Test: Lapierre XRM 8.9 - bonbónik na záver sezóny

„Život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, čo ochutnáš.“ A na záver sezóny som na test dostal teda poriadny bonbónik.

Ešte kým sa ku mne bicykel vôbec dostal, vedel som, že to bude lahôdka. Stačilo si zbežne prebehnúť zoznam komponentov, geometriu a čiastočne aj hmotnosť. Vynovený rad XRM, na rozdiel od radu XR, ponúka vyššie zdvihy, agresívnejšiu geometriu a je určený primárne na náročné maratóny.

Rám a geometria – kráčame s dobou

Bez ohľadu na to, aká „strela" tento bicykel môže byť, hneď na prvý pohľad ma zaujal svojou výraznou farbou. Výrobca tvrdí, že je to hnedá, ja že zlatá, frajerka to odhadla na oranžovú, no našiel som aj označenia ako „medená“ či „karamelová“. Nech už je pravda akákoľvek, lapači srdiečok na Instagrame, tešte sa! V tomto maratóncovi sa však skrýva omnoho viac. Jeho srdcom je celokarbónový rám s kinematikou prepákovaného jednočapu, kde ruku k dielu prikladajú flexibilné sedlové vzpery. Ak naň nahádžeme všetko, čo k nemu patrí, hmotnosť na závesnej váhe sa zastaví na hodnote 12,68 kg vo veľkosti L, čo je o niečo horšie, ako by možno človek od bicykla s touto cenovkou očakával, no k tomu sa dostaneme neskôr.


V Lapierre, samozrejme, okrem vlastných inovácií kráčajú s dobou a oproti o niečo pohodlnejšej geometrii radu XR tu nájdeme trailovejšie ladený 66 ° hlavový uhol a 74,5 ° uhol sedlovej rúry. Celok dopĺňajú drobnosti ako 435 mm reťazové vzpery, ktoré bicyklu pridávajú na obratnosti. Čo mi však najviac zaimponovalo, bola parádna stabilita v priamom smere.


Moja výška 188 centimetrov je výrobcom udávaná ako horná hranica pre veľkosť L. Musím povedať, že geometria mi skutočne sadla, nezdala sa mi nijakým spôsobom príliš natiahnutá. Keby už nemrzlo, viem si predstaviť na ňom v pohode zajazdiť aj výjazdy dlhšie ako sto kilometrov. Jednak kvôli geometrii a tiež kvôli pohodliu, ktoré ponúka.

Špecifikácia – osadenie na úrovni

Tému komponentov načnem tlmením, o ktorom som niekedy ani nevedel, že ho mám. Niežeby ma „vydrncalo“ na každom korenistom prejazde alebo rockgardene, skôr naopak – odvádzalo kus dobrej roboty, ako vraví klasik. Bike je osadený vidlicou Fox 34 SC Factory s tlmením FIT4 so zdvihom 120 mm v kombinácii s tlmičom FOX Float DPS so zdvihom 110 mm, oboje vo farebnej úprave Kashima Coating, ktorá okrem kvalitatívnej stránky aj pekne ladí s odtieňom rámu.

Odpruženie sa ovláda diaľkovo pomocou spoločnej páčky typu „push to unlock“, ktorá reagovala aj na najmenší dotyk. Či to označiť za výhodu alebo nevýhodu – ťažko povedať, mne vyhovovalo, že som pri zapínaní tlmenia o ňu vždy len jemne zavadil. Potenciálnym problémom by mohlo byť neplánované zapnutie tlmenia pri náhodnom dotyku.


Tlmič sám o sebe bol pre mňa novota, keďže som doteraz jazdil len na HT-čku. Okrem toho moje aktuálne testovacie jazdenie zahŕňalo Karpaty, kde-tu nejaká šotka, raz som mu dal „nažrať“ z hrebeňa zo Smrekovice do Ružomberka. Asi až tu som začal pociťovať, že by to možno ešte chcelo doladiť, keďže kopance bývali silnejšie. No i tak mi je jasné, že som mu nesiahol na úplné dno. Inak to bola všeobecne pri otvorenom tlmení riadna „žehlička". Ak otočíme smer jazdy „hore kopcom“, nemal som nikdy pocity nejakého výraznejšieho pohupovania. Po zamknutí tlmenia do stojok bike zas krásne reagoval, také ťažšie HT. Keď už sme pri stojkách, rovno poviem, že aj pri 26 % stúpaní a šliapaní v sede som nepocítil ani náznak dvíhania predného kolesa.


Od stojok sa posunieme k pohonu, kde Francúzi stavili na ideálny pomer ceny, hmotnosti a odolnosti a ich (takmer) top XC bike osadili sadou Shimano Deore XT. Teda, až na pár výnimiek. Dodnes mi „nešmakuje“ šetrenie na bicykli v podobe osádzania druhotriednych kľúk či bŕzd. Pri tomto bicykli sa človek na prvý pohľad poteší, koniec-koncov aj také kotúče sú z radu XT, dokonca s chladením, no šetrilo sa na miestach, kde to až tak nevidno – kazeta aj reťaz sú z o dva levely nižšieho radu Deore.


No ak vezmeme do úvahy nemenovanú konkurenciu, stále je to dobrý výsledok, aj keď netreba zabúdať na cenovú kategóriu tohto krásavca. Na margo pohonu hádam len toľko, že príjemne prekvapilo najmä radenie pod záťažou, reťaz vôbec nemala tendenciu „strieľať". Rozsah kazety je už zlatý štandard 10-51 zubov, vpredu sa nachádza drobný 32-zubový prevodník s praktickým vodítkom reťaze. Niekto by možno povedal, že na maratónskych strojoch sa pod 34 zubov nechodí, ja nesúhlasím, keďže som bol v niektorých momentoch naozaj rád, že ho tam mám. No ako vraví prastará bikerská múdrosť – kto nemá v prevodoch, musí mať v nohách.

Množstvo nenápadných a príjemných prekvapení

Kategóriu doplnkov načnem teleskopickou sedlovkou, ktorá je v posledných rokoch „must have“ komponent na maratónskom biku. Koniec-koncov, stačí sa pozrieť na to, ako sa postupne zvyšuje náročnosť tratí. Je mi jasné, že som neobjavil „drevené želiezko", keď poviem, že je to prudko návyková záležitosť a v mnohom to napomáha k lepšej manévrovateľnosti.

...nútil ma ísť stále rýchlejšie a rýchlejšie a už po pár kilometroch prvej jazdy išli tepy k 180 úderom za minútu.

Hoci je na tomto maratóncovi osadená sedlovka pravdepodobne vlastnej výroby a značky JD dropper so zdvihom 125 mm pri všetkých veľkostiach rámu, doplnená o sedlo Fizik Taiga, nemám k jej chodu žiadne výhrady. Po celý čas testu bol spoľahlivý a presný. Vyčítať môžem jedine ergonómiu páčky, ktorá bola neprakticky vyriešená. Pri práci s ovládaním som vždy musel dosť neprirodzene dvíhať palec (a to mám veru veľké dlane). Navyše, pri kokpite preplnenom brzdami a ovládaním tlmenia už veľmi nebolo miesto na posun páčky.



Na poli ochrany rámu v Lapierre nenechali nič na náhodu a najexponovanejšie miesta na bicykli sú oblepené fóliu s hrúbkou cca 0,75 mm (hrubý inžiniersky odhad). Okrem toho je pridaná dodatočná gumená ochrana rámu na hornej rámovej rúre a pravej reťazovej vzpere. Takže žiadne špeciálne „hlavko“ s blokovaním riadidiel. Tu je to poriešené pekne po starom. K ochrane reťazovej vzpery len toľko, že to bola jediná vec, ktorá na bicykli buchotala. Bowdeny, v duchu moderných trendov vedené vnútrajškom rámu, ani len raz necekli. Palec hore!


Poslednou vecou, ktorú treba jednoznačne vyzdvihnúť, je voľba plášťov a najmä ich rozmer 29 x 2,35 “. Zhodou náhod je na bicykli osadená úplne identická kombinácia plášťov, akú spomínal Imro vo svojom videu o voľbe plášťov na športové jazdenie – žeby Francúzi sledovali náš kanál? Konkrétne ide, teda, o modely Maxxis Ardent Race vpredu a Maxxis Rekon Race vzadu, oba s ochranou bočníc EXO, v zmesi 3C a pripravené na bezdušové použitie.

Kam ho posunúť? - priestor na vylepšenia

A práve s plášťami úzko súvisí prvá vec, ktorá by u mňa išla ako prvá na odstrel. Hoci ide o veľmi relatívne ľahký bike, na hmotnosti by sa, samozrejme, dalo šetriť aj viac na karbónovom kokpite či práve na kolesách. Na tomto biku sú osadené kolesá hádam už štandardného výrobcu DT Swiss, konkrétne model XR 1700. Je fajn, že sa nám Lapierre aj osadením ťažkých XC kolies snaží naznačiť, že bicykel toho znesie ozaj veľa, no pri tejto šírke (inak veľmi spoľahlivých) plášťov by potešilo, keby ich osadili na ráfiky so šírkou nie 25, ale 30 mm. Bezdušáky by pri tejto cenovej relácii veru tiež neurazili.


Okrem toho som si naozaj vôbec nesadol s gripmi, ktoré na môj vkus a na veľkosť mojich rúk boli až príliš tenké a hlavne tvrdé. No a do tretice všetko dobré – do rámu som síce napasoval dve 600 ml fľašky, no najmä vyťahovanie tej, ktorá bola umiestnená na sedlovej rúre, išlo kvôli tlmiču ozaj ťažko. So zmenšujúcou sa veľkosťou rámu sa treba poobzerať skôr po košíku s bočným vyberaním.

Plusy

• pomer cena - výbava
• stabilita
• atraktívna farba
• tuhosť rámu

Mínusy

• nepraktická páčka ovládania teleskopickej sedlovky
• ťažké kolesá
• na môj vkus príliš malé gripy

Pár slov na záver

A ako znie finálny verdikt tohto maratónca? Svoje určenie jednoznačne potvrdil, nútil ma ísť stále rýchlejšie a rýchlejšie a už po pár kilometroch prvej jazdy išli tepy k 180 úderom za minútu. S tým súhlasí aj aplikácia STRAVA, ktorá mi pri testovacích výjazdoch bežne písala „This was harder than your usual effort“. Aj vďaka výbornému tlmeniu XRM-ko často odpúšťa chyby, ktoré by už hardtail dávno kruto potrestal, a najmä pohodlie pri dlhších výjazdoch je nesporné. Počas tých dvoch týždňov, ktoré som mal na test, som zablúdil aj na koncert Jany Kirschner a počas pesničky „Ach, keby si bol môj“ leteli myšlienky rýchlo práve k tomuto fullu...


Záverom už len toľko, že cena testovaného modelu je 5 299 € a na našom MTBIKER shope si ho v tejto chvíli viete pridať do whislistu. Koho bude zaujímať presná špecifikácia bicykla, nájde ju aj na stránke výrobcu.

Zdroj fotografií: archív autora