Tip na výlet: Okolie Banskej Štiavnice - ako jeden tím, a to doslova

V tomto tipe na výlet vám priblížim náš cyklokemp tímu Beer Inside Team, ktorý možno niektorí z vás poznajú aj vďaka MTB podujatiu Jarný Šprint Bystrička.

Dnešný článok je príjemnou spomienkou na minulý rok, kedy sme sa v tíme rozhodli využiť ešte posledné ako tak teplé dni a vyraziť na párdňové sústredenie. Vybrali sme sa do okolia Banskej Štiavnice, ktorú možno nazvať aj cyklistickým rajom na Slovensku. Ubytovanie sme mali vybavené pri Počúvadlianskom jazere, u Stachovcov. Ubytovanie môžem len vrelo odporučiť. Na kemp sme sa schádzali postupne, ako dovolila práca. Každopádne, kemp oficiálne začínal 2. septembra. Tím bol rozdelený na 2 skupiny, MTB a nás „žiletkárov“. Prvé dve partie, jedna MTB a dvaja žiletkári, dorazili v priebehu dňa, a teda si „ľahké“ rozbicyklovanie v okolí Banskej Štiavnice dali už v prvý deň. Ja a Maroš sme dorazili až večer, a tak sme sa len ubytovali, čo to pojedli, dali nejaké pivečko (však sme Beer Inside Team) a šli spať. V nasledujúcich riadkoch vám priblížim kemp z pohľadu nás, žiletkárov (Miro, Robo, Maroš, Falko).


Deň prvý

Na plánovanie našich trás na cesťáky som opäť využil studnicu nápadov na výlety, Maroša. Opäť nám spojil cyklistiku s poznávaním zaujímavých miest v okolí. Toto je jeho silná stránka a ja som rád, že nám jazdy takto obzvláštňuje a nie je to len pusté naháňanie kilometrov a „výškometrov“. Štartovali sme teda od jazera Počúvadlo. Nabrali sme smer Banská Štiavnica. Na rozohriatie sme mali hneď úsek dlhý cca 2 km s prevýšením cca 50 metrov. Takže aj keď ráno bolo relatívne čerstvo, o teplo núdza nebola. Následne zjazd do Banskej Štiavnice. Štiavnické pavé dalo hneď prvý deň stopku môjmu na mieru tlačenému držiaku na GPS, ktorý sa zlomil, a tak navigácia putovala do vrecka. Krátke stúpanie za Banskou Štiavnicou a smer Ostrá Lúka, naša prvá „atrakcia“. Smerovali sme k rodisku Adely Ostrolúckej, blízkej priateľky Ľudovíta Štúra. Navštívili sme ich sídlo – kaštieľ (vykonáva sa na ňom aktuálne rozsiahla rekonštrukcia) a takisto ich neďalekú hrobku.


Následne sme sa vybrali smer Dolné Breziny a na stúpanie do obce Michálková. Toto stúpanie je vraj tréningovým kopcom jazdcov Dukly Banská Bystrica. Jedná sa veru o pekné stúpanie lesom. Podľa segmentu na Strave, ktorý ale nejde až po vrchol obce, je to 4,23 km s priemerom 6 %, a teda prevýšením 237 metrov. Hore sme si dali menšiu občerstvovačku a vydali sa opäť smerom dole.


Na križovatke pod kopcom sme sa vydali na smer Dobrá Niva. Cesta viedla hore-dole, ako vlastne v tomto regióne vždy. Tu sme navštívili druhú atrakciu, zrúcaninu hradu Dobrá Niva. Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia ako strážny objekt pri starej obchodnej ceste do Zvolena. Aby sme si to obzvláštnili, dali sme si gravel vložku a na cesťákoch sa „trepali“ hore svahom po tráve.


Následne sme sa vybrali ďalej na cestu do Krupiny. Keďže už čas pokročil, zvolili sme obed v reštaurácii Hanišberg. Jedlo, kávička a kofola nás príjemne nakopli a pokračovali sme smerom k 3. atrakcii. Tou bol po prekonaní ďalšieho kratšieho, no výživného stúpania, opevnený kláštor Bzovík. Pôvodne benediktínsky kláštor bol v priebehu vekov prestavaný na opevnený kaštieľ, ktorý, žiaľ, od začiatku 19. storočia pustne. Pomyselným klincom do rakvy sa mu stali boje v 2. sv. vojne, ako aj občania obce Bzovík, ktorí kaštieľ postupne ničili.


