnila som sa niekoľkých majstrovstiev Európy a majstrovstiev sveta.

Kristína Madarásová
K pumptracku som sa dostala na BikeFeste v Kálnici, kam nás jeden rok aj s bratom zavolali naši kamaráti z trnavskej bikrosky, aby sme si prišli pozrieť tento festival a skúsiť si zapretekať v niektorej z disciplín. Nám bol najbližší pumptrack a brat si skúsil aj zjazd. Bolo to približne v roku 2014 alebo 2015. Vtedy tam bol ešte hlinený pumptrack, ktorý v roku 2019 Roman Kaločay so svojou firmou BikeIng prestaval na moderný asfaltový pumptrack. Neskôr, cca po roku 2014, sa začali budovať nové pumptracky po celom Slovensku.

Ja som pumptrack vždy brala ako taký doplnok k tréningom pre bikros, pretože technika jazdenia je veľmi podobná. Od roku 2016, ak sa nemýlim, sa konajú na Slovensku preteky s názvom Pumpcup, na ktoré som chodila v rámci voľných víkendov pretekať. Od roku 2019 sa zúčastňujem už aj svetového pohára v pumptracku a majstrovstiev sveta. Pumptrack sa od roku 2019 stal mojou druhou hlavnou disciplínou.

Často vidím tvoje príspevky prezdieľané cez SZC. Vnímal som, že si vicemajsterka a aj majsterka Európy, môžeš sa nám pochváliť svojimi úspechmi?
Som niekoľkonásobná majsterka Slovenska v bikrose. Viacnásobná majsterka Európy, získala som aj niekoľko titulov vicemajsterky Európy a aj nejaké bronzové umiestnenia. Do 16 rokov som sa každý rok umiestnila v TOP 8 jazdkýň na majstrovstvách Európy. Počas detských kategórií som sa niekoľkokrát stala víťazkou slovenského a českého pohára v bikrose. Stala som sa aj celkovou víťazkou európskeho pohára. Na majstrovstvách sveta to zatiaľ na pódium nevyšlo, ale dvakrát som si odniesla „zemiakovú“ priečku (4. miesto) a niekoľko umiestnení v TOP 16.

V pumptracku som 3-násobná majsterka Slovenska. Vyhrala som tiež aj viacero kvalifikačných pretekov na majstrovstvách sveta. Z majstrovstiev sveta som si odniesla 6., 7. a 5. miesto. Nazbierala som si aj niekoľko známych R-iek z kálnického BikeFestu.

UEC Majstrovstvá Európy 2022
Ktorý výsledok je pre teba zatiaľ TOP? V ponímaní, že naň isto nezabudneš - či už víťazne, alebo iným spôsobom?
Každý výsledok si veľmi vážim, pretože viem, že nech to dopadlo akokoľvek, tak som v príprave preto spravila maximum a pokiaľ sa nepodaril nejaký úspech, tak viem, že chýbalo málo a mala by som ho. Aj keď po nevydarených pretekoch si to dlho vyčítam, ale po čase to prejde a zmierim sa s tým.

Pohyb tela a bicykla musí splynúť s vlnami.
Najviac TOP je pre mňa asi víťazstvo na Európskom pohári v belgickom Zolderi v roku 2019. Keďže v ten rok sa tam konali aj MS, účasť vo všetkých kategóriách bola veľmi vysoká. V mojej kategórii bolo asi 60 dievčat. A je pre mňa TOP z toho dôvodu, že to bolo moje prvé veľké víťazstvo ani nie rok po operácii hlavy. Takže som to brala nielen ako víťazstvo na pretekoch, ale aj také malé víťazstvo sama nad sebou, keďže som sa po tak krátkom čase dokázala pripraviť na sezónu a postaviť sa na štart medzinárodných pretekov.

Samotné pretekanie je jedna vec. Čo tréning? Ako vyzerá tvoje trénovanie, z čoho pozostáva? Predsa len, je to iný pohyb, ako pri klasickej cyklistike, má tréning svoje špecifiká, na čo sa zameriavaš - okrem samotného jazdenia…?
Väčšina tréningov pozostáva z kombinácie tréningov v posilňovni a jazdenia na bicykli. V posilňovni je to kombinácia rôznych vecí: silových, plyometria, „kondička“ a stabilizačné prvky. Pri kondičke sú to klasické behy, šprinty, šprinty so záťažou, nejaké to veslo alebo airbike. Plyometria zahŕňa rôzne preskoky cez prekážky, výskoky na vyvýšené miesta (debna a pod.). Silový tréning sú klasické drepy, mŕtve ťahy, výpady, pressy a pod. Všetko so záťažou a rôznymi počtami sérií.

Pri stabilizačných prvkoch sú to rôzne cviky na fitlopte alebo balančnej podložke, kde sa zameriavame hlavne na stabilizáciu stredu tela (brucho a spodný chrbát), potom rôzne kompenzačné cvičenia na kĺbové oblasti ako ramená, kolená, členky a pod. Do tréningu posledné dva roky zapájam aj box, pri ktorom sa viem odreagovať a taktiež je to super tréning na kondičku, pohyb a hlavne rýchle reakcie, ktoré potrebujem aj pri bikrose či pumptracku. Na bicykli sú to tiež rôzne šprinty, ďalej tréning štartov, technika pumpovania, manuálov a skokov na pumptracku alebo bikrosovej trati. Je to taký mix všetkého.

BMX Meybo
Osobne mám za sebou iba pár jázd na pumptracku, aj to na MTB „fulle“, čo zrovna nie je ideálne, no napriek tomu, že som nešliapal do pedálov, bola to „makačka“. Čo to obnáša takto jazdiť na najvyššej úrovni? Koľko trvajú preteky a akým spôsobom sa preteká?
Z mojej strany je to precízna jazda na bicykli. Samotné pumpovanie samo o sebe je celkom náročné. Kým človek príde na to, ako pumpovaním na vlnách zrýchliť, trvá to pomerne dlho. Pohyb tela a bicykla musí splynúť s vlnami. Pri vyššej rýchlosti už kombinujeme pumpovanie s manuálmi, prípadne skokmi. Jazdiť na najvyššej úrovni obnáša veľmi veľa práce, čo sa týka jazdenia na pumptrackoch.

Jazdec musí vedieť, čo si kde môže dovoliť, kde si v prípade potreby jemne pribrzdiť - ale tak, aby ho to veľmi nespomalilo. Keďže na pumptracku sa preteká s časom, tak ako pri zjazde alebo endure, tak všetko závisí od najmenších detailov, každá, aj na oko neviditeľná chyba môže jazdca stáť stratu času.

Preteky zvládam sama, ale pomoc vždy potrebujem, najmä čo sa týka stratégie počas pretekov alebo techniky na trati.
Preteky trvajú viac-menej celý deň, záleží to od toho, koľko pretekárov sa zúčastní. Čo sa týka pretekov na Slovensku a kvalifikácií na MS, jazdí sa na dve kvalifikačné jazdy, z ktorých postúpi do vyraďovacej časti väčšinou TOP 16 jazdcov, všetko záleží od počtu pretekárov v kategórii. Vo vyraďovacej časti sa ide už KO systém. Je to už len o jednej meranej jazde a ten rýchlejší postupuje ďalej. Vždy postupuje len polovica, až zostanú poslední štyria najrýchlejší, ktorí idú semifinále o veľké a malé finále.

