Na výjazde s tvorcom modelu Blizz CRB

Pocity z prechodu na 12 rýchlostné Shimano XT, prečo je „teleskop“ skoro povinná výbava pre Blizz a tiež výjazd s Jardom Spěšným priamo nad fabrikou Rock Machine. To je skutočne pestrý mix tohto článku a videa...

Areál neďaleko mestečka Kopřivnice je pomerne známy a hlavne vďaka výrobe legendárnej Tatry. Ale bikerom je v povedomí skôr vďaka Bike Fun International, ktoré pod sebou združuje aj značku Rock Machine. Čo som si všimol už pri dávnejšej návšteve, je naozaj pekné okolie, kde nechýbajú kopce s možnosťami pre pekné jazdenie.

Preto, keď som tam šiel naposledy na jeseň pre nový Blizz, napísal som Jardovi Spěšnému, či nedáme aj nejaký výjazd po okolí. Súhlasil, ale ako to už býva, niekedy sa vyskytne nečakaná komplikácia. No a tou bola v tomto prípade návšteva „najvyššieho velenia“ BFI . Nakoniec sme to stihli skutočne, ako sa hovorí LTT a zvolili sme kopec a chodníčky v podstate priamo nad fabrikou. Z tohto je aj videjko nižšie, kde sme aj trochu poklábosili. Inak možností je tu ešte oveľa viac...


Dôvodom, prečo som sa vo videu zameral aj na model Blizz CRB je ten, že Jarda je v podstate „otcom“ dnes už skutočne úspešného biku. Pamätám si, ako som v roku 2017 prvýkrát videl tento zaujímavý hardtail a okamžite ma oslovil. O tom som už ale písal aj v samostatnom teste, takže sa nejdem znovu opakovať. Rám a základné vlastnosti zostali stále rovnaké. Čo ma ale napadlo, je dať niekoľko postrehov ku komponentom, ktoré sú na súčasnej verzii modelu CRB 90. Predsa len od doby točenia uplynul už nejaký ten čas a táto zima jazdeniu poriadne priala .

12 rýchlostné Shimano XT

Dlhú dobu predtým som jazdil na MTB v podstate len Sram Eagle, či už vo verzii GX alebo X01. Bol som teda skutočne zvedavý, aký bude pocit z nového 12 rýchlostného Shimana. Predsa len čítať recenzie je jedna vec, druhá je vlastný pocit.


Takže poďme na to prvé, čo si okamžite človek všíma – radenie. Polohy sú jasne citeľné a už sa nestane, že by ste nevedeli, či ste zaradili alebo nie. Nie je to také príjemné „cvakanie“ ako mal Sram, skôr viac surové a jasné. No hlavne odraďovanie ukazovákom je vážne nákazlivé.


Mať dve možnosti namiesto jednej (pomocou palca) je výrazné plus – napríklad jazda v stoji, kedy máte ruky viac preklopené dopredu. Rovnako plus je možnosť odradiť o 2 stupne naraz, čo ide, ale len v prípade odraďovania palcom. No vždy to oceníte, keď sa terén rýchlo preklopí a namiesto štukania ušetríte čas, ktorý môžete venovať napr. spusteniu teleskopky. Jednoducho mať viacej možností je výhoda, a to sa Shimanu podarilo. Páči sa mi aj celé spracovanie, ktoré pôsobí elegantne a naozaj kvalitne.


Všetko chodí ako hodinky a nemalo na to vplyv ani blato, alebo prípadné väčšie množstvo snehu. Máte rovnako možnosť nastaviť si na prehadzovačke plynule silu „brzdy“. Ja to mám na max a žiadne zhoršenie radenia nepozorujem, čomu predtým tak nebolo pri starších verziách, ktoré som jazdil dávnejšie. Čo zostalo je fakt, že šalter je vďaka systému Shadow+ krásne schovaný a trčí oveľa menej ako pri Srame. Oceníte to nielen pri jazdení v technickom teréne, keď kľučkujete medzi skalami, no rovnako pri prevoze v aute atď. Čo sa týka rozsahu, ten je v podstate rovnaký ako na čo som bol zvyknutý doteraz - vpredu 34z píla, vzadu kazeta 10-51. Teda mám o 1 zub vzadu navyše proti Sramu a k Chate pod Suchým to ide o kúsoček ľahšie .


Tak a teraz brzdy, ale nechcem voziť drevo do lesa . Proste brzdia výborne (sila, dávkovanie), rovnako majú výborný tvar páky a jednoduché nastavenie/údržbu, o čom sa ale presviedčame už roky dookola. Čo ale skutočne cítiť, je uchytenie páky s oporným bodom navyše – hlavne vtedy, keď idete niečo pekne strmé a „mačkáte“ ich o dušu . Jednoduché, účinné...až sa niekedy človek čuduje, prečo to prišlo až teraz .


Prekvapil ma ale nový náboj zo sady SLX. Teda hlavne svojím zvukom – ak idete pomaly alebo pomaly točíte kľukami, vtedy krásne rapká. So zvyšujúcou sa rýchlosťou sa zvyšuje frekvencia rapkania až od určitého momentu úplne stíchne, no a občas sa to strieda. Teda valíte, ticho, zrazu vrčí, potom zase ticho. Každopádne na funkciu to nemá žiadny vplyv, len zvukové efekty sú rozdielne. Čo sa mi páči, je skutočne jemný záber, čo oceníte napr. v technických výšľapoch a tiež fakt, že zatiaľ sa mi ani raz nestalo, aby, ako sa hovorí, „strelil“ pri zábere.


