Nočný vlk

Po sérii článkov o skorom rannom jazdení mi nedá neinšpirovať bikerov aj k neskorému jazdeniu.

Ako bolo v „ranných” článkoch a najmä v diskusii k nim písané, existujú dve hlavné kategórie ľudí a to „ranní vtáci“ a „nočné sovy“.


Ja rozhodne patrím k tým nočným typom, čo ale neznamená, že následne dlho vyspávam. Aj cez víkend dlhšie ako do pol ôsmej nepospím, aj keď idem spať po polnoci. A to bez ohľadu na externý faktor, ktorým je mladší syn, zásadne vstávajúci cez víkend pred siedmou. Starší, ten ho niekedy prekoná aj o hodinu…

Prečo jazdím v temnotách?

Práca, rodinné povinnosti, ďalšie koníčky ma vyprofilovali ako nočného jazdca. Bezdetným, prípadne študentom, ktorí majú čas jazdiť kedykoľvek, sa ospravedlňujem, že moje zamyslenie bude podávané cez optiku rodiča a manžela. No bez ohľadu na povinnosti inklinujem k večernému vypusteniu pary. A tá prebytočná para je u mňa hlavným dôvodom, prečo jazdím večer. Neskoro večer.


Zvládol by som aj podvečer, ale nemám to srdce po príchode z práce okolo sedemnástej sadnúť hneď na bike a „dupať", keď sa na mňa tešia deti, prípadne manželka . Preto mi prischol čas štartu prevažne po 20:00. Deti vyvenčené, manželka s tým stotožnená a ja môžem štartovať na „vetračku". Samozrejme sú aj dni, kedy sa to podarí hneď po práci, keď ideme všetci, no aj po takej akcii sa občas ešte idem doraziť aj sólo. Je to aj celkom fajn, keď sa roztočia nohy po ťahaní malého v sedačke, následné presadnutie či už na cesťák alebo fulla bez záťaže spôsobuje pekné úlety.

Takmer bez limitov

A čo sa dá po tme jazdiť? Všetko, na čo je odvaha a verte mi, ona postupne narastá. Z „bojka", ktorý jazdil len pod lampami, sa stal vcelku odolný nočný vlk. Nie síce až tak, že drtím traily, ale aspoň asfaltom si zájdem hlbšie do lesa. Fungujem v Bratislave, tak zasa tie lesy až tak hlboké nie sú, takmer odvšadiaľ je dostupnosť do civilizácie do 10 km, no stále mám pred úzkymi trailami plnými nástrah rešpekt. Zato zvážnice na Devínskej Kobyle už dávam v sezóne aj po tme. Taký Biely Kríž od Patrónky po asfalte tiež bez problémov.


Ďalším levelom odvahy som si stanovil Biely Kríž po zvážniciach, najvyšší level sólo po trialoch. Samozrejme, ak sa nájdu parťáci, tak sa idú nočné traily alebo aj nočná hrebeňovka ako poslednú jeseň so štartom okolo deviatej v Trnave cez Zabité, Babu a Biely Kríž. Príchod nadránom bol spôsobený dvomi ťažkými defektami spolujazdcov.

Bezpečnosť

Aké sú nástrahy? Na cestách som za roky nočného jazdenia nezažil priame ohrozenie autom. Nie je to len tým, že ich je večer málo. Logicky jazdím vo výrazných farbách a s dostatkom svetiel a reflexných prvkov, t.j. po tme mám pocit, že som lepšie viditeľný ako cez deň, kedy sa na cestách cítim nesvoj (áno, aj cez deň sa občas zadarí, najmä cez víkend), v lese samozrejme zver. Ja som vyzbrojený silným 1 800 lm svetlom so super rozptylom do strán, do zjazdov si dávam aj 400 lm na prilbu.


Je potrebné mať prehľad aj po stranách v krovinách, kedy sa aké prasa rozhoduje prejsť cestu pár metrov pred bikom. Napriek tomu zjazdujem s rešpektom a snažím sa maximálne predvídať. Nikdy som nejazdil so slúchadlami, no na nočné jazdy ich neodporúčam nikomu, les treba aj počúvať. Pokiaľ vám cestu neskríži duch, tak zvyšok lesného osadenstva zvykne pri presunoch robiť celkom slušný lomoz .

Kvalita následného spánku

A čo potom spánok? Samozrejme ma jazda okrem vyčistenia hlavy nabudí, čo umožňuje či už čítanie, venovanie sa manželke alebo iné činnosti vyžadujúce bdelosť a sviežu myseľ. No do dvoch hodín po jazde je nabudenie preč a usínam ako nemluvňa. Žiadne stavy ako u parťákov, ktorí skúsili nočné jazdy a nevedeli zaspať do neskorej noci. Zasa opačne, ranné jazdy sú pre mňa utrpením. Cez rok ich skúsim zopár, je to ale bez energie, trápenie a keďže si jazdením čistím hlavu, ráno obyčajne nebýva špinavá, t.j. radosť a efekt z jazdy je minimálny. Dokonca telo nechce spolupracovať nielen ráno, ale celé dopoludnie. Nie je to len o absencii raňajok, celkovo kým sa nakopnem, trvá to niekoľko hodín od zobudenia. Mne nevyhovujú ani doobedné štarty pretekov, nevydám na nich zo seba všetko.


Zato večer sa viem vybúriť. Alebo „vybujačiť", ako by povedali experti z môjho okolia. Chcelo by to nejakú nočnú pretekársku ligu. Niekedy mi dokonca aj v lete chýba čistokrvný nočný výjazd, tak si počkám na „ťažké" šero a štartujem o pol desiatej - desiatej vychutnávať nočný les.

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.