Tip na výlet: Na návšteve u gréckych bohov

Božské stúpania, božské cesty, božské výhľady. Navštívte na cestnom bicykli gréckych bohov v pohorí Olymp.

Litochoro je grécke mesto, ktoré je môjmu srdