Tip na výlet: Ebikom Zamagurie a Dunajec z oboch strán

Skoro na jar sa ku mne dostala informácia o tom, že okolo Dunajca a jazera na poľskej strane vznikol nový cyklochodník. Trip bol teda jasný!

So švagrom a našimi ebikmi sme hneď začali plánovať trip, ale keďže opatrenia pred letom boli prísnejšie a v lete je v tejto oblasti zvýšené množstvo turistov a my sme si chceli cyklochodník užiť naplno, rozhodli sme sa pre trip hneď prvý septembrový víkend. Počasie pred víkendom prialo a obaja sme sa nemohli dočkať, tak rozhodnutie padlo na sobotu.

Parametre trasy:

• Dĺžka trasy: cca 74 km
• Prevýšenie: do 800 v. m
• Lokalita: Zamagurie, Pieninský národný park(SR/PL)
• Typ povrchu: 80 % asfalt, 20 % spevnená lesná cesta
• Určené pre: všetky druhy ebikov a klasických bicyklov
• Náročnosť trasy: ľahká
• Výjazd

Príprava len tak zľahka

Hneď ráno po kontrole a nahustení pneumatík na vyšší tlak (asfalt), balíme ebiky do dodávky, berieme so sebou jedlo a pitie. Tentokrát z propozícií trate vyplýva, že nám bude stačiť pre každý ebike jedna batéria s 500 Wh kapacitou. Z technického vybavenie balíme len multikľúč a elektricky prenosný kompresor na batériu. Všetko skontrolovane, pripravené, vyrážame čím skôr - už o 7:00 z domu na cca hodinovú jazdu autom.

Už cesta a lokalita sľubujú pekný trip

Zo skúseností viem, že v tejto oblasti sa od rána hromadí kopec turistov a my sme si chceli vychutnať a urobiť zopár pekných záberov bez ich prítomnosti. Už po ceste a odbočke v obci Hniezdne sa nám naskytnú prekrásne výhľady, obklopené ranným slnkom a pomaly sa rozplývajúcou hmlou. Parkujeme hneď za obcou Lesnica, kde je možné nechať auto na platenom no bezpečnom mieste. Prví turisti sa už zbiehajú, okoloidúci obdivujú bicykle a jeden pán sa pristaví a pýta sa na zopár tipov ohľadom ebikov, ochotne mu vysvetlím, poradím a vyrážame.

Smer Červený kláštor

Hneď z parkoviska, asi o 500 m ďalej na nás čaká križovatka, ktorá rozdeľuje cestu smerom hneď na poľskú stranu alebo doľava zhruba 8 km dlhú trasu proti toku rieky Dunajec do obce Červený Kláštor. Pomocou cyklopočítača, ktorý riadi naše ebiky, volíme režim ECO (oba ebiky Shimano E8000 a E7000). Pomaly vyrážame po šotolinovej ceste, stredne rýchle prevody a hravo prekračujeme rýchlostný limit 25 km/h. Celý úsek až po Červený kláštor sme zvolili vyššiu kadenciu, aby sme sa pri rannej nižšej teplote poriadne zahriali.


Po príjazde do srdca Pienin na slovenskej strane, obce Červený Kláštor, sme už milo prekvapení, koľko turistov a hlavne cyklistov vyráža na svoje tripy. Rady pred požičovňami a nedočkavci skúšajúci si bicykle nám trochu komplikujú prejazd ale skúsene pomedzi nich prekľučkujeme a stojíme pri moste, ktorý spája slovenský a poľský breh Dunajca.

Každý si príde na svoje

Ak radi kempujete alebo karavanom poznávate kúty Slovenska, v tejto oblasti si prídete na svoje, takmer na každom mieste je možné zaparkovať auto, karavan, autobus či motorku a vypožičať si bicykel, čln, užiť si pešiu turistiku alebo sa vydať na splav Dunajca. V miestnych požičovniach je síce možnosť požičať si ebike na celý deň ale po minulých skúsenostiach odporúčam si priniesť vlastný. Vďaka ebiku si naplno vychutnáte Zamagurie, budete schopní sa dostať od Pieninského národného parku, až po brehy rieky Dunajec.

Prechod na poľskú stranu Dunajca

Po zhotovení zopár záberov sadáme na ebiky a v režime ECO smerujeme po asfaltovej ceste na hraničný priechod Lysá nad Dunajcom, stále však motory poriadne nevyužívame, keďže do mierneho kopca šliapeme za svoje rýchlosťou niečo cez 30 km/h. Hneď za hranicou na nás čaká umelo vybudované Sromowieckie jazero a nad ním sa vypína priehrada vodnej elektrárne a Zámok Niedzica, pokračujeme smerom na sever k Zámku a Czortynskemu jazeru.


Stále nás až od hranice sprevádza cyklochodník, na ktorom môžete bezpečne zastaviť a vychutnať si výhľady. V prvom strmejšom kopci, ktorý smeruje k priehrade a zámku, si dokážeme vďaka asistencii ebiku stále vychutnať prekrásne okolie a mieste atrakcie. Zopár zašliapnutí a sme hore, kde sa nám naskytnú až gýčové výhľady, ktoré si chcete užívať čo najdlhšie. Czortynske jazero berieme z ľavej strany, no už za malý okamih sa dostávame na novovybudovaný asfaltový cyklochodník s názvom Cyklochodník Dunajec.

