Tip na výlet: Horný Spiš – horami a trailami za 3 dni

Pri hľadaní lokality pre letnú cykloakciu som sa zameral na východné Slovensko, kam sa počas bežného víkendového jazdenia nedostanem.

O staroľubovnianskych Cyklostopách som počul ako o jedných z najlepších enduro tratí na Slovensku. K tomu som prihodil neďaleké Lechnické singletraily a kostra celého výletu bola na svete. Neobmedzím sa však len na krúženie hore-dole po tratiach. Veď uznajte, nechám si utrhnúť rukáv, keď sa mi naokolo núkajú Levočské vrchy, Pieniny, či Spišská Magura? Nie, nie som z kameňa ... .


Príprava

Na poznávačku sú ideálne dlhé dni začiatkom leta. Termín sa blížil. Nemal som však doriešenú logistiku. Chcel som ísť bez auta, ideálne ubytovanie pod stanom. Vlak ide po Starú Ľubovňu, no ja som chcel mať základňu v kempingu 25 km ďaleko. Kam s tou „bagážou“, keď sa budem s bikom štverať cez kopce? Veru, len krízové situácie vedú k novým riešeniam.... Hľadal som spôsob, ako by som stan odviezol na bicykli tak, aby mi nezavadzal počas presunu do kempu/z kempu. Pozdával sa mi priestor nad hornou rámovou rúrkou.

No ako by tam stan mohol stabilne držať? Navliecť ho na nejakú tyč!
Ani odtiaľ to nie je zadarmo, a kým som vystúpal ku Krížovému vrchu, stojí ma to ešte takmer 200 výškových metrov námahy.
Na akú? Na starú vyradenú stabilizačnú tyč z nosiča bicyklov Thule - PREDSA! Trochu som ju upravil, aby sa dala skrutkovaním matice uchytiť na sedlovú rúrku. Rámovú rúrku som ochránil proti ošúchaniu priesvitnou samolepkou a stan k nej priviazal. Dlhé tyče od stanu som vložil do urezanej bicyklovej duše a páskou prilepil na spodnú rámovú rúrku. Priznám sa, že pokým sa mi nad hlavou rozsvietila „žiarovka" môjho Nápadu roka, bol som trochu nervózny, ako tie presuny zvládnem. No od toho momentu som sa už iba tešil na výlet .


Noc a 1. deň

Odchádzam polnočným vlakom z Leopoldova, smer Košice. Cestou to vo vozni spoločensky celkom žije, a nedarí sa mi spať. Pri prestupe v Poprade sa potvrdzujú predpovede... prší. Hreje ma nádej, že predpoveď pôjde stále podľa meteogramu SHMÚ a v čase, keď budem začínať, dážď prestane. Stalo sa. Zo zamračenej oblohy padajú posledné kvapky a lokálka Poprad - Stará Ľubovňa ma na svitaní vysadí niekde v poli pri obci Bušovce. Som však neporovnateľne oddýchnutejší, ako bývam po ceste autom. A hlavne .... je 5:00 a ja mám pred sebou celučičký deň na bicyklovanie!!!

No pardon, ešte som musím poriešiť jednu záležitosť. Čaká ma prejazd cez Levočské vrchy, po ktorom som sa mám poobede vrátiť na rovnaké miesto. Stan, spacák a karimatku nemám v pláne vláčiť do kopcov. Potrebujem ich dovtedy niekde ukryť. Prvá voľba - vysoká tráva pri rieke. Možno by dostala šancu za sucha, teraz po daždi sa mi tam prieči čo len vkročiť. A tak svoj dočasný príbytok natlačím do hlbokej špáry medzi betónovou a kovovou časťou železničného mosta. Chvíľu sa ešte kochám triumfom svojho geniality. Nie však príliš dlho, aby ma z blízkej cesty „nevymákol“ nejaký zvedavý šofér .

Levočské vrchy (*okruh v dĺžke - 52 km, nastúpané – 960 m)

Ľahký, tak akurát na 1-dňový výlet, prechádzam ponad rieku Poprad v očakávaní .... aké to na tom východe bude? Radšej žiadne prudké tempo na mokrých cestách, aby som sa nezašpliechal hneď na úvod. Prejazd dedinkami Holumnica, Ihelník, Ľubica - časť pod lesom. Mierne, no vytrvalé stúpania po mimoúrovňových asfaltkách ma privádzajú na začiatok hrebeňa Levočských vrchov – sedlo pod Krížovým vrchom (880 m n. m.). Ďalej ma bude hrebeňom viesť červená cyklocesta.


Ani odtiaľ to nie je zadarmo, a kým som vystúpal ku Krížovému vrchu, stojí ma to ešte takmer 200 výškových metrov námahy. S nadmorskou výškou stúpa aj kvalita počasia a začínam si užívať krajšie zajtrajšky už dnes doobeda. Prvá hrebeňová méta čaká tesne pod Krížovým vrchom (1 081 m). Za ním môžem na pár kilometrov uvoľniť nohy, pred stúpaním na výškovú maximálku, ktorá leží pod Javorinou zhruba v 1 200 m n. m. Ďalej je to jazda po „horskej diaľnici“, ktorá možno nepôsobí tak vysokohorsky, ako by ste čakali od výškových kót na mape. Vynahrádzajú to však aj odkryté výhľady na Tatry a okolie.


Skvele potiahnutá stopa pestrým spôsobom prekonávala nerovnosti a krája zákruty.
Aj vďaka pohodlnej vozovke, ktorá by svedčala aj gravel bikerom, som vrcholové kilometre zhltol nečakane skoro. Už okolo obeda preto stojím pri Mervovej chyžke, kde som mal v úmysle schádzať do údolia. Do kempu ma to ešte neláka. Ja sa tu lúčim s asfaltkou a po hrebeni pokračujem na sever. Kvalita podkladu rapídne klesá a po chvíli sa v blate javí až neprejazdne. Začínam mať pocit, že sa ponuka scvrkáva na jedinú možnosť – návrat na asfalt. Nič sa neje také horúce .... Ukáže sa, že si môžem dokonca vybrať .... či budem ďalej bike ťahať, tlačiť, alebo niesť .


Po chvíli, už v sedle, sa dostávam pod miestnu dominantu Ihla a rajdy stáčam k zjazdu do doliny. Pri Zadných mlákach ma na poludňový relax zlákala vysvietená lúka, nad ktorou chlapi stavajú drevenú chyžu - osamotenú vysoko v horách.


Odtiaľ lesný zjazd naberá štrkovo-asfaltovú kvalitu a nestojí ma takmer žiadnu námahu. Na raňajšiu prístupovú cestu sa napájam v Ihľanoch.

Prechod sedlom Spišskej Magury

Za Holumnicou som zo špáry vytiahol môj nepoškvrnený stan s príslušenstvom, s úmyslom rozložiť ho v kempe v Haligovciach. V ceste mi však stojí pohorie Spišskej Magury. Asfaltka do horského sedla naberá za Toporcom na sklone a veru „vydala by za slušnú stojku“ aj bez „plnej poľnej“ na biku.

Po zjazde do Veľkej Lesnej dávam menšiu seansu pod altánkom pri potravinách. Miestny starší pán mi tam s pivom v ruke porozprával, ako sa za mladi vybral na bicykli z Prahy domov a samozrejme upozornil na lokálne highlighty, ktoré by som nemal obísť. Čo už by malo chlapov spájať, ako nie pivo a bicykle? Pre stanovanie som sa rozhodol aj preto, že mám s útulným a dobre vybaveným kempom v Haligovciach skvelú skúsenosť, keď sme tu pred rokmi boli s deťmi na rodinnom tripe. Veď uznajte, v koľkých podhorských kempoch nájdete udržiavaný bazén?


Červený Kláštor

Časová rezerva mi dovoľuje navečer sa vybrať do neďalekého Červeného Kláštora. Pohľad z vysvieteného brehu Dunajca na skaly Troch korún je epickou bodkou za prvým dňom.



2. deň

Ráno sa štartujem tradične ovsenými vločkami. Akurát, že v ponuke dňa mi svieti „nastudeno“. Nič to, program dnes naznačuje, že príležitostí na zahriatie bude viac než dosť.

Lechnické singletraily – Špica/Griftof

Cestu do Červeného Kláštora som si zopakoval pre zmenu s ranným slnkom na chrbte. Odtiaľ je to do Lechnice na zopár zášľapov. Prístupová cesta k trailom prechádza dedinou popri potoku. Nad ňou pokračuje strmou zvážnicou popri prežúvajúcich kravách až pod les.


Tam prichádza miesto voľby trailu. Ja na úvod volím Špicu. Po kratšom stúpaní nachystám zjazdový postoj, no už po chvíli opäť vystieram chrbát. Ten trail si to ťahá do kopca! Bicyklu neraz treba pomáhať tlačením. Po chvíli je jasné prečo. Bikerská stopa ma „vypľula“ na miesto, kde sa mi po výjazde na lúku naraz odkryje neskutočná panoráma s výhľadom na Pieniny. Na rozdýchanie tohto vizuálneho šoku si tu doprajem aspoň pol hodiny. Stopa sa potom krúti lúkami, miestami už vymletá od dažďov. Ale veď tu nejde tak o jazdecký, ale hlavne o estetický zážitok.


V druhom kole ma od rázcestia trailov čaká podstatne „hustejší“ výšľap lesnými serpentínami ku Griftofu. Úvodná lesná pasáž zjazdu naznačuje, že tu sa myslelo hlavne na radosť z jazdy. Skvele potiahnutá stopa pestrým spôsobom prekonávala nerovnosti a krája zákruty. Nižšie na lúkach bolo občas treba zašliapnuť do pedálov. Za odmenu sa vám pri výjazdoch na lúky naskytuje každú chvíľu iný pohľad na brutálne fotogenickú krajinu. Skvelá robota, ktorá si zaslúži „cenu za umelecký prínos do mountainbikingu“. Rozhodne dôvod, dať si občas pauzu na 4,5 km dlhej trati.


Spišská Magura (*okruh v dĺžke - 39 km, nastúpané – 810 m + Jezerské Jazero - 10 km, 300 m)

V dedine dopĺňam prísun kalórií a rovinatou asfaltkou popri Dunajci roztáčam pedále k okruhu hrebeňom Spišskej Magury.


Za Spišskou Starou Vsou sa tesne pred Matiašovcami začína krátky, no triumfálne strmý nástup na žltú cyklocestu. Chvíľku aj tlačiac bicykel sa štverám na hornatú hranicu s Poľskom. „Tak to je čistá muzika!“ prebehlo mi hlavou, keď sa pozerám pred seba na môj poobedňajší program, vzadu ohraničený Ždiarskou vidlou.


V tom sa už oproti blížia dvaja bikeri. Inak, okrem nich som na hrebeňoch pohorí takmer žiadnych cyklistov nestretol. „Jaj kámo, to sa radšej otoč. Tade sa nedá. Ťažia tam drevo a na cykloceste je veľa blata. Brodili sme sa takmer trištvrte hodiny.“ Chvíľu ešte preberáme moje možnosti, no bez boja to nechcem vzdať. Skúšam lesom obísť kritický úsek, no čaká ma iba „cesta zarúbaná“. Vraciam sa teda pred „výcvikový tankodrom Lesov SR“ a v blate poslušne absolvujem všetky predpísané disciplíny . Pri Frankovskej hore (870 m n. m.) začínam prechádzať horskými lúkami. O 50 metrov nižšie dokonca v horskom sedle pretnem asfaltku.

Mojím tichým spoločníkom bol SCOTT GENIUS 940, na zdvihoch 150/150 mm.
Do najvyššieho bodu okruhu mi potom súvislým stúpaním zostáva prekonať 340 výškových metrov. Tie sú už lemované ihličnatými lesmi. Keď sa to zahusťuje čučoriedkami a zvažujem, či zosadnem a idem sa „napásť“, náhoda rozhoduje za mňa. Natrafil som na zbierajúce žienky z podhorskej dediny. Rád sa pridávam aj do reči, a čas zrazu plynie oveľa rýchlejšie ako pri strmých výšľapoch. Na hlavný hrebeň Spišskej Magury sa napájam blízko Vyhliadkového chodníka korunami stromov nad Bachledovou dolinou. Láka ma po rokoch sa tu spustiť dolu bikeparkovými traťami, no dnes majú prednosť neprebádané cesty.



Z najrušnejšieho miesta môjho výletu radšej rýchlo ťahám ďalej. Prechod hlavným hrebeňom Spišskej Magury je nečakane prejazdný. Smerom na východ postupne uberám z nadmorskej výšky. Je to vyslovene prejazd za odmenu, pri ktorom mám stále odkryté výhľady na Belianske Tatra a Pieniny.


