Test: Bianchi Infinito CV Disc 2019 – keď sa splní jeden sen

Ako prvý na Slovensku som mal možnosť jazdiť túto novinku pre rok 2019 a po 7 000 km prinášam svoje pocity, a tiež pohľad na niektoré pre mňa nové technológie.

Ja a Bianchi

S modelom Infinito od Bianchi tvorím dvojicu už od roku 2015, a tento bicykel mi dokonale sadol - to hovorím hneď na úvod . Navyše pri mojej postave a hlavne výške sa neradím medzi ideálnych testerov, takže v podstate všetky moje tréningové kilometre za tie roky prebehli výhradne na jednom bicykli. Ale ak sa mám priznať, vôbec mi to nevadí, pretože ja nie som typ, čo by chcel stále presedlávať, skôr naopak. Mám rád bicykel, na ktorý som zvyknutý, ktorý mám nastavený na seba a kde viem, že si vždy dobre odtrénujem bez neustáleho štelovania a ladenia čohosi . Lenže potom mi Noro (dovozca Bianchi na slovensko) povedal o novom modeli pre rok 2019 a keď ukázal aj fotky, bolo rozhodnuté .

Začiatkom jari teda prišiel a bol to zároveň prvý model na našich cestách vôbec, čo ma tiež potešilo. Od toho času som na ňom najazdil viac ako 7 000 km, absolvoval so mnou jazdenie v Chorvátskej Baške, Gran Fondo Gimondi a všetky možné cesty aj „necesty“.


Ako som písal vyššie, nie som dokonalý tester a teda tu nejdem niečo vyslovene porovnávať. Chcem sa zamerať hlavne na možnosti, ktoré prinášajú v podstate všetky moderné trendy a rovnako prečo si myslím, že práve bicykel s takouto charakteristikou sa dokonale hodí na naše cesty a pre jazdca môjho typu.

Endurance racing

Než sa pustíme k detailom, treba spomenúť to hlavné, čím je geometria. Práve to bol prvý dôvod, prečo mi modelový rad Infinito CV prirástol k srdcu. Pre mňa osobne je to ideálna kombinácia medzi vyslovene športovým a naopak vyslovene pohodlným modelom. Načo mi bude super aero rám, kde budem mať pod predstavcom X podložiek a rovnako nechcem obrovskú hlavovú partiu, kde bude zase problém zaľahnúť pri rýchlej jazde. Väčšiu stabilitu a komfort prinášajú aj dlhšie reťazové vzpery a teda zadná stavba. Myslím, že samotný názov ako ho má Bianchi, teda Endurance racing presne vystihuje moje požiadavky a môj štýl jazdenia. No a dovolím si tvrdiť, že ani vo veľkosti 61 rozhodne nevyzerá ako nejaké lešenie .

Novinky pre rok 2019

To čo som spomínal vyššie v podstate platí aj pre model, ktorý som vozil viac ako 2 roky predtým. Čím sa teda odlišuje nové Infinito? V prvom rade je rám kompletne navrhnutý od základu, teda nie je to len, že sa pridali návarky na kotúčové brzdy a zmenila sa farba. Prvé čo vám udrie do očí je prepracovanie trubiek v duchu „aero“ trendov. To vidno nielen na hlavovej partii, ale aj v prípade hlavnej rámovej trubky a tiež zadnej časti. V tomto duchu sa nesie aj sedlovka v tvare písmena D a nechýba ani integrovaný zámok. Hmotnosť rámu vo veľkosti 55 je 950 g. Nová je aj vidlica prispôsobená pre namáhanie spôsobené kotúčovými brzdami, rovnako jej nechýba aero tvarovanie a má hmotnosť cca 390 g. Od veľkosti 57 (teda to platí aj pre mňa) je hrúbka spodnej rámovej trubky zväčšená o 5 mm, keďže je predpoklad, že väčší a ťažší jazdci do toho dajú aj viac wattov .


Pre mňa veľmi dôležitou vecou je zväčšenie priechodnosti pre plášte až do rozmeru 32 (predtým 28 mm), čo dáva skutočne široké možnosti úpravy a využitia v rôznych podmienkach. V podstate si z toho môžete spraviť aj akýsi „semigravel“, ale stále sa jedná o rýchly športový stroj. Celkovú integráciu podtrhuje okrem zámku sedlovky aj možnosť osadiť špeciálne aero riaditká s predstavcom. Tie sú súčasťou najvyššej verzie, v mojom prípade je tu karbónová klasika Reparto Corse s horným sploštením a príjemným 120 mm dropom v šírke 440 mm. To všetko dopĺňa 130 mm dlhý predstavec pri veľkosti rámu 61. Celkovo je na výber ešte ďalších 6 veľkostí.


Šikovnou drobnosťou na poste integrácie, ktorú človek ocení, je konštrukcia osiek, ktoré majú v sebe schovaný akýsi výklopný rýchloupínak. Takže netreba žiadne náradie a pritom je všetko pekne minimalistické a elegantné.


Čo sa mi ale páči je fakt, že aj keď tu nájdete všetky moderné prvky, stále si rám a bicykel zachováva klasický tvar, teda žiadne šialené profily trubiek, pokrútenia, odpruženia a pod. Môžeme použiť aj spojenie moderná klasika . Rozhodne sa v dave bicyklov nestratí a zachováva si svoju vlastnú tvár.

Niečo k výbave

Skôr, než sa pustím k samotnej jazde, ešte v skrate doplním výbavu. Tú tvorí kompletná a najnovšia sada Shimano Ultegra Di2 skombinovaná s hydraulickými brzdami z rovnakej sady. Vpredu sú kompaktné prevodníky 50/34, vzadu má kazeta rozsah 11-30z. Spomínané kotúčové brzdy sú samozrejme štandardu flat mount s pevnými oskami a pracujú s kotúčmi o priemere 160 mm. No a samozrejme kolesá, ktoré v originálnej výbave tvorí model Fulcrum Racing 418 s plášťami Vittoria Rubinho Pro v rozmere 28 mm.

Countervail – tak funguje alebo nie?

Poďme teda k jazde a hneď prvá vec, na ktorú sa ma ľudia pýtajú je Countervail. V podstate táto technológia sa prvýkrát objavila v modelom rade Infinito pre boj s neľútostným pavé v jarných klasikách a postupne sa rozšírila na všetky najvyššie modely značky vrátane časovky či MTB.

Len v skratke – jedná sa o vysokoelastický materiál medzi vrstvami karbónu, ktorého úlohou je tlmiť drobné vibrácie, a to až o 80 %. Takže cítiť to alebo nie? Poviem to takto...cítiť, ale hlavne pri prvej, resp. prvých jazdách, po tom čo presedláte z iného stroja. Ak máte rovnaký a najmä vyšší tlak v plášťoch, tak bicykel menej drnčí, no je to vec, na ktorú si veľmi rýchlo zvyknete, a potom už v podstate nevnímate, ak jazdíte stále na tom istom. Rovnako to cítiť v rýchlom zjazde, kedy človek naletí na hrboľatý/zrnitý asfalt a bicykel sa chová pokojnejšie. Ale nečakajte zase žiadnu mágiu, výsledný komfort je vždy súhra viacerých vecí (geometria, posed, sedlo, atď.), pričom základom je vhodne zvolené obutie a tlak.

Známy pocit, len rýchlejší

Ako vravím, na dobré sa veľmi rýchlo zvyká, a preto som sa snažil pozorovať rozdiely najmä pri prvej jazde na novom stroji. Tým, čo ma dostalo, bola bočná tuhosť a akcelerácia, ktorá sa zase posunula o niečo vyššie a rovnako schopnosť stroja držať si rýchlosť. Samozrejme vplývajú na to kolesá s vyšším profilom (35 mm) a myslím, že aj tá aerodynamika v celku spraví vo výsledku svoje – najmä, ak idete naozaj svižne. Bol tu o trošku dlhší predstavec, takže som sa jemne natiahol, čo ale korešpodovalo s pocitmi, ktoré som získal.

V podstate mám svoje známe Infinito so všetkým, čo som mal rád, ale vo výrazne športovej úprave . Nijako neutrpel komfort...práve naopak. Cítim zlepšenie v zadnej časti a po menšom skúmaní zisťujem, že sedlovka s „D“ profilom oveľa lepšie pracuje ako tá predtým, ktorá mala navyše ešte rozmer 31,6 mm. Jediné, čo ma zo začiatku trochu štvalo, bol integrovaný zámok, ktorý je predsa len menej praktický pri prevoze a chce to trochu zvyk. Rovnako si vyžaduje zo začiatku aj poriadnu dávku protišmykovej pasty, kedže sedlovka má hladký povrch a nakoniec sa aj tak jemne vyšúchala. Odvtedy je už ale pokoj...


Vyšpurtovať si teda nejaký kopček, prípadne sa do toho v kopci postaviť a vyžmýkať zo seba v jeho závere posledné sily je naozaj radosť. No a to nehovorím o odmene v podobe zjazdu...stabilita, tuhosť prednej časti, kotúčové brzdy a k tomu dobré a široké plášte tvoría mix, s ktorým sa dá skutočne nadol letieť a brzdiť až tesne pred zákrutou. Pri ich rezaní mi aj po tých 7 000 km stále dvíha kútiky nahor a vytvára pocity, pre ktoré vlastne tento šport robíme....


Už som to neraz spomínal v rôznych videách alebo článkoch, no mňa začala cesta skutočne baviť až keď som prešiel na 28 mm plášte a nebál sa vyskúšať aj odľahlé (rozbité) cesty. Vďaka tomu sa dali v pohode prejsť, vypadol som z hlavných ťahov a otvorili sa mi nové možnosti. A to nehovorím o mojej záľube v stúpaniach, kam rozhodne nevedú vždy ideálne cesty. A všetko toto posúva model 2019 zase o niečo ďalej.

Elektrika a kotúče – začiatok novej doby

Elektrické radenie tu už je pekne dlho, no mňa osobne to nijako „netankovalo“, a bol som spokojný s tým, čo som mal. Nikdy som ho ani nejazdil, no v tomto prípade som si povedal...keď už, tak už . No a poviem vám rovno, že ma táto vec dostala a stále si užívam ako malý chlapec. Presnosť, bezúdržbovosť aj po X zmoknutiach a kúpaniach vo vode a ten zvuk. Niekedy si radím už len preto, aby som počul krásne bzučanie a je to taká malá cyklistická terapia po náročnom dni .

No a teraz vážne...najmä na prešmykači je to skutočne iný svet a o rýchlosti a presnosti nehovorím. Navyše má človek stále pevné páky, čo príde vhod pri technickom zjazde. V kombinácii s kotúčovými brzdami tak vzniká celok, na ktorý som od jari nemusel šahať a všetko chodí stále rovnako. No a nabíjanie cca raz za 1000 km tiež neotravuje. Ak sa teda rozhodujete a financie vás neobmedzujú, za mňa rozhodne odporúčam ísť cestou elektrifikácie.


Ďalším detailom, ktorý sa nakoniec ukázal ako výborná vec je integrovaný bluetooth modul. Nejde ani tak o nejaké nastavenia Di2 sady, ktoré si aj tak človek spraví raz a má pokoj. Potom sa ku mne ale dostal počítač Lezyne Mega XL, ktorý sa dá napojiť na Di2. Na vrchu pák sú totiž pod gumou také malé čudlíky, ktoré sa dajú nastaviť, aby sa vďaka nim dal ovládať napr. kompatibilný pocítač. Prepínanie medzi obrazovkami, stopovanie intervalov, ukladanie...všetko si viem ovládať bez toho, aby som dával dole ruky z riadítok a je to poriadne návyková vec. A hlavne ide výrazne hore bezpečnosť, najmä pri jazde v skupine a pod. Ďalšou výhodou je, že mám hneď všetky údaje pokope zo všetkých snímačov - teda okamžite vidím stav merača výkonu, nabitie Di2, hrudný pás, prípadne ešte aj mobil ak ho pripojím. To ale často nepoužívam a chcem mať počas jazdy pokoj .


No a teraz k brzdám, ale tu to nejdem veľmi rozpisovať, dosť som toho povedal aj vo videu z Gran Fondo Gimondi.


Keď to zhrniem, tak ich určite odporúčam jazdcom, ktorých neodradí zlé počasie (a nemusí hneď snežiť), prípadne sú aj ťažší. Vtedy skutočne vyniknú a hmotnosť navyše mne osobne neprekáža. Poteší aj jednoduchá montáž blatníkov a hlavne si neničíte brzdnú plochu kolies (hlavne ak máte napr. karbón).