Čo sa týka MS, tam sa jazdí Open Session. Je daný určitý čas, počas ktorého ide každý jazdec jednu jazdu a počas zvyšného času môžu ísť zatiaľ nepostupujúci jazdci ďalšie jazdy, aby sa pokúsili svoj čas zrýchliť a dosiahnuť na postup. Napr. postúpilo TOP 16 jazdcov, teraz majú čas 17 minút na to, aby absolvovali jednu povinnú jazdu, a ak sa im nepodarí s tou jednou jazdou postúpiť do TOP 8, majú počas zvyšného času, cca 5 minút, možnosť zajazdiť lepší čas a postúpiť tak ďalej.

Počas jazdy na pumptracku
Odsunieme na chvíľu samotné jazdenie a prejdime k bicyklom. Môžeš nám predstaviť tvoje biky? Čo je na nich iné, ako u klasických bicyklov? Nejaké špecifiká, čo je povolené, zakázané? Veľkosti kolies? Môžeš to rozviesť zvlášť pre pumptrack aj pre bikros.
To započula mamina, ktorá si najprv myslela, že som „ťukla“ auto pri cúvaní do garáže. Ja som však vystúpila z auta a nevedela som vôbec rozprávať.

Čo sa týka bikrosového bicykla, ktorý používam na obe disciplíny, tak je to upravená BMX-ka. Rám je oproti klasickej BMX-ke natiahnutý, najmä zadná stavba a horná rámová rúrka. Rám je z hliníka, v poslednej dobe však prevládajú už aj tu karbónové rámy. Všetky komponenty sa oproti klasickým BMX-kovým líšia či už tvarom, alebo materiálom. Jazdí sa len „singlespeed“ a jedna zadná brzda - buď V-brake, alebo kotúčová. Kolesá sa jazdia najmä 20“, sú kategórie aj pre 24“ kolesá. Niektorí elitní jazdci jazdia aj 22“ kolesá.

Na pumptracku jazdím buď na bikrosovom bicykli, alebo na klasickom dirtovom bicykli s 26“ kolesami, ktorý si upravím podľa svojich potrieb. Na pretekoch je dané pravidlo, že sa smie jazdiť len na flatoch, teda voľných pedáloch, SPD sú zakázané. Jazdec musí mať minimálne jednu zadnú brzdu.

Pri oboch disciplínach sú zakázané zabudované motory alebo iné veci podobného typu. „Pegy“ (stupačky - pozn. autora) sú tiež zakázané. Mimo bicyklov by som dodala, že povinné je nosenie prilby, najmä full face prilby, pri oboch disciplínach.

Preteky v bikrose
Kto tvorí tvoj tím, s kým cestuješ na preteky? Resp. bez koho si nevieš predstaviť ísť na preteky?
Pri bikrose chodím buď s repre tímom, že ma vezmú s nimi, alebo idem s rodičmi, ak sa to týka EP, ME, MS. Po Slovensku chodím sama, či už na pumptrackové alebo bikrosové preteky. Ak cestujem na pumptrackové preteky mimo SR, idem buď sama, s rodičmi, alebo sa dáme dokopy partia jazdcov, čo chcú ísť tiež a ideme spoločne. Všetko však závisí od pretekov. Preteky zvládam sama, ale pomoc vždy potrebujem, najmä čo sa týka stratégie počas pretekov alebo techniky na trati.

Pri tomto mi vždy pomáha tréner Peter „Henky“ Henčl, ktorý mi radí priamo na pretekoch, ak tam je. Ak tam nie je, tak s ním komunikujem cez telefón, že mu posielam videá a pod. a potom to spolu analyzujeme. Takto mi pomohol na viacerých vrcholových podujatiach, naposledy na MS v pumptracku v Chile, kde so mnou komunikoval cez telefón. Čo mi veľmi pomohlo, či už psychicky, alebo radením - čo, kde a ako mám robiť na pumptracku počas jazdy. Za čo mu veľmi pekne ďakujem a tiež ďakujem rodičom, bez ktorých by som pravdepodobne dnes už nešportovala.

Spomínala si operáciu hlavy… ak ti to nie je príjemné, nemusíš odpovedať, samozrejme.
Toto je asi prvýkrát, čo o tom verejne píšem/rozprávam. Bola som v maturitnom ročníku na OA TT. Začiatkom roka 2018 som trénovala v tréningovom centre UCI vo Švajčiarsku. Odtiaľ som lietala na maturity domov. V polovici apríla som odtiaľ odišla, potom sa to nejako začalo. Prvé dva podnety som ani nevnímala, pretože som si myslela, že je to tým,
Doktori síce povedali, že najskôr tak o rok, ale ja som mesiac po operácii jazdila na pumptracku.
že som zjedla zmrzlinu alebo vypila niečo studené. Jeden deň som však vychádzala autom z garáže a stalo sa mi to znova. Našťastie som stále bola v tej garáži. Jediné, čo si pamätám, že som vypla motor a zobudila som sa na to, že plačem. To započula mamina, ktorá si najprv myslela, že som „ťukla“ auto pri cúvaní do garáže. Ja som však vystúpila z auta a nevedela som vôbec rozprávať.

Boli to epileptické záchvaty, čo som dovtedy nevedela. Povedali mi to až lekári v nemocnici. Obvodná lekárka ma poslala do trnavskej nemocnice, odkiaľ ma ešte v ten deň večer, kvôli stupňujúcim sa záchvatom, previezli na detskú neurológiu na Kramáre. Toto všetko sa „zomlelo“ koncom mája. Na Kramároch mi robili rôzne vyšetrenia, ktoré odhalili, že mám na mozgu zhluk ciev (Familiárna cerebrálna kavernózna malformácia). To mi tlačilo na mozog a spôsobovalo tieto záchvaty.

Jediná možnosť, ako to zastaviť, bola operácia. Odkedy mi to zistili, som nemohla robiť nič, čo pre mňa bolo také malé šialenstvo, lebo ja som nebola zvyknutá nič nerobiť. Tým, že som v nemocnici bola v čase, keď som „spadala“ ešte do detskej časti, tak mi skvelá primárka daného oddelenia vybavila veľmi skorý termín na operáciu na neurochirurgii. Operovali ma v auguste 2018. Bolo to náročné, nielen pre mňa, ale aj pre rodinu. Najviac som však trpela pri tom, keď mi museli oholiť hlavu „na koleno“. Po operácii bola najlepšia správa, že sa všetko podarilo a budem môcť opäť znova športovať.

Doktori síce povedali, že najskôr tak o rok, ale ja som mesiac po operácii jazdila na pumptracku. Samozrejme, všetko s rozumom a tak, ako mi to zdravotný stav dovolil. Cca od novembra som sa postupne začala pripravovať na sezónu 2019. Sama som v auguste ani len vo sne nesnívala, že ani nie rok po operácii sa mi podarí vyhrať niekoľko kôl európskeho pohára či vyhrať titul majsterky Európy, alebo sa konečne dostať do finále na majstrovstvách sveta (všetko v bikrose).

Vedela som, že trénovať a jazdiť na bicykli neprestanem. Aj keď to bol pre mňa najťažší rok v živote, nikdy nezabudnem, akú silu mi to dalo bojovať ďalej a nevzdávať sa, pretože život som mala len pred sebou (v roku 2018 som mala 19 rokov) a chcela som v ňom dosiahnuť či už nejaké životné méty, alebo ďalšie športové úspechy. Bolo to veľmi náročné obdobie a dnes som za to vďačná, pretože mi to dalo do života veľa a vážim si omnoho viac maličkosti ako predtým a viem, že to, čo mám dnes, zajtra už nemusí byť.

Cyklistky na stupni víťazov
Precestovala si vďaka pretekaniu kus sveta. Ako je vnímaný tento šport napríklad u nás na Slovensku, ako v zahraničí alebo v „zámorí“?
V „zámorí“, najmä v USA, je bikros veľmi populárny, keďže tam aj vznikol. V zahraničí je vnímaný veľmi dobre a každým rokom sledujem nárast počtu jazdcov v kategóriách. Na Slovensku nie je až tak vnímaný, ako v zahraničí, ale dostáva sa pomaly do povedomia. Vďaka ľuďom, ktorí sa tomu venujú a snažia sa prilákať nových ľudí do tohto športu. Základňa jazdcov každým rokom aj u nás rastie, z čoho sa teším.

Pumptrack je novodobý boom a počtom na Slovensku jednoducho prevalcoval bikrosové trate. Je to z toho dôvodu, že je to pre samosprávy alebo obce omnoho lacnejšie na financovanie a výstavba netrvá tak dlho ako pri bikrosových tratiach. Myslím si, že aj vo svete je dosť dobre vnímaný, keďže sa jazdia už aj majstrovstvá sveta.

Majstrovstvá sveta v pumptracku v Chile
Bikros mal, ako súťažná disciplína, premiéru prvýkrát na olympijských hrách v roku 2008 v Pekingu. Najbližšie nás čakajú v roku 2024 v Paríži. Máš olympiádu ako métu, ktorú by si chcela dosiahnuť? Ak áno, čo obnáša kvalifikácia?
Kedysi to bol môj sen a aj stále taký malý je, ale v bikrose už nie. Po operácii hlavy som si vyhodnotila svoje „pre a proti“ v jazdení v elitnej kategórii. Na olympiádu je veľmi ťažké sa kvalifikovať, keďže sme veľmi malá krajina oproti bikrosovým veľmociam, akú sú Holandsko, Francúzsko, USA a pod.

Máme veľmi malú základňu jazdcov, s čím súvisí aj získavanie bodov počas kvalifikácie, ktoré je veľmi náročné pri tak malom počte jazdcov. V bikrose to je už pre mňa pasé, keďže momentálne jazdím už neolympijské kategórie, ktoré sú konkurenciou aj tak veľmi ťažké. V pozadí sa rozpráva o zaradení pumptracku na olympiádu. Tak možno, ak ho zaradia a budem ešte pretekať, pokúsila by som sa o kvalifikáciu v tejto disciplíne alebo možno v nejakej inej. Uvidíme časom.

Jazda na pumptracku
Jazdíš aj na iných bicykloch, ako tých, na ktorých pretekáš? Či už v rámci tréningu alebo vo voľnom čase (ak nejaký máš )? Ak áno, prezradíš nám, na akom? Resp. bavia ťa aj iné disciplíny cyklistiky?
Viem pri ňom vypnúť a nemyslieť na nič iné, len na to, čo mám robiť, aby som neschytala nejaký hák alebo zdvihák.
Jazdím občas na endure v lese, prípadne nejaký zjazd, ak vyjde čas počas sezóny. Skúsila som si aj preteky DH a enduro a musím uznať, že je to veľmi náročné, či už po technickej, alebo fyzickej stránke. Bavia ma aj tieto disciplíny, aj keď mám problém s „rockgardenmi“ a koreňmi. Momentálne mám doma aj bike na XC. Chcela by som si skúsiť aj túto disciplínu, najmä eliminátora, ale zatiaľ som na to nejako nenašla čas. Takže ho využívam zatiaľ na vozenie sa po roliach okolo Trnavy. Jazdila som aj na cesťáku, ten však viac využívam doma na trenažéri, ako na jazdenie vonku.

Preteky enduro
Spomenul som voľný čas - ak práve vtedy chceš mať pokoj od bicyklov, čo robíš rada? Relax alebo nejaký iný šport na vyvetranie mysle?
Môj relax je box. Box je veľmi krásny šport, ktorý som si obľúbila. Viem pri ňom vypnúť a nemyslieť na nič iné, len na to, čo mám robiť, aby som neschytala nejaký hák alebo zdvihák. Keď chcem vypnúť úplne, tak si čítam knihy, idem von s kamošmi alebo naozaj nič nerobím, iba ležím v posteli. Keďže tréningy mám často, tak voľného času je málo. Vždy sa ho snažím využiť a oddýchnuť si od všetkého. Ale celkovo, ak nejazdím na bicykli, tak mi to chýba, aj keď je to len jeden alebo dva dni.

