GERLACHING - liter ionťáku stačil

V sobotu 18. júla 2020 pršalo prakticky celý deň, okrem zjedenia časti pečeného prasaťa na kolaudácii u suseda som nič poriadne neurobil.

V nedeľu som nahodil vysoké biele ponožky s tým, že neviem kam idem, ale idem na dlho. Vrecká nabité (banán XL, „Duetky“ a niečo z nitrianskeho Tekmaru), liter ionťáku. Teplé kraťasy, návleky na ruky, vonku 14 stupňov, zamračené.


Vybitá baterka?

Idem natiahnuť na veľký prevodník a žiadna odozva... Hups, zabudol som dobiť baterku. Za 5 rokov, čo mám elektrické radenie, sa mi toto stalo druhýkrát. Takže dnes to bude bez prešmykača s nádejou, že aspoň prehadzovačka vydrží. Mením plán, musím ísť do kopcov, aby mi stačil prevod 34-12. Najkrajším stúpaním v blízkom okolí je jednoznačne Jankov Vŕšok. Dobrý asfalt, technický zjazd, les. Jediný problém je zdroj vody, pokiaľ viem, nie je tam žiadna studnička.


Chcel som ísť vytrvalosť v horách – teda na pohodu, ale dlho. Doteraz tu mám svoj rekord 8-krát hore-dole, ale tentokrát mi blikala v hlave výzva Gerlaching. Mám to aj v mojom „TO-DO liste“ na chladničke a najkrajší pocit je niečo si odtiaľ vyškrtnúť. A tak si hovorím, že to skúsim. V hlave prepočítavam, že musím ísť min. 10-krát, pre istotu ale 11-krát, lebo niečo som nastúpal aj cestou pod kopec. To mi vychádza pol litra ionťáku na 5 výšľapov. Čiže šetriť.


Poďme teda na to

Začnem úplne voľne, stretám pár cyklistov, chodcov či bežca. Niektorých aj opakovane – najskôr v zjazde, potom ich ešte dobieham v stúpaní. Ide sa mi veľmi dobre, hoci hore je hmla a žiadne výhľady. Po rannej omši a bohatých raňajkách telo vládze a mňa to normálne baví. Myslím na „vždy usmiateho“ Estebana Chaveza, pozeral som o ňom nedávno krátky dokument, v ktorom vysvetľuje, ako si prešiel fázou nenávisti k cyklistike a vrátil sa k radosti z nej. Usmievam sa, teším sa, nastúpané metre si nesledujem.


Prvá fľaša je prázdna po 6 výšľapoch, dobre je. Malo by to vystačiť. Pridáva sa ku mne borec z ProEfektu na horáku, ideme spolu 2-krát, tiež si ide pohodu. Pokecáme, cesta ubieha rýchlo. Onedlho prišli aj policajti kontrolovať, či sa tu niekto neblázni na aute či motorke. Hovorím im, že som tu od rána a je tu pokoj. Ostávajú mi posledné 3 výšľapy a začínam mať pocit, že to ani nebude epický deň, na ktorý človek dlho spomína – bude to v podstate pohodička. Do posledného stúpania málinko zrýchlim, nohy vládzu. Akurát žalúdok už nechce veľmi prijímať potravu, ale domov to mám 20 min, takže to v pohode zvládnem.


Nakoniec to nebol ani epický deň

Celkovo zhruba 5 hodín jazdy, cca 3 000 nastúpaných metrov, 110 km, priemerka 21,5 km/h. Teraz práve jem obľúbenú bielu čokoládu, dopíjam kofolku a mám pocit, že ísť 110 km s tretinou nastúpaných metrov a priemerkou 30 km/h je pre mňa náročnejšie, ako bol Gerlaching. Na druhej strane, urobiť Everesting je niečo, kde by v mojom prípadne zrejme nielen nohy protestovali, ale ani hlava by mi to nebrala.

Takže vďaka MTBIKER za tento nápad, a nech teda zľudovie. Môj Gerlaching nájdete na tomto odkaze.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Laveron 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Gravelom okolo Považského Inovca

Gravelom okolo Považského Inovca

Keď som objavil cyklotrasu okolo Inovca, rozmýšľal som nad voľbou bicykla. MTB či gravel? Nakoniec to padlo na gravel a dúfal som, že to neoľutujem. Ako to dopadlo?
Misia Butkov: 100+1

Misia Butkov: 100+1

„Ty sa tam asi chodíš modliť!", znela reakcia môjho brata, keď som mu posielal asi štrnásty raz ten istý výjazd. „Ale nie, to je len taká výzva."
Sezóna 2023 – opäť v niečom iná

Sezóna 2023 – opäť v niečom iná

Rekordný nájazd kilometrov, spoznávanie nových miest, zoznámenie sa s cesťákom, ale aj nepríjemný pád. Aj taká bola moja uplynulá sezóna.
keyboard_arrow_up