Test: BMC Fourstroke LT - ako jazdí môj vysnívaný bike

Je možné mať jeden stroj, ktorý bude „raketou" na maratónoch a zároveň schopnou alternatívou k trailbiku? V tejto sezóne som skúsil nájsť odpoveď na bicykli, ktorého cena sa radšej nehovorí.

Na jar som vám predstavil bike, ktorý bol pre mňa splneným snom. Dostal zabrať na pretekoch, spoznal množstvo náročných trailov doma, aj v zahraničí. A, samozrejme, prešiel so mnou Alpy v rámci podujatia BIKE Transalp, čo bola v podstate jeho hlavná úloha, do ktorej som tento rok investoval veľa úsilia. A po skončení sezóny, teda na jeseň, som vrátil späť agresívne plášte a bicykel vzal k nám do „divočiny“ v okolí Lúčanskej Malej Fatry. To bol posledný kúsok skladačky, aby som vedel dať dokopy celkové dojmy, teda sa o to aspoň pokúsil.

Aby som to zhrnul, čím viac kopcov a zjazdov, tým viac si budete chrochtať.

Keďže ide o dreambike, ktorého cena je mimo bežnú realitu, zameriam sa nielen na konkrétny model bicykla, ale tiež na vlastnosti, ktoré súvisia najmä s geometriou, zdvihom, alebo použitými komponentami. Predsa len, aj pre mňa bolo novým zážitkom absolvovať sezónu so 120 mm zdvihom a 66,5 hlavovým uhlom . Pri modeli BMC nájdete na rovnakom ráme aj výrazne dostupnejšie modely. Nebude žiadnou novinkou, keď poviem, že podobným smerom sa viac-menej uberá každá väčšia značka v rámci XC bicyklov.


Pôvodným zámerom bolo spraviť len klasický písaný test, na druhej strane aj predstavenie bicykla v rámci projektu BIKE Transalp sme robili multimediálnym štýlom, a teda vhodná symbióza sa mi zdala ako „fair“ riešenie. Navyše sme chceli ešte využiť krásne farby jesene a natočiť niečo pekné z jazdenia, čo sa nám podarilo v podstate na poslednú chvíľu, než napadol sneh.

Test je teda rozdelený na dve časti. Vo videu, ktoré nájdete v závere článku, sa zameriam najmä na pocity z jazdenia a celkové dojmy. Nižšie v texte sa potom pozrieme na jednotlivé komponenty a ďalšie detaily.

Rám a geometria

Ako som už neraz naznačil, geometria modelu BMC vás usadí do pozície, v ktorej je radosť zdolávať stúpania, vrátane tých strmých a rozbitých. Sedlový uhol na hodnote 76,7 stupňa ponúka agresívnu pozíciu aj vtedy, ak si bicykel sadne do SAGu. Je kľúčom k faktu, že aj 120 mm, či položený hlavový uhol na hodnote 66,5 stupňa neuberajú z chuti dupať do pedálov. Posed je výborný aj na takú časovku do kopca, netreba sa vôbec toľko posúvať na špičku. Dôkazom boli napríklad pekné „čísla" z MTBIKER Sliezskeho Kráľa. Odmenou v zjazdoch je výborné rozloženie hmotnosti, stabilita a vo výsledku najmä veľká zábava. Máte jednoducho chuť s bicyklom pracovať, hľadať lepšie stopy, niečo preskočiť a teda zrýchľovať. Niektorí si možno hovoríte, že nejaký ten centimeter a pár stupňov nehrá veľkú úlohu, no stačí keď vezmem na trail Orbeu a hneď chápem.

No vždy po presadnutí zo spomínaného modelu Orbea Alma mám v úvodných metroch po rovine zase pocit, že je BMC akési podkopnuté a vratké. Všetko dá opäť zmysel, keď prestanem točiť „rajdami", naberiem rýchlosť a začnem bicykel pokladať do zákrut, alebo si to púšťať dolu strmým svahom. BMC nemá problém naskladať sa ani do utiahnutých „switchbackov“, čomu pomáha krátka 432 mm dlhá zadná stavba, samozrejme, veľkú úlohu zohráva technika jazdy.


Daňou za stabilitu je potom fakt, že stredové zloženie je pomerne nízko a občas si škrtnete pedálom – najmä, ak sa bavíme o traverzoch a podobné poznatky som našiel aj v jednej zahraničnej recenzii. Takže je dobré s tým počítať a na kľuky osadiť gumené „botičky“. Napríklad pri veľkosti L už nájdete v základe 170 mm kľuky.

Aby som to zhrnul, čím viac kopcov a zjazdov, tým viac si budete chrochtať. Na rovinách a v ľahkom teréne má človek potom pocit, že je všetko jemne „overkill“, o čom som písal aj v reportáži z maratónu v Rajeckých Tepliciach. Zaujímalo by ma, či by som mal podobný pocit aj pri klasickom Fourstroke so zdvihom 100 mm.


Základ rámu tvorí karbónový monokok v rámci predného trojuholníka, zadná časť je samozrejme tiež karbónová ale „upečená“ z viacerých častí. Jediným rozdielom, ktorý odlišuje modely Fourstroke a Fourstroke LT z hľadiska kinematiky, je vahadlo, inak ostáva všetko rovnaké. Rám je skutočne tuhý, najmä, ak jazdec zamkne odpruženie a postaví sa do pedálov. Rovnako aj pri jazde v teréne nenastal žiadny pocit krútenia, ale to už poznám aj zo „statického“ testu, keď pri lomcovaní na mieste bol výrazne tuhší ako napr. SUP, ktorý som mal predtým. A čo ma veľmi potešilo, je ticho. Pri jazde nič neklapoce, vnútorné vedenie je spravené poriadne a navyše stále klasicky, teda mimo predstavca.


Všetkému, samozrejme, pomáha aj fakt, že ako radenie, tak teleskopická sedlovka je bezdrôtová. Nechýba možnosť 2 košíkov na spodnej rámovej rúrke, čo chce v začiatku zvyk, ale následne ma potešila veľmi ľahká dostupnosť najmä toho horného – v podstate sa človek nemusí takmer vôbec zohnúť. Poteší, ak sa ide hrana . Celkovo je na spodnej rúrke 5 bodov na uchytenie, pretože, ak chcete mať len jeden košík, môžete si zvoliť z viacerých polôh jeho umiestnenia. Svoju prácu si dokonale plnilo aj miniatúrne vodítko, za celý rok som nemusel absolútne nič riešiť v tejto časti bicykla.


Ešte než sa pozrieme na komponenty, pár doplnení z hľadiska životnosti. Po 3 500 kilometroch sú ložiská v zadnej stavbe stále vo veľmi dobrom stave, nie je v nich patrná žiadna vôľa, chodia pekne hladko.

...„presadnutie“ na FOX je vždy spojené s pocitom dokonale hladkého a citlivého chodu.

Myslím, že veľkú zásluhu má samozrejme ich kvalita (Enduro Bearings), no rovnako malý blatníček, ktorý veľmi dobre blokuje nečistoty a vodu od zadného kolesa. Navyše sú tie hlavné ložiská viac „zapustené“ v ráme, čo určite prispieva svojou mierou a menej zachytávajú blato/vodu od predného kolesa. Ale, tiež treba byť realista, a keby človek jazdil neustále v blate a vode, výdrž môže byť iná. Zaujímalo by ma, v akom by boli stave, keby nás pustili na tú 4. etapu cez Gaviu počas epickej búrky, či skôr potopy. Pri mojom štýle jazdenia vydržali sezónu a rozhodne ešte nekončia.


Čo bolo potrebné vymeniť, je stredové zloženie. A pri následnej montáži nového bolo potrebné použiť lepidlo, aby boli misky v ráme dokonale usadené a nemali jemnú vôľu. V rámci štandardu pressfit ide o pomerne častý jav, no stále si myslím, že inžinieri vo Švajčiarsku mohli siahnuť radšej po závite. Inak nemám žiadnu ďalšiu výhradu ku konštrukcii.

Odpruženie od FOX

Kde inde začať s komponentami u MTB, než s odpružením, ktoré je kompletne v rukách FOX v najvyššej verzii Factory. Čo ma potešilo, bola súhra odpruženia, na obidvoch jednotkách nájdete 3 režimy (open, medium, firm), ktoré spolu dokonale ladia. Vidlica Float 34 SC s patrónou FIT4 mi naozaj robila radosť citlivosťou a kultivovaným chodom, ktorý sa dal pekne vyladiť. Samozrejme, základom je správny tlak a odskok, no nastavenie pomalej kompresie nenájdete bežne v kategórii XC. Vďaka tomu sa bicykel menej noril v strmých úsekoch, alebo pri brzdení, čo výrazne pomáha stabilite, pričom sa výrazne nestratí citlivosť na menšie nerovnosti.


Teraz sa určite pýtate, či je lepší RockShox SID alebo FOX. Veľmi ťažká otázka, na dokonalé porovnanie by som musel mať 2 rovnaké bicykle a medzi nimi „preskakovať“. Navyše mám porovnanie len so starším modelom vidice SID Ultimate, tento rok prišli s novou verziou. Stále si ale myslím, že FOX vyhráva v „maslovosti“ chodu a citlivosti, SID mi pripadal tuhší, zrejme aj vďaka 35 mm nohám. Na FOXe sa mi páči aj možnosť zvoliť si režim „medium", ktorý sa ideálne hodí na preteky, alebo keď chcete väčšiu oporu (napr. na nejakom flow traile do klopiek). Po novom má už ale podobný režim aj SID. Každopádne, aj jedno aj druhé sú skvelé vidlice pre technicky zamerané XC bicykle, rozhodnúť môže cena, keď je RS ešte stále o niečo dostupnejší.

Vidlica má za sebou už aj jeden preventívny servis v našom žilinskom servise, teda vyčistenie a doplnenie oleja, po ktorom som vážne „čumel“, aký je to rozdiel, najmä z hľadiska citlivosti. Takže bez ohľadu na model, nezabúdajte na pravidelný interval – pri mojom nájazde som mal zaradiť ešte jeden v polovici sezóny.


Tlmič DPS Factory je rovnako ako vidlica doplnený zväčšenou negatívnou vzduchovou komorou, teda dôvetok EVOL (Extra VOLume). Práve táto technológia spolu s povrchovou úpravou Kashima má za následok pocit dokonalej žehličky. Na tom sme sa zhodli aj s Tomášom Višňovským, ktorému cez ruky prešlo množstvo materiálu, že „presadnutie“ na FOX je vždy spojené s pocitom dokonale hladkého a citlivého chodu. V otvorenom režime krásne „zobe" a je radosť s ním prechádzať cez korene, kamene a všetky možné nerovnosti. Na začiatku sezóny som tlmič vozil nafúkaný o niečo viac, neskôr som tlak znížil, aby bol SAG okolo 25 % a pridal viac tlmenia, čo bola vo výsledku ideálna kombinácia.


Nastavenie pomalej kompresie v rámci otvoreného režimu som po experimentovaní nechal na najmenšej hodnote – najmä z dôvodu, že vo verzii bez diaľkového ovládania máte pre športovú jazdu k dispozícii stredný režim „medium“. Ukázal sa ako dokonalý, ak človek nechcel nič riešiť. Záber dostal citeľne ostrejší charakter a pri jazde v sede sa tlmič nepohol, pokiaľ nenarazil na nejakú nerovnosť. Máličko ho rozhýbala až silovejšia jazda v stoji.