Fullface prilba
Majú disciplíny, ktoré jazdíš, význam aj pre nás „MTB či gravelistov a cestárov“? Mám na mysli, ísť napríklad občas na pumptrack a podobne. Čo by mohlo mať pre nás prínos?
Určite je super zahrnúť jazdenie na pumptracku do prípravy. Všeobecne čo som sa rozprávala so „zjazdármi“ a pod., ktorí začali zapájať aj pumptrack, tak zistili, že je to úplne iný pohyb ako v lese a vedia to potom využiť aj tam. V lese sú zákruty síce iné ako na pumptracku, ale prejazd zákrut je podstatný, aby človek nestratil rýchlosť. To isté je aj pri skokoch alebo prejazdoch vĺn, čo tiež vedia zúžitkovať v lese.

Čo by si odkázala babám, ženám, ktoré by chceli jazdiť bikros, pumptrack? S čím začať? Na čo sa zamerať?
Babám by som odkázala, aby sa nebáli. Zo začiatku to bude náročné, ako všetko, ale keď pochopia princíp pumpovania, tak ich to začne baviť a môže to byť väčšia zábava. Začala by som pomalým vozením sa na pumptracku, prípadne bikrosových tratiach a snažila sa pochopiť samotné pumpovanie. Nerobiť to nasilu, ale nájsť ten pohyb postupne.

Tak, ako to robíme pri deťoch, povedať im, kedy čo majú robiť a nech už samé na to prídu, či to robia dobre, alebo nie. Časom sa to človek naučí, no nebude to hneď a treba byť trpezlivý. Postupom času začnú zrýchľovať a budú nútené učiť sa nové veci, ako manuály, skoky a pod.

Svetový šampionát UCI Pump track (Kristína Madarásová na svetovom šampionáte v Pumptracku v Chile
Kristíne ďakujem za rozhovor, ktorý je, myslím, pre nás všetkých inšpiratívny a naučil nás niečo nové. Minimálne o bikrose a pumptracku, no hlavne o tom, že cyklistika je naozaj rôznorodá a môžeme byť právom hrdí na to, akých športovcov na Slovensku máme. Neváhajte Kristínu podporiť sledovaním na sociálnych sieťach - Instagram alebo Facebook.

Zdroj fotografií: archív Kristína Madarásová
report_problem Našiel si v texte chybu?
AdMich 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Martina Krahulcová - z cyklovýletov až na Cape Epic

Rozhovor: Martina Krahulcová - z cyklovýletov až na Cape Epic

Vášeň, talent, odhodlanie, ale aj sebazaprenie a bojovnosť. S cyklistikou sa dá začať aj neskôr, ako si mnohí myslia. A Martina Krahulcová je tým najlepším dôkazom.
Video: Reprezentanti Slovenska o príprave, zraneniach a hlavne pretekoch na pumptracku

Video: Reprezentanti Slovenska o príprave, zraneniach a hlavne pretekoch na pumptracku

Pumptrack je disciplína, ktorá začína mať na Slovensku veľký rozmach. Je to zvyčajne asfaltová dráha, na ktorej nešliapete do pedálov ale jazdíte pomocou pumpovania.
Rozhovor: Radka Paulechová - ochutnala svetovú juniorskú špičku

Rozhovor: Radka Paulechová - ochutnala svetovú juniorskú špičku

Jedny preteky dokážu zmeniť mnoho. Napríklad dotiahnuť to až do reprezentácie Slovenska.
keyboard_arrow_up