Naturálnu časť okruhu končím pod sedlom Magura. Návratový zjazd dávam „na hulváta“ popri bežnej premávke, pretože inej cesty niet. Za Reľovom sa musím rozhodnúť. Odskočím si pozrieť na pre mňa neznáme, no isto magické Jezerské jazero uprostred lesa? Bolo jasné, že bez tohto „zárezu“ by som horšie zaspával. Pri prekonávaní 300 výškových metrov cítim, že pre môj lepší spánok toho robím už naozaj dosť. Bike nechávam pri chodníku a peši kráčam k opustenému jazeru.


Do Jezeriec sa vraciam rovnakou, no „zaplaťpánboh“ klesajúcou zvážnicou. Magurský okruh uzatváram za Matiašovcami a poobedňajšou trasou popri Dunajci sa za blikania svetiel vraciam do kempu.


3. deň

Pieniny a Prielom Dunajca (*okruh v dĺžke – 15,5 km, nastúpané – 640 m)

„V Pieninách všetky cesty vedú do Červeného kláštora“, hovorím si v posledný deň ráno počas známej trasy. Už na začiatku dediny však netypicky odbočujem doprava na lesný prejazd, ktorým idem mierne „zahryznúť“ do pohoria Pienin. Ten sa so mnou na úvod vôbec nemazná a v kamenistej strmine nakrátko zosadám. Navrchu zvážnica ukáže svoju krajšiu tvár a netrápi ma povrchom ani sklonom. Na mieste z titulne fotky tohto článku sa zamyšľam nad ďalším lokálnym pravidlom „Z každého miesta vidíte Tri koruny“. Po skalkami posypanom zjazde sa ocitám v Lesnici.


Z dediny si to pomedzi skalné úžiny mierim priamo k Mekke slovenského pltníctva. Prielom Dunajca si idem dopriať ako relaxačnú chvíľku, keď budem v luxusnom prostredí viacej krútiť krkom ako pedálmi a šliapajúce rodinky s deťmi budem núkať, aby ma predbehli. Napočudovanie mám rovinatý cyklochodník takmer iba pre seba. Trochu paradox, že práve tu nachádzam jediné obmedzenie pre cyklistov a na pár minút zosadám.


Lechnické singletraily - Griftof

Vráťme sa však do MTB reality. Pre veľký úspech som sa rozhodol, že idem do Lechnice a Griftof trail si dám znova. Predsa len, keď trať už trochu poznám, jazdu si viac užijem. Pri 460 metrov vysokom stúpaní dokonca stretávam zopár bikerov. Navrchu sa dávam do reči s týpkom z BA. Dohodli sme sa, že to zjazdíme spolu, no ako to už na Griftofe chodí, výhľady a fotenie „dotrhajú“ hocijaké tempo .


Staroľubovnianske Cyklostopy

V posledný deň je najteplejšie. Za úlohu si preto dávam schladiť hlavu a uvoľniť svaly plávaním v kempingovom bazéne. Zregenerovaný nastupujem na asfaltový presun k Starej Ľubovni.


Netúžim prechádzať mestom a preto medzi Kamienkou a Hniezdnym odbočujem poľnou cyklocestou na Jarabinu. Som nečakal, že tento variant zahŕňa brodenie potokom. Napokon však stojím pred tabuľou Cyklostopy Stará Ľubovňa, ktorá hlási, že môj výlet sa dostal do absolútneho finále.


Zďaleka však nemám vyhraté. Potrebujem sa dostať k cyklochyži navrchu trailov, kde si chcem schovať veci. Metódou pokus - omyl a neskôr tlačením hore strmou a nekompromisne priamou DH-čkou o 17:00 prichádzam k vytúženej méte. Uff, aspoň som si cestou pozrel, ktorú trať zásadne nepôjdem. O privítací ceremoniál sa postarala hnedá potvora s chlpatým chvostom (niečo ako malá kuna - nevyznám sa v tom presne), ktorá vyskočila z cyklochyže. To ma zneistilo v pocite, či tam budú moje zvyšné potraviny v bezpečí. Pre istotu začínam s večerou a čítam popis tratí kvôli najbližšiemu programu.


Keďže nie som žiadny „bikeparkový drtič kolies“, z ponuky mi je najbližšia Vlčia stopa. Zaujímavá, pestrá, plná nepredvídateľných zákrut a prehupov, kde počas 3 km neustále mením jazdeckú polohu.
Členitý terén je tu ideálne využitý a neomrzí ani na chvíľu.
Nižšie musím aj trochu zašliapnuť, čím aspoň trochu ponaťahujem svaly. Povrch je hlinený s minimom koreňov, ktoré príliš nemusím. Jednoducho za mňa BEST TRAIL EVER (rozumej: „Trejl šickych trejloch“). V dolnej časti ma pobavil prvok – drevené prejazdové lavičky, kde každá ďalšia bola užšia ako predchádzajúca ...až do extrému ! A ešte jedno ma upútalo. Nečakal som, že hneď za mestom môžu byť také krásne husté lesy. Medzi tými stromami si pripadám ako niekde podstatne vyššie na horách. Po jazde si odskočím obzrieť neďaleký Staroľubovniansky hrad a vraciam sa hore k dočasnej základni.


V druhom kole voľba padá na Srnčiu stopu, ktorá má s Vlčou spoločný úvod. Podľa popisu má byť ľahšia, priamejšia, rýchlejšia a podstatne skákavejšia. Pána v rokoch už skoky príliš neberú, tak to do nej pálim skôr zo zvedavosti: „Aáá, hop-lááá! Prečo si veziem na ksichte ten úsmev? Veru, podcenil som východňarov!“ Neviem, ako to tí chlapci robia, no takých trailbuilderov by som prijal aj u nás na západe. A navyše, obe Stopy v top stave – akoby nedávno vyšejpované, bez listov a bez haluzí.

Hoci sú výšľapy dobre riešené, 250 m výškových pred každým zjazdom neoklamete. Svetla na oblohe ubúda a nemám potrebu experimentovať, keď som práve objavil bikerský raj. Záver preto vypĺňa repete oboch trailov. Srnčiu stopu už so svetlom, ruksakom a naloženým stanom. Čaká ma nočný návrat do civilizácie. Ani tma však nezakryje všetko. Aj preto do večerného programu zaraďujem umývanie pri potoku. Na železničnej stanici v Starej Ľubovni presedlávam na Štátne dráhy ŽSR a v hlave pokojne ukladám, čo som práve zažil.


Záver

Záznamy trás som nerobil priamo, keďže som nechcel vybíjať mobil. Powerbanka mi už tak vystačila len tesne. Podľa dodatočne nahodených máp som tak za tri dni celkovo prešiel zhruba 280 km, s prevýšením 5 700 m. Mojím tichým spoločníkom bol SCOTT GENIUS 940, na zdvihoch 150/150 mm.

A čím je, z pohľadu bikera, pre mňa Horný Spiš jedinečný? Dobre udržiavané trate tu určite nevznikali náhodným prejazdom cez les. Členitý terén je tu ideálne využitý a neomrzí ani na chvíľu. A to aj bez prvkov, ktoré by „dali stopku“ menej skúseným jazdcom. „Hltači kilometrov“ zasa málokde nájdu súvislé a dobre prejazdné cyklotrasy nad úrovňou lesa tak ako tu. A kraj, ukrytý pred ruchom lyžiarskych stredísk a akvaparkov, má rozhodne čo ponúknuť, aj keď práve nemáte chuť, alebo silu vystúpať do hôr.

*Poznámka: Dĺžky okruhov sú uvedené bez prístupovej cesty k nim.
report_problem Našiel si v texte chybu?
elcamino 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Užite si výhľady na hrebeň Malej Fatry

Užite si výhľady na hrebeň Malej Fatry

Tento výlet v sebe kombinuje pekné jazdenie po trati Snežnického maratónu, výhľady na hrebeň, či obidva Rozsutce, novú cyklotrasu do Terchovej a ešte si pekný program môže vytvoriť aj vaša rodina.
Trailovanie alla Sardegna – Monte Doglia, Alghero (1. časť)

Trailovanie alla Sardegna – Monte Doglia, Alghero (1. časť)

Sardínia – snehobiele pláže, krásne počasie, každodenné cestoviny a pizza. No ostrov skrýva aj skvelé traily – dovoľte mi, aby som vám ich v tejto sérii predstavil.
Tip na výlet: Kúsok Orientu v Európe - Bosna a Hercegovina

Tip na výlet: Kúsok Orientu v Európe - Bosna a Hercegovina

Keďže sme sa už prehupli do druhej polovice roka, tak je najvyšší čas kuť plány na letnú dovolenku.
keyboard_arrow_up