Everesting - ako sa dá zvládnuť 10 000 výškových metrov?

Poďte sa pozrieť formou videa a článku do krajiny extrémov, kde čísla na tachometri dostávajú trochu nový rozmer. Rovnako aj zážitky s tým spojené.

V jednoduchosti je krása. No a presne to sa dá povedať o Everestingu. Spraviť si z obľúbeného kopca skutočnú výzvu, ktorá nezávisí na nejakom dátume, obmedzeniach, veľkom cestovaní, presunoch a na ostatných faktoroch – ako pri pretekoch a pod. extrémnych akciách. Vo výsledku nepotrebujete ani žiadny „epický“ kopec a môžete to skúsiť niekde na lokálnom brdku za domom. Prípadne to teda vziať z opačnej strany a vyraziť skutočne do hôr. Všetko je proste na vás a o tom, ako si veci nastavíte.

Podobnú akciu som mal v pláne už dlho, ale na jar sa tradične ponorím do pretekov, poviem si, že skúsim na konci sezóny, no vtedy už chýba po tých všetkých extrémoch zase chuť a motivácia. Opäť sa ukázalo, že všetko zlé môže byť aj na niečo dobré – dúfam, že chápete, ako to myslím, a bez nejakého zľahčovania. Hneď na úvod ešte poviem, že nie som ani prvý a ani posledný u nás, kto podobnú výzvu podstúpil. Spolu s Adamom sme vám chceli ale tento zážitok sprostredkovať a výsledok môžete vidieť nižšie.



Možno ste vo videu čakali nejaké zábery, ako budem preklínať celý tento nápad, samotný kopec, alebo sa heroicky prekonávať a epicky trpieť do objektívu. Ale nič také jednoducho nebolo a na rovinu hovorím, že som si všetko užíval. Nehovorím, že to nebola drina, ale nechcem nasilu robiť drámu . Takže aj keď mám za sebou len jeden pokus, napadlo ma spísať pár tipov, ktoré môžu pomôcť, ak by ste sa niekedy odhodlali, prípadne chceli odhodlať. Navyše zvoliť môžete aj nejaký ľudský variant, resp. inú svetovú horu

Vyberte si kopec, ktorý vás baví

Výber stúpania je len a len na vás a rozhodne odporúčam sa nad tým poriadne zamyslieť a vybrať niečo vám blízke, teda stúpanie, ktoré vás baví, prípadne bude baviť. Prečo sa točiť niekde po nudnej ceste, ak netreba. Mohol som si zvoliť nejakú asfaltku, kde by to bolo ľahšie, ako sa v závere „trtošiť“ po šutroch..., ale bolo by to zábavnejšie?



Rovnako mi kamarát Stano, ktorý už Everesting minulý rok dokončil, tesne pred tým písal, že mám dlhé stúpanie a že vychladnem v zjazde. Ale mňa bavia práve dlhé kopce ako niečo krátke, kde keď chytím tempo, už budem točiť naspäť. Navyše, Polom od Strečna má všetko – zákruty, zmeny sklonu, zaujímavé prostredie a hlavne skvelé výhľady. Nemá úplne pravidelný sklon, čo tiež nie je výhoda, no dobre padne aj pár rovinatejších úsekov, ktoré zase nasledovali po tých strmých. Navyše, osviežením bol aj zjazd, kde bolo potrebné vyberať stopu pomedzi kamene, čo ma tiež bavilo a rovnako som skúšal ladiť prejazdy zákrut, správny nájazd a pod.



Len ako príklad uvediem Jara Buchtíka, ktorý zhodou okolností „everestoval“ v ten istý deň, ako ja. Písal mi cez Stravu a spomínal, že jazdil krátky asfaltový kopec v dĺžke 500 m na Vršatci. Takže tento kúsok otočil cca 134 x, čo je pre mňa nepredstaviteľné . Všetkých Slovákov, čo sú „oficiálne“ zapísaní a teda úspešne dokončili klasický Everesting, je cca 30. Takých, čo potiahlo na 10k (10 000 metrov) je trojica. Všetko nájdete na stránke Everesting.cc, keď si dáte filter na Slovensko.

Tréning – musíte milovať ten pocit

Medzi tými, čo dokončili niekedy Everesting, nie sú len namakaní borci. Rozdiel je hlavne v tom, že čím ste rýchlejší, tým celá akcia kratšie trvá a ľahšie predídete strate motivácie a extrémnej únave. Základom je mať jednoducho v láske stúpania a ten pocit, keď sa „príjemne trápite“ a opierate do pedálov. Ale ak sa na to pozrieme menej romanticky, základom je vytrvalosť, o ktorej som už písal, takže sa nejdem opakovať. Na nej potom stojí silová vytrvalosť, čo sú 2 základné kamene úspechu.



Ja som si tento cieľ stanovil po testoch s Višňom, ktoré ste už videli. Tam som sa síce trápil, ale mojou silnou stránkou je práve vytrvalosť, na ktorej sa zase dobre stavia. Odporúčam si stanoviť nejaký časový rozsah, kedy sa chcete do toho pustiť a mať tak motiváciu. Cca 3 týždne som sa zameral na silovú vytrvalosť v kopcoch a hlavne schopnosť výkon opakovať, potom záverom som pridal aj vyššiu intenzitu, nech je proste pre telo plánované tempo pocitovo „brnkačka“ . Skvelým záverom v tomto bol svižný, viac ako 200 km dlhý okruh s Jančim cez Oravu – aj z hľadiska hlavy, lebo kvôli situácii, aká bola, sme sa konečne po dlhom čase videli a už mi tie jeho lýtka chýbali .



Ale ešte jedna vec, čo mi veľmi pomohla – efektívne šliapať zo sedla. Tým nemyslím, že sa postavíte do pedálov a začnete do toho zbesilo bušiť ako MVDP . Mám na mysli šliapanie v aeróbnej zóne, teda aby som vydržal dlhšiu dobu a bez pocitu, že mi dochádzajú sily. Aj na to som sa viac zameral počas tých 3 týždňov v kopcoch a neraz si dával cca 8-10 min úseky zo sedla v pohodovom tempe, prípadne aj celý kopec. Ak sa človek zameria na to, aby sa čo najmenej kymácal, jedná sa aj o fajný „core“ tréning. Vydržať dlho šliapať zo sedla je veľmi dôležité, pretože zapojíte trochu iné svaly, rovnako uľavíte chrbtu a samozrejme sedacím partiám. Neraz sa mi to už potvrdilo aj u iných extrémnych akcií.



Týždeň predtým všetko výrazne skrátiť, zbaviť sa únavy a nechal som tam jeden svižný tréning, nech si telo neodvykne. V ten deň som sa cítil naozaj výborne a potvrdili to aj čísla na počítači – výkon pri danom tepe. Jednoducho som šiel pomerne svižne, stále v aeróbnom pásme, tep sa držal na stabilnej úrovni a ani po X hodinách neprišiel žiadny výkyv v hodnotách. Ale bez ohľadu na tieto údaje to zhrniem – jazdiť dlho v kopcoch ma jednoducho baví .

Komfort je základ

Zrejme sa nemusíme baviť o dôležitosti kontaktných bodov a tie treba mať vyladené pričom sem určite patrí aj oblečenie, resp. hlavne výstelka. U biku spomeniem jednu vec, ktorú som menil a čo bol doslova „majsterštych“ - ergonomické gripy. V podstate jediná časť tela, ktorú som viac cítil pri skutočne dlhých výjazdoch na Giante, boli dlane. Prečo neskúsiť rozložiť tlak na väčšiu plochu? Výhoda gripov s objímkou je práve možnosť ľahko experimentovať a na poslednú chvíľu mi prišli z nášho shopu vhodné gripy. Stihol som ich ešte testnúť, doladiť sklon a vualá. Bez tohto už na žiadny extrém nepôjdem – nie sú síce úplne ideálne na strmejší technický terén, ale inak odporúčam skúsiť, ak vás pri dlhšej jazde trápia unavené dlane. Ešte sa aj výborne držia zboku...



Skvelou vecou na Everestingu je možnosť vytvoriť si zázemie, ktoré bude vašou oázou a odmenou po zjazde z kopca. Pre mňa to bol len kufor auta, no aj to stačilo, pretože som mal so sebou všetko potrebné – či už sa jedná o jedlo, oblečenie, servis. Otvoriť si kufor, niečo si zobnúť a posedieť, bola vždy príjemná odmena.



Rovnako majte so sebou veci na všetky možné situácie a počasie, nech sa stále môžete cítiť komfortne a neváhajte sa svižne prispôsobovať. Tu len jedna vec – zbytočne sa nevyzliekajte pri prvých lúčoch slnka a radšej sa držte viac v teple, najmä, ak ste si vybrali dlhší kopec. Predsa len do kopca aj tak nejdete „hranu“, pritom oveľa dôležitejšie je udržať vytvorené teplo a pomôcť telu čo najviac. To platí napríklad o kolenách, pričom dlhé návleky som dal dole pomerne neskôr a nahradil ich kratšími, aj keď ostatní jazdili okolo už krátke/krátke. Rovnako stred tela a tu nedám dopustiť na Perfeto a jeho variácie - dole rozopnúť, hore zapnúť a takto dookola . Keď príde večerný chlad, rovnako neváhajte, pretože už budete poriadne unavení a zimu tak pocítite oveľa intenzívnejšie.

Zamestnajte hlavu

Už som neraz pri extrémnych podujatiach hovoril, že hlava je základ úspechu. Môžete natrénovať a pripraviť sa na 5-6 hodinový maratón, ale na 15 hodinový a vyššie bez dobrej „hlavy“ nemáte šancu. Takže v prvom rade, treba myslieť pozitívne a za druhé sa nejako zamestnať. Ako hovorím vo videu, obrovskou výhodou pre mňa bola kamera, dosť ma zabavilo samotné točenie, kedy spravím aký záber, kedy čo poviem atď. Druhou vecou je plánovanie „stratégie“ jedla, či prestávok. Ako si rozdelím jedlo, kedy si dám dlhšiu pauzu, kedy sa prezlečiem, atď. Hlavne nečumte na výškomer, hodiny, alebo kilometre . Po fotke alebo kontrole som vždy obrazovku prepol...



Veľkou výhodou Everestingu je, že jazdíte hore dole na jednom mieste, takže si môžete zavolať kamarátov, nech vám spríjemnia nejaký ten výjazd, alebo rodinu, ktorá vás uvidí X krát – nie ako na maratóne, kedy po štarte na niekoľko hodín zmiznete . Ja som počas jazdy míňal kopec kamarátov, známych a nemusel som s nimi ani dlho klábosiť, aby to zdvihlo morálku. Niekedy stačí aj rýchle pozdravenie a pár povzbudivých slov. Prišla pozrieť aj Lenka s juniorom a spravili si menší výlet. No a keď sa ku mne pri 13 výjazde, tesne pred métou 8 000 m, pridal zase Adam, ani som nevedel ako a bol som na kopci.



Veľmi dobre vedia zabaviť aj meniace sa podmienky dňa. Síce bolo dosť chladno, no mne to nevadí a na oplátku som zažil epické výjazdy v hmle, zarosené veci cestou nadol, výrazne striedanie teploty a pod., čo ma jednoducho bavilo. Striaslo ma jedine, keď prišla na um predstava točiť kopec v letnom úpeku.

A samozrejme nikde nie je písané, že musíte drtiť tento challenge sami. Dajte dokopy partiu a môžete naberať metre pekne hromadne . Rovnako si môžete vytvoriť variant, kedy sa budete spúšťať dole nejakým trailom, ak vám nejde o oficiálne zapísanie do „siene slávy“. Alebo sa inšpirujte ďalšími verziami na oficálnej stránke Everesting.cc.

Jesť, jesť a myslieť dopredu

O jedle som vo videu hovoril, myslím dosť, takže sa nejdem opakovať. Čo som ale počul aj od ostatných, ktorí sa pokúsili o Everesting, tak práve jedlo zapríčinilo veľmi často neúspech. No a presvedčil som sa pri úplne poslednom výstupe – dovtedy poctivo celý čas držím svoju stratégiu, nestane sa, že by nebolo niečo po ruke, poctivo striedam fľašky s ionťákom a po malých kúskoch stále niečo žujem.