Design je samozrejme individuálna záležitosť, no kľuky sa tiež myslím podarili, takže sada pôsobí ako celok naozaj podareným a kvalitným dojmom, pričom spĺňa hlavnú myšlienku – funguje výborne na všetkých frontoch .

Bez teleskopu to vážne nie je ono

Ako som už neraz písal, pre naplnenie potenciálu tohto biku je teleskopická sedlovka viac než potrebná. Napríklad, ak chcete využiť pekný zdvih 120 mm na vidlici a geometriu biku, pôjde to ťažko, ak nemáte nad bicyklom priestor pre spracovanie väčších nárazov a pre manévrovanie v technickom teréne. Ja som tam šupol model, ktorý má len 6 cm zdvih a aj to stačilo pre posunutie možností a oveľa väčšiu zábavu.


A rovno som si to potvrdil, keď šla sedlovka do servisu, keďže som podcenil jej vyčistenie po maratónskej sezóne a bahenných galejách na poslednom kole Slovenského pohára v endure. Asi najviac mi potom chýbala okrem iného na Cyklonáreze, no už je zase späť a chrochtám si . Keby som ju tam mal stále, zrejme by mi ani neprišlo, aké to je vlastne veľké plus pre tento bike.


V pôvodnej výbave síce pôsobí Race Face Next z karbónu luxusne a samozrejme znižuje hmotnosť celku, no ďaleko lepšie z hľadiska jazdných vlastností by bolo už v základe mať teleskop. Paradoxne nižšie modely ju majú a verím, že si čoskoro nájde cestu aj k najvyššiemu prevedeniu...že Jardo .

760 mm ako výborný kompromis

Šírka riadítok samozrejme poriadne záleží na preferenciách, ja som doteraz vozil množstvo rôznych variácií a kombinácií – 720 mm, 780 mm, skrátenie na 740 mm. Na tomto modeli boli osadené krásne spracované Race Face Next v oversized šírke 35 mm. Ten priemer je možno trochu predimenzovaný na možnosti tohto HT, každopádne tvar a šírka sa ukázali ako výborný kompromis. Tým myslím medzi „chrtením“ a užívaním si zábavy v teréne. Prišlo mi to vážne akurát, ale možno je to len o zvyku. Veď na dobré sa ľahko zvyká, či...? Zásluhu na všetkom má ale aj výborné tvarovanie, hlavne zahnutie a vidno, kde má značka Race Face svoje korene.

120 mm na hardtail – prečo nie

To podstatné som už naznačil vyššie pri teleskopickej sedlovke. 120 mm zdvih na HT vôbec nie je na zahodenie a umožní ako „chrtiť“ a výborne stúpať, tak aj užiť si viac technický terén. Teda ak máte spomínaný teleskop, pretože myslím, že bez neho ten potenciál nebude využitý. Inak predtým som mal aj 130 mm v podobe vidlice Suntour, no to už bolo viac preklopené na stranu allmountain – 120 mm sa krásne triafa medzi svety XC a trail.


A hlavne v podobe skutočne výbornej vidlice Rock Shox SID Ultimate. Ťažko sa sťažovať, ved táto vidlica je v podstate na vrchole ponuky (okrem verzie s karbónovou korunkou) a tvorí „higlight“ celého biku. Ľahká, tuhá (vzhľadom na možnosti biku) s naozaj kultivovaným chodom – teda je citlivá, a pritom nepadá do zdvihu, v čom vie pomôcť aj doladenie pomocou nízkorýchlostnej kompresie. Nastavenie je štandardné od výroby, kde by mal byť 1 token, ale myslím, že mi ešte neukázala všetko, čo vie. Ono v podstate väčšina výjazdov v teréne bolo pri teplotách okolo 0 a menej a už sa teším, ako ju prevetrám bez zimného oblečenie na obľúbených rockgardenoch .

Otočný lockout

S vidlicou súvisí aj lockout, ktorý je v menej tradičnej podobe gripshiftu. Myslím, že závisí na preferenciách. Plusom je, že nemáte na spodku alebo vrchu riadidiel neforemnú páčku. Naopak, mínusom je fakt, že takto máte obmedzený výber gripov, ale tie originálne sú pomerne dobré a ani ESI nebude problém odstrihnúť.


Čo sa týka ovládania, tam treba povedať, že klasická páčka je zrejme o niečo rýchlejšia, predsa len pre zamknutie treba otočiť (odomknutie je pomocou tlačidla), a to trvá trochu dlhšie, ako iba pohyb palcom pri klasike. A niekto zrejme neprekusne vedenie bowdenu, ktoré je trochu viac „do priestoru“. Inak sa ale na celkovú funkciu nemôžem sťažovať a pri zjazde to nijako neprekáža, keďže človek sa drží v podstate vždy na konci riadítok.


A samozrejme ešte to posledné, čo sa samotného celku týka – veď aj dizajn jazdí . Musím sa priznať, že kombinácia lesklého chrómového rámu a modrej farby sa do snehu a modrej oblohy skutočne hodí a bike sa v „dave“ nestratí.


Je to pomerne pestrý mix obsahu a informácií, ale prišlo mi to ako dobrý nápad vzhľadom na výjazd s „tvorcom“ tohto biku a tiež dlhodobé skúsenosti, ktoré mám z jeho používania. S novým modelom sa dostali ku mne aj viaceré komponenty, u ktorých ma napadlo, že by vás mohli zaujímať. Tak snáď ste si užili obe formy, teda textovú aj video .