Rovnako pri zjazde nebolo cítiť, že by bicykel vyslovene stratil na komforte, najmä v jednoduchšom teréne. V spojení s kinematikou zadnej stavby na BMC to bola skutočne ideálna kombinácia pre športovú jazdu. Človek sa mohol sústrediť na stabilné tempo, pričom pod kolesami mohol mať pokojne aj malý kameňolom. Režim firm z bicykla spravil v podstate hardtail, ale pri prechode napríklad odvodňovacieho kanálu vás nekoplo do zadku a tlmič stlmil veľkú časť nárazu.

Pri extra dlhých zjazdoch v náročnom teréne už je ku koncu cítiť, ako zadná stavba trochu tuhne, za čo samozrejme môže fakt, že tlmič je stále ladený pre športovú jazdu a stavaný na nízku hmotnosť. Nie je tam expanzná nádržka, takže nikdy nebude komfort a trakcia rovnaká ako u „kovaného“ trailbiku, či nebodaj endura.

Brzdy

Bol som veľmi zvedavý na brzdy SRAM G2 Ultimate a ich schopnosti. Či už na celkový výkon 4-piestov, ale aj na značku... predsa len na SRAM majú niektorí stále ťažšie srdce a osobne som patril na tomto poste skôr k „shimanistom“. V prvom rade sa dajú ľahko prispôsobiť, mám na mysli najmä ich záber pomocou ozubeného kolieska, vzdialenosť páky je samozrejmosťou. Samotná páka by mohla byť ešte o kúsok kratšia, prejav majú tiež odlišný, ako som bol zvyknutý zo Shimana XTR.


Prvotný pocit je, že sú slabšie, no ich skutočná sila nastupuje až kúsok neskôr, a potom jej majú ozaj dostatok. V kratších zjazdoch som toľko nepociťoval papierovo silnejší brzdný účinok 4-piestov, situácia sa ale zmenila s väčším prevýšením. V dlhých zošupoch cítiť, že nevädnú, čomu pomáha aj kombinácia kotúčov 180/180. Bolo to znať aj na Transalpe, keď Jano jazdil práve 2-piestovú klasiku.

Množstvo škrabancov na kľukách, ale aj prehadzovači je dôkazom, že si sada prežila svoje, no ako bola namontovaná, nebolo potrebné absolútne nič riešiť.

Paradoxne mám pocit, že si lepšie rozumejú s kotúčmi Shimano XT, ako s originálnymi SRAM Centerline. Pri nich občas začali poriadne „kvičať" a zadná brzda rezonovať. Navyše, kotúče XTR sú podľa mňa aj krajšie. S platničkami Vortex všetko brzdí jedna radosť, či už s organickými alebo metalickými. A čo servis? Zatiaľ nebolo treba žiadny, chod sa nijako nezmenil. Karbónové páky sú na pomerne veľkých ložiskách, a teda chodia stále hladko ako nové. Hmotnostne to potom vychádza na nejakých 100-150 g viac v porovnaní s 2-piestami XTR.

Kolesá

Táto časť bude pomerne rýchla. V prvom rade kolesá, ktoré so mnou prešli Alpy a vozím ich aj teraz počas „trailovania“, teda nové FFWD Outlaw, nájdete už spracované v samostatnom teste. Ale na bicykli bol od výroby osadený model DT Swiss XRC 1501, ktoré rovnako dostali zabrať na pretekoch, alebo aj naposledy na Elbe. Moje dojmy z nich sú podobné ako z FFWD, rovnaká je vnútorná šírka ráfika (30 mm), hookles prevedenie a v podstate aj hmotnosť – teda DT Swiss sú ľahšie asi o 50 g (celkovo 1550 g), čo robia najmä náboje, takže na nich mám rýchlejšie plášte .

O nábojoch DT 240 EXP (36-zubový ratchet) tiež nie je veľmi čo písať, jednoducho rokmi overená kvalita, odolnosť a jednoduchý servis. Možno jedna vec je rozdiel oproti FFWD. Kolesá XRC 1501 nemajú ploché špice, sú klasického priemeru a zdajú sa mi o malý kúsok tuhšie v rámci torznej tuhosti. Jedny alebo druhé kolesá veľkou mierou prispeli k „ospevovaným“ jazdným vlastnostiam kombináciou šírky, odolnosti a stále nízkej hmotnosti.