Mám asi 9 800 m, keď zbieham už po tme k autu a idem na posledný kúsok, ani nie do polky – však už nejdem nič tlačiť, som pozapínaný, lebo je chladno a proste sa otočím a idem ďalej. Tyčinku sa mi už nechce rozbaľovať, kašlem už na to, a keď všetko stopnem a dohovorím záver videa, začínam zjazdovať. A po chvíli cítim takú slabosť, v zjazde vôbec nemám istotu a prichádza na mňa ten nepríjemný pocit. Takže stačí aj chvíľa „lenivosti“ a môžete nastúpiť do nepríjemnej špirály...

Ale rovno poviem, že na extra „vesmírnu stravu“ ani nedošlo a zostala v zálohe – tým myslím napr. gély alebo nápoje s extra porciou sacharidov. Jednoducho nebolo treba a na všetko stačili bežné kombinácie, čo ste videli. Samozrejme som nemal pocit ľahkého bruška a mierneho hladu, ako na pretekoch, no vďaka nižšej intenzite nebol žiadny problém.

Odmeňujte sa

Drobnosťou, ktorá vie zdvihnúť motiváciu, je aj malá forma odmeňovania. Čo mám na mysli? Tak si poviete, že ak dáte ešte jedno opakovanie, bude potom trochu dlhšia pauza, alebo nejaká obľúbená maškrta, kávička a pod. Ale Lenka ma potešila určite najviac .

X faktor

Video alebo text neberte ako instantný návod na Everesting a že, keď si „odškrtnete“ spomínané body, pôjde to ako po masle . Zameral som sa na veci, ktoré viete pomerne rýchlo a jednoducho ovplyvniť, no potom máme jeden dôležitý faktor. Môžem ho nazvať ako silné a slabé stránky každého z nás. Vysvetlím na sebe. Jazdím každoročne maratóny v podstate už 16 rokov, z toho 14 sa zameriavam na tie dlhé, neraz extrémne. Sem patrí okrem toho, čo poznáte z reportov u nás napr. aj Slovakman (4 + 180 + 42) alebo sólo 24 hodinovka. Vďaka tejto záľube som výrazne stratil z rýchlosti a dynamiky, čo samozrejme nie je ideálny scenár – lepšie je, to robiť opačne.

V podstate ste to mohli vidieť aj v súboji s Tomášom, kde na krátkych „segmentoch“ je lepších než ja kopec ľudí a jazdia výrazne menej. Ale ak sa z tej intenzity trochu uberie a prepne na svižné strojové tempo, či odolnosť voči únave, v tom naozaj vynikám . Najviac ľudí na 200 km Salzke vždy predbieham v závere a rovnako sa mi to už asi 8x potvrdilo na 4-dňovom medzinárodnom etapáku Beskidy MTB Trophy. Ak napríklad v prvej etape končím cca na 60. mieste z 500, postupne sa posúvam a v tej poslednej dokážem ísť na hranicu prvých 20. Dalo by sa s „nadhľadom“ povedať, že som sa pripravoval 16 rokov a platí to aj o hlave...



Všetky veci si už ale musíte vedieť zhodnotiť a ak vás niečo podobné láka skúsiť, no nemáte chuť na dlhé trápenie, prípadne málo času a pod., dá sa podobná výzva upraviť. Preto spomínam vo videu Gerlaching, ktorý vymyslel Cepo, ako alternatívu a „ľudský“ variant . Z názvu zrejme tušíte, o čo pôjde, ale radi by sme to spojili s obsahom a prípadnou súťažou, tak nás sledujte a všetko sa včas dozviete.

Šiel by som do tejto akcie znovu? Rovno poviem, že áno, aj keď je stále len týždeň po. Ale zase v trochu inej forme - možno pre zmenu na žiletke a skúsiť sa pohrať s časom a tým, ako by šiel stlačiť. Mám teraz zaujímavé dáta a skúsenosti, ktoré by šli pekne využiť. Tak uvidíme...



Myslím, že informácií už bolo dosť a na záver ešte odpoveď na zrejme najdôležitejšiu otázku. Prečo vlastne točiť dookola jeden kopec? Tu sa krásne hodí paralela s horolezectvom. Veď prečo horolezci lezú na vysoké hory? No pretože tam sú. V prípade Everestingu sa to dá upraviť na odpoveď: „Pretože môžeme“.