Otec roka alebo flákač?

Ak si cyklistike holdujúci rodič, a máš ešte náznak svedomia, toto je zamyslenie o tom, ako sa vysporiadať s časom pre seba bez toho, aby sa ohrozila výchova detí a zostali všetci doma spokojní.

Keď sa na to pozrieme z opačnej strany, aj pravidelné povolené opúšťanie rodinnej posádky za účelom športu je forma výchovy k pohybu a zdraviu. Pravidelnosť tréningu a dobrá nálada po ňom môže vzbudiť zvedavosť, čo sa to tam vonku na dvoch kolesách deje, že sa členovia domácnosti rozhodnú tú zázračnú aktivitu okúsiť. Až to môže dôjsť k tomu, že jazdíte častejšie spolu ako sólo. Lenže potom nevydáte zo seba to, čo chcete a predsa len je potrebný čas aj na „sólovky".

Správny mix

Ak sme vo vyššie uvedenom štádiu - rodinka spokojná, že trávime čas spolu, lenže výkon na rodinnom výjazde na úrovni roztočenia nôh si pýta dorážku, ako s tým naložiť? Pri chápavej polovičke je zelená na pokračovanie sólo, no deti chcú tatu doma. Tak zostávam. A idem von, keď idú spať. Toto je ideálne riešenie. Ale čo víkend? Nepatrí sa stále len po nociach jazdiť. Vtedy si počas dňa vyhradzujem pre seba do 2,5 h na výjazd. Nejako si na to zvykli a ani moje svedomie sa neozýva, že sa im práve vtedy nevenujem. Keď bezo mňa vydržia cez týždeň, keď som v práci aj s cestou 9 h, tak tie dve hodiny na víkendový deň musí byť pre nich OK.

„Celodienky?"

A čo výpravné akcie a celodenné poznávačky? Keď parťáci organizujú celodenné akcie, navyše so štartom a cieľom pár hodín od bydliska, to sa mi už svedomie ozýva. Umlčujem ho zaradením programu zvyšku famílie ideálne u svokrovcov. Cestou na akciu ich tam zaveziem a idem si svoje. Ak sú prázdniny a akcia je cez víkendový deň, svedomie si dožehlievam ešte voľným dňom po víkende stráveným s famíliou. No tieto akcie si dovolím max 2x ročne, pretekové poldenky ďalších 2-3x ročne. Samozrejme, aj návštevy svokrovocov mimo hromadných celodenných akcií sú okorenené poldennými výjazdmi v ich okolí, konkrétne po pohorí Tribeč. Nebudem predsa svokrovcom zavadzať.

Kompromis

Výpravná poznávačka sa ale dá spraviť aj s rodinou cez dovolenku. Keďže všade jazdia biky s nami, tento rok sa nám podarilo absolvovať rodinný výjazd Kamenistou dolinou z Čierneho Balogu do Sihly a naspäť. Pekných 60 km na celý deň s mladším trojročným synom v sedačke, mierne frflajúcim 12 ročným starším a trénovanou manželkou jej pravidelnými výjazdmi na Biely Kríž v bratislavskom lesoparku. Všetci v Kamenistej doline prvýkrát v živote. Prečkanie búrky v Sihle v parádnom cykloturistickom pohostinstve a sviežim „ľuftom" naspäť. Sihla, tú som poznal iba ja, z jednej celodennej cyklotúry Podpoľaním s partiou, a veľmi som ju chcel ukázať príslušníkom rodinného gangu, čo sa takto parádne podarilo. Malebná obec uprostred panenskej prírody, kde sa zastavil čas.

Týždňovka?

Tak na toto nemám „žehličku" na svedomie. Len raz za 13 rokov, ak rátam život s ďeťmi, som bol pracovne týždeň preč a všetci sme to znášli veľmi ťažko. Tam som videl, ako to vníma dokonca vtedy len rok a pol starý mladší syn. Áno, je to o zvyku, niekto nemá na výber a musí takto fungovať, ale dobrovoľne to trénovať nemienim. Aj keď aspoň trojdňovka v Alpách ma už roky láka. Najlepšie na týždeň s celou rodinou s dohodou, že tie 2-3 dni tam mám pre seba na vyjazdenie. Alebo potom až na dôchodku…

Vaše skúsenosti?

Predpokladám, že nie každý rodič je „rodinný" typ, niekomu možno nerobí problem byť preč aj mesiac, niekto má problem aj na pár hodín. Ak máte svedomie ako ja, ako riešite prípadné dlhšie výjazdy?