Kokpit

Pozornému oku zrejme neuniklo, že na niektorých fotkách nájdete „vlajdy“ a na iných rovné riadidlá. Väčšinu sezóny som absolvoval s kombináciou riadidiel BMC MRB01 v šírke 760 mm a predstavcom Truvativ Atmos v dĺžke 60 mm.


No, a potom som si povedal v závere sezóny, že skúsim dať o 1 cm dlhší predstavec (teda 7 cm, ako majú klasické modely Fourstroke so zdvihom 100 mm). Páčila sa mi kombinácia od značky Newmen, teda predstavec Evolution a riadidlá Advanced SL Carbon, rovnako v šírke 760 mm. Predsa len kombinácia o kúsok dlhšieho predstavca a rovných riadidiel dodala takú pretekársku „iskru“, výborne mi sadli aj svojím zahnutím. Aspoň vidíte, že aj pri takomto stroji sa vždy nájde pri vášnivých cyklistoch dôvod na nejaký tunning .

Sram XX SL Eagle Transmission AXS

Som veľkým fanúšikom moderných technológií, a preto ma nadchlo, že prvá sada Transmission na Slovensku skončila u mňa. A hneď dodám, že si zaslúži detailné samostatné spracovanie, ku ktorému mi chýbajú ešte 2 veci – väčšie skúsenosti zo zimy a s novým ovládačom. Nechal som pôvodný, teda z predošlej verzie, pretože umožňuje aj odraďovanie ukazovákom, na čo som zvyknutý a v sezóne sa mi nechcelo meniť zaužívaný zvyk.

...investíciou do podobného typu bicykla pokryjete viacero kategórií jazdenia a vo výsledku môžete mať univerzálny stroj...

Ale, ako spomínam aj vo videu, po 3 500 kilometroch v náročnom teréne s množstvom pretekov mi mierka stále nezapadla ani po prvý zub. Tým rozhodne nechcem ospravedlňovať cenu, ktorá je skutočne ustrelená, len ukázať, že nie všetko drahé a nové je robené na čo najmenšiu výdrž . Množstvo škrabancov na kľukách, ale aj prehadzovači je dôkazom, že si sada prežila svoje, no ako bola namontovaná, nebolo potrebné absolútne nič riešiť. Rovnaké tvrdenie platí aj o wattmetri Quark, ktorý potom rovnako rozoberieme detailnejšie.


Sedlovka AXS už je na trhu dlhú dobu, mal som ju predtým aj na SUPe a nikdy ma nesklamala, čo sa opäť len potvrdilo. Zrejme najväčším benefitom, teda okrem absencia kábla, je fakt, že ju môžete zastaviť v akomkoľvek bode zdvihu - výhoda v neustále sa meniacom technickom teréne. Až keď môžete porovnať s „klasikou“, zistíte, že spraviť klik na ovládači je v teréne oveľa jednoduchšie, ako hocijaký ťah lanka.

Podľa mňa 150 mm zdvih je potrebný na vytiahnutie maxima zo schopností bicykla, čo bol aj dôvod, prečo som „odolal“ pretekovej verzii modelu Foustroke s integrovanou sedlovkou (zdvih 80 mm), aj keď ponúkala ich inovatívny systém autodrop s tlakovým kanistrom. Ak vynecháme cenu, nevýhodou je potom vyššia hmotnosť, ktorá sa ešte znásobí pri XL ráme s priemerom 31,6 mm. Vo výsledku je to pokojne 250-300 g oproti ultralight konkurencii napríklad od FOX (model Transfer SL).

Pedále Tatze

Nie veľmi tradičným komponentom na poste pedálov je model McFly Titan od rakúskeho výrobcu Tatze. Ako obstáli? V prvom rade naozaj cítiť extra oporu, ktorú ponúkajú, a to najmä v technike. Nejde ani tak o tuhosť, pretože to porieši dostatočne tvrdá podrážka, ale o pocit stability pri jazde. Krásne sa to ukázalo, keď som dal na chvíľu späť klasické SPD s výrazne menšou plochou. Navyše ponúkajú hmotnosť 305 g, čo je v podstate menej, ako top model Shimano XTR.