Naopak vnucovať ich nebudem niekomu, kto jazdí iba keď je jasno a 25 C, prípadne ide v štýle čo najväčšieho šetrenia gramov. Pretekári sú úplne samostatná kategória, kde už každý vie. čo potrebuje. No ako vravím, vďaka týmto veciam sa z toho stal bezúdržbový stroj, kedy si len leštím rám a handričkou utieram po výjazde pohon.

Ďalšia vec, ktorú by som už nechcel dať preč na to čo jazdím, je kompakt 50/34 a kazeta 11-30. Na rovine nepretekám a väčšinou jazdím aj tak sám. Keď potom idem nejaký poriadny kopec, kde sa to v závere zlomí do steny, možnosť stále točiť je na nezaplatenie. O epických výjazdoch v horách ani nehovorím...

Rozdiely oproti sériovej verzii

Myslím, že by bolo ešte fajn spomenúť menšie úpravy, ktoré prebehli. Ono keď prišiel, hneď prvá vec, ktorá tam putovala, bola omotávka Supacaz. Na ňu nedám dopustíť a som veľký fanúšik. Navyše sa robí čierna s celeste hviezdičkami, takže bolo jasné . Druhou vecou je sedlo, kde som nasadil PRO Stealth a viac o ňom si môžete prečítať v článku.


Samozrejme tým najvýraznejším upgradom bol set kolies Fast Forward F4 Disc, ktoré všetky rýchlostné parametre, o ktorých píšem vyššie zase malinko zlepšili – najmä spomínané držanie rýchlosti a akceleráciu. A rovnako aj komfort, keďže som prešiel na UST v podobne 28 mm plášťov Tufo a teraz Pirelli. Na UST sa ale dajú jednoducho upraviť aj tie pôvodné. O kolesách FFWD si budete môcť prečítať čoskoro v samostatnom článku...No a nesmiem zabudnúť ani na osvedčený merač výkonu Assioma Uno v podobe pedálu.

Splnený sen

Myslím, že skrývať nadšenie z tohto bicykla nemá význam, a preto tento text ani neformulujem ako nejaký test. Pre mňa sa tým splnil sen a aj keď preferujem MTB, sadnúť si na tento stroj napríklad v nedeľu ráno po sobotných pretekoch je taká odmena. Všade kľud, bicykel ide krásne ľahko, nedrkoce na každom prechode asfaltu, kolesá svištia, elektrika si ide svoje a nepopieram, že aj pocit akejsi histórie značky Bianchi dotvára TEN pocit.


Celkovo tak ako ho mám vrátane úprav je presne šitý na to, čo jazdím a čo požadujem. To si vždy berie daň v podobe ceny a Bianchi určite nepatrí medzi tie v kategórii najlepší pomer cena/výbava. Model ktorý jazdím vrátane kompletnej špecifikácie nájdete na tomto odkaze. Čo sa mi ale páči, je postupné „presakovanie“ technológií nižšie, kde to už vyzerá zaujímavo...

Infinito XE – dostupnejšia alternatíva

Dokonalým príkladom je novinka v ponuke s názvom Infinito XE, ktorá bola predstavená len nedávno pre sezónu 2020. Jedná sa o dostupnejšiu alternatívu, kde nenájdete Countervail a rovnako je celok o kúsok ťažší - rám 1 100 g a vidlica 420 g. No všetko podstatné ako geometria, priechodnosť a ďalšie základné prvky vrátane designu sú odvodené práve od modelu Infinito CV Disc. Napríklad model XE na Shimano 105 sa bude pohybovať okolo 2 599 € a na Ultegre okolo 2 999 €. Niekoľko základných informácií nájdete na tomto odkaze.


Takže to bol komplexný pohľad na moje roky s Bianchi, a prečo som sa našiel práve v modeli Infinito. Nepopieram, že voziť sa na značke s takou históriou a s osobitým designom je výborný pocit, no myslím, že aj to k cyklistike z časti patrí a tvorí takú čerešničku. Na druhej strane si môžete byť istí, že ak si postupne našetríte a rozumne vyberiete, ľutovať nebudete...