Cyklochodník naozaj pre každého

Cyklochodník začína v podstate na brehu jazera hneď za zámkom a je označený ako Cyklo Dunajec. Pri vstupe naň nič neplatíte, iba zídete z miestnej komunikácie, kde vás čaká info, ako sa máte na ňom správať. Po ceste stretávame kopec cykloturistov ale aj ľudí jazdiacich na kolobežkách a kolieskových korčuliach. Hneď nás ohúri kvalita asfaltu a miestna vybavenosť. Spolu so švagrom dostaneme chuť si na budúci rok zaobstarať cestné bicykle a že prídeme opäť. Prvá časť je skôr situovaná medzi miestnymi domami a poliami, kde trochu zabudnete, že sa nachádzate v okolí Pienin.


Táto časť je náročnejšia, strieda sa tu jazda hore a dole kopcom. Stále dávame pozor, aby sme nezišli z chodníka a medzitým sa nestíhame kochať prírodou, ktorá tu je naozaj nádherná. Po zhruba 30 km si dávame pauzu a hľadáme pekne a vkusne osadené odpočívadlo, tie sa nachádzajú každých asi 5 km. Stojíme na odpočívadle s rovnakým názvom Fridman ako neďaleká obec. Na každom odpočívadle nájdete stojany na bicykle, koše s triedeným odpadom, čo dnes považujem za štandard ale aj vzácny tieň, ktorý oceníte hlavne v horúčavách.

Trochu sa aj zapotíme

Balíme a ďalej prechádzame na severný cíp jazera, kde malý úsek prechádzame popri hlavnej ceste, no stále po vyznačenom cyklochodníku. Úsek, ktorý nás čaká smerom späť k Pieninám, sa podľa mapy javí ako menej náročný na stúpanie, ale o to viac kľukatejší, po asi 35 km nám ubúda prvý dielik z oboch batérií.


Švagor ostáva vzadu a ja sa pre monotónnosť prostredia rozhodnem využiť kľukatý profil chodníka a trochu voľnejšiu premávku. Celý tento úsek až po Czorsztyn nevyužívam motor aj preto, že na každom výlete sa snažím si dať aspoň trochu do tela. To je pre mňa jedna z hlavných výhod ebiku, ak máte aspoň štipku športového ducha a záleží vám aj na vašej kondícii, viete na ebiku využiť jeho všestrannosť.

Pieninský národný park z druhej strany

Po krátkom stúpaní prechádzame okolo zámku Czorzstyn, tu sa môžete z chodníka dostať veľmi jednoducho (odporúčam ísť pozrieť). My pokračujeme do obce s rovnakým názvom, tiahlym stúpaním prechádzame bránou do Pieninského národného parku z poľskej strany ale ešte predtým sa lúčime s krásnymi výhľadmi na jazero. Tu už cykloturistov výrazne ubudlo, pretože väčšina z nich si vyberá smer k priehrade, my ale volíme smer jazdy okolo Dunajca po poľskej strane na Červený Kláštor. Určite odporúčam si ísť obzrieť a hlavne s deťmi aj priehradu a vychutnať si kávu, urobiť zopár pekných fotiek s pozadím, na ktorom sa vypína dominanta Pienin, Trzy Korony.

Defekt ako zlatý klinec programu

Po dlhom parádnom zjazde ku obci Sromowce cítim, ako mi hádže zadné koleso. Ihneď zastavím, no čo čert nechcel, Rock Machnine dostal defekt. Pokúšame sa zistiť, kde a či vôbec bude možná oprava ale okamžite po uzretí asi 2 cm veľkého rezu to vzdávame. Bicykle tlačíme až do Červeného Kláštora, tam ma môj švagor počká a ja presadnem na Meridu, zapnem mód Trail a valím čo mi sily stačia po auto do Lesnice, odkiaľ začala naša jazda.

Celá trasa je posiata cyklistami, ktorí vyzerajú, akoby sedeli na bicykli prvýkrát, preto zvyšujem pozornosť na maximum. V tomto prípade sa ebike ukáže ako nesmierna výhoda a pomoc, cesta je úzka, turistov plno a ja sa potrebujem čo najskôr dostať k autu. Po vypätom 9 km úseku nakladám ebike, skontrolujem stav batérie, kde zisťujem, že na celý úsek dlhý 74 km nám vystačilo niečo okolo 40 % batérie. Rock Machine je na tom podobne, cca 35% spotreby z kapacity batérie. Na záver naložíme aj druhý ebike, tešíme sa na neskorý obed a nealkoholické pivo v jednej z mnohých reštaurácií, ktoré takmer všetky ponúkajú to isté, vyberáme preto len podľa obsadenosti. Po výdatnom jedle hodíme ešte očkom na krásne sa vypínajúce Trzy Korony nad Dunajcom, ktoré vás budú sprevádzať takmer celým týmto okolím.


Tento región je priam posiaty cyklochodníkmi, či už asfaltovými alebo lesnými, na ktoré si aj zdatní cyklisti musia pripraviť minimálne 3 dni voľna. Z každej strany sa vám naskytnú až gýčovo nádherné výhľady, akoby vystrihnuté z rozprávky a nesmierne siahle scenérie končiac až po Vysoké Tatry. Tak čo, kedy vyrazíte na vlastný prieskum?