Po pár fotkách sa opäť vyberáme na cestu. Tentokrát do pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Sebechleby - Stará Hora. Osada predstavuje zriedkavo čistý charakter sústredných vinohradníckych pivníc mimo obydlia vinohradníkov. K hlavným pozoruhodnostiam Starej Hory patria nepochybne vínne pivnice kopané ručne do tufového podložia (sopečného pôvodu) a chyžky postavené nad nimi. Osada je niečo ako Vlkolínec v domácom regióne. Vedie sem cesta, na ktorej nestretnete takmer nikoho, takže sme si aj oddýchli od áut.


Naberáme smer Žemberovce, následne Bátovce, Vodný mlyn Bohunice a odtiaľto cca 18 kilometrov stúpania s prevýšením cca 500 metrov na križovatku do Štiavnických Baní a na Počúvadlo. Užívame si posledný zjazd a tešíme sa na grilovačku. Suma sumárum sme za prvý deň prešli 157 km a nastúpali 2 321 výškových metrov. Pekný začiatok. Odkaz na jazdu nájdete na tomto odkaze.

Deň druhý

Druhé ráno sa po raňajkách opäť vydávame na cesty cez už známy zahrievací kopec, zjazd do Štiavnických Baní. Tu však meníme trasu a zjazdujeme tentokrát do Svätého Antona. Tu si robíme krátku zástavku pri miestnom kaštieli. Je to pomerne dobre zachovaný neskoro barokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom. Od roku 1 985 je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka a je sprístupnený verejnosti. Kaštieľ bol postavený v roku 1 744.


Odtiaľto pokračujeme smerom k najťažšiemu stúpaniu nášho dňa a aj kempu, k stúpaniu Sitno. Toto stúpanie má od hlavnej cesty až na vrchol podľa Strava segmentu 6,85 km s priemerným sklonom 9 % a prevýšením 584 výškových metrov. Stúpanie je však rôznorodé či už sklonom alebo aj povrchom. Kým začiatok je lahoda a krásny asfalt, prostredný úsek ja na katastrofálne rozbitej ceste. Vrchol opäť ponúka kvalitnejší asfalt, ale aj úseky, kde barometer ukáže aj 25 %.

Od rampy po vysielač je to 1,62 kilometra s priemerom 12 %. To už naozaj preverí nohy, ale aj psychiku. Hlavne posledných cirka 900 metrov od hradu. Na vrchole si na chate A. Kmeťa dávame kofolu s MTB časťou kempu (tí sem prišli priamo z Počúvadla cez hory), dopĺňame tekutiny do fliaš a vydávame sa na zjazd tohto pekelného kopca. Po kilometri sa ešte zastavíme na zrúcanine stredovekého hradu z 13. storočia a následne zjazdujeme až dole. Tu je naozaj potrebné si „neuletieť“ a nezabudnúť na katastrofálnu prostrednú časť zjazdu.


Na križovatke sa vydávame na smer Kráľovce - Kmišov. Tu nás prekvapil naozaj gravel až MTB úsek až do obce Devičie. Tento úsek je naozaj pre silnejšie povahy a tých, ktorým horší úsek cesty nevadí. Pokračujeme smer Hontianske Nemce, kde sa k nám pridáva Marošov bývalý spolužiak Peťo. V Hontianských Nemciach naberieme smer Prenčov, kde zastavíme pri obchode a dopĺňame opäť tekutiny a nejaké jedlo. Odtiaľto sme sa rozhodli zmeniť pôvodne plánovanú trasu, ktorá mala obsahovať 12 km úsek gravelu do kopca, za overené cesty. A tak cez zvlnený profil s minimom vozidiel pokračujeme smer Klastava a Baďan. Tu odbočíme na Počúvadlo a opäť stúpame do cieľa dnešnej etapy, ktorým je Počúvadlianske jazero. Neskorý obed si dávame na Terase u Blaškov a odtiaľto len pár metrov na ubytovanie, kde pozeráme etapku Tour de France. Naša druhá „etapa“ znamenala 87 km s prevýšením 1 622 metrov. Odkaz na jazdu nájdete na tomto odkaze.

Deň tretí

Na konci druhého dňa sa nám mierne obmieňa zostava na našom kempe. Opustil nás žiletkár Robo, zatiaľ čo sa pridali ďalší dvaja MTB jazdci. Večer máme besedu s naším tímovým mechanikom, opäť čo to pogrilujeme, vypijeme a ideme spať pred tretím (pre žiletkárov posledným) dňom kempu.

Ráno v tretí deň sa dozvedáme, že Falko má kolená „na maderu“, a teda na výjazd ostávam len ja a Maroš. Volíme neskorší štart a začíname niečo pred 9-tou. Ani dnes tomu nie je inak, vyrážame cez náš zahrievací kopec. Tentokrát však na križovatke ideme doľava a nasleduje krásny cca 7 km zjazd až na odbočku do obce Majere. Tu sa cesta opäť zdvihne cez, podľa Strava segmentu, Pukanecký priesmyk, ktorý má 2,89 km s priemerom 7 %. Následne sme sa tešili na zjazd, tu však upozorňujem na druhú polovicu zjazdu do obce Brehy. V cca polovici zjazdu sa zmení pekný asfalt na naozaj nepríjemnú cestu. Odtiaľto cez Novú Baňu, popri miestnom tajchu a stúpame opäť hore popri rekreačnom zariadení. Stúpanie má cca 8 kilometrov.


Krátky zjazd a opäť hore. Tentokrát už k hlavným atrakciám nášho dnešného výjazdu. Tento deň sme zasvätili obciam Ostrý Grúň a Kľak, a teda obciam, ktoré boli počas druhej svetovej vojny vypálené do základu. Jednalo sa o najbrutálnejšie činy počas 2. sv. vojny na území Slovenskej republiky, nie do počtu obetí, ale vďaka spôsobu, ktorým nacisti ľudí a prevažne deti zavraždili. Tu sme si pozreli pamätníky ako v obci Ostrý Grúň tak aj Kľak a následne zjazdovali späť na križovatku s hlavným ťahom na Žarnovicu.


A týmto smerom pokračujeme aj my. Následne popri rýchlostnej ceste až do obce Hliník nad Hronom. Tu je ďalšia naša zastávka a atrakcia, a to miestna Kalvária. Odtiaľto cez Vyhne, známe aj vďaka pivovaru Steiger. Asfalt je tu jedna báseň a stúpanie do Banskej Štiavnice je naozaj príjemné. Má približne 13,5 km a sklony sú v priemere okolo 5 %. Prudšie úseky prichádzajú až na konci stúpania.


Odtiaľto už len zjazd do Banskej Štiavnice. Tu si fotím Kalváriu, zastavím sa na námestí, pri Novom Hrade a pokračujem stúpaním cez Štiavnické Bane až na Počúvadlo. Celkovo sme v tento deň prešli s Marošom spoločne cca 107 kilometrov s prevýšením 1 739 metrov, pričom Maroš si na konci ešte pridal, zatiaľ čo ja som zamieril na ubytovňu pozerať opäť etapu Tour. Odkaz na jazdu nájdete v sekcii výjazdy. Zvyšok tohto dňa nájdete na tomto odkaze.


Týmto sa kemp pre nás, žiletkárov, končil a na druhý deň ráno sme vyrazili domov. Okolie Banskej Štiavnice by som nazval cyklistickým rajom, nakoľko sa tu naozaj vyžije a vyblázni každý. Nečakajte tu však žiadne rovinky, pretože tie tu teda nenájdete. Cesty tu vedú len hore alebo dole. Je tu kopec možností sa vyžiť aj kultúrne. Jazdu si vždy viete obzvláštniť zastávkou pri niektorom z mnohých zaujímavých miest. Po jazde sa viete osviežiť a schladiť v niektorom z tajchov. Ideálne pre jarné zbieranie objemu alebo jesenné ukončenie sezóny (samozrejme za normálnych okolností).


Za tri dni som napokon najazdil dokopy 351 km s prevýšením 5 682 metrov. Na záver pridávam odkaz na krátke videozostrihy našich jázd. Cyklistike zdar.
report_problem Našiel si v texte chybu?
miroslav.bielicky 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Okolo slovenských regiónov: Novohrad – západní vítr je krutý...

Okolo slovenských regiónov: Novohrad – západní vítr je krutý...

Novohrad. Človek očakáva rovinu a dostane kopce. Hoci som išiel do tohto regiónu so všakovakými očakávaniami, napokon bolo všetko akosi inak. Veď posúďte sami.
Okolo slovenských regiónov: Podpoľanie - naprieč lazmi a stojkami

Okolo slovenských regiónov: Podpoľanie - naprieč lazmi a stojkami

Ak máte radi bludiská, myslím, že v tomto regióne si bohato prídete na svoje. Toto bludisko má však pridanú hodnotu uzučkých ciest, no najmä nádherných scenérií.
Tip na výlet: Trojmedzie - skryté cestičky v pohraničí

Tip na výlet: Trojmedzie - skryté cestičky v pohraničí

Dnes si predstavíme miesto, ktoré v sebe skrýva zopár zaujímavostí, a bonusom budú cestičky bez áut a premávky.
keyboard_arrow_up