Dokonca umožňujú pridať aj piny, čo detailne otestoval kolega Fero vo svojom teste, ktorý je zameraný na dostupnejšiu alternatívu s oceľovou oskou, ale stále výbornou hmotnosťou 354 g. Po spomínaných 3 500 km žiadna vôľa, že dostali „nažrať“, vidieť na fotkách. Spomínal som, že Fourstroke si rád škrtne o zem, čo odniesli práve Tatze . Ich špecifikom je potom vypínanie, ktoré nejde okamžite, ako napríklad u Shimana, funguje viac v krajnej polohe, a teda nohu treba viac vytočiť. Jednoducho z nich nohu tak ľahko nevytrhnete, čo môže byť ako výhoda, tak aj nevýhoda.

Poteší ľahká dostupnosť náhradných dielov, napríklad osiek alebo kompletný set ložísk, ktoré nájdete u nás v MTBIKER shope.

Dojmy v inej forme

Vo videu, ktoré nájdete ďalej v článku, sa dozviete napríklad:

• 120 mm zdvih s virtuálnym zavesením zadnej stavby a jeho výhody/nevýhody
• progresívna geometria v realite jazdenia
• absencia diaľkového zamykania pruženia
• kde má takýto bicykel výhody a kde nie

Pre koho?

Neraz sa ma ľudia pýtajú, aký bicykel by som mal, keby som si mal vybrať jeden. Odpoveď je za mňa jednoznačná a nájdete ju v texte vyššie. V podstate, o každom komponente na tomto bicykli by sa dal spraviť samostatný článok. Takže, ak vás niečo ešte zaujíma, napíšte do komentára. Aj keď hovorím o určitých negatívach, napríklad v prípade rovinatého terénu, všetky ostatné pozitíva ich hravo prebijú. Navyše, ak dlhodobo jazdíte iba na jednom, postupne si zvyknete a už vám napríklad progresívna geometria pripadá ako štandard, rovnako ako 120 mm zdvih.


Aj keď tu je cena skutočne mimo realitu, na rovnakom ráme nájdete aj výrazne dostupnejšie modely. Zrejme najväčšou výhodou bude fakt, že investíciou do podobného typu bicykla pokryjete viacero kategórií jazdenia a vo výsledku môžete mať univerzálny stroj, ktorý nebude o veľkých kompromisoch. Alebo inak povedané - jeden deň nasadiť „elasťáky“ a búchať metre v kopcoch, či na pretekoch a na ďalší deň siahnuť po voľných nohaviciach a chráničoch. Podľa môjho názoru sa už nedá viac priblížiť k trailbiku, aby bol zároveň zachovaný aj výrazný športový charakter. Taktiež si môžete byť istý, že bicykel tak rýchlo nebude patriť do starého železa, čo je plus pre dlhodobý tuning.


Minulý rok bol začiatkom našej spolupráce s BMC, modely budú postupne pribúdať a naša ponuka sa bude rozširovať. A na záver už len jedno. Aj v minulom teste od Cepa sa objavil podnet, prečo testujeme len také bicykle a nie onaké. Opäť by som rád zdôraznil, že sme sa nikdy neprofilovali ako klasickí „testeri“. Do cyklistiky či tréningu dávame stále množstvo voľného času a ten chceme tráviť na bicykloch, ktoré sa nám páčia a sedia nám. Nehovoriac o fakte, že v XL veľa „testovačiek“ aj tak k dispozícii nie je. Podobné články alebo videá sú jednoducho využitím príležitosti, že máme dlhodobé skúsenosti. Ja som veľmi vďačný, že na podobnom bicykli môžem jazdiť a dúfam, že vám prinesiem ešte veľa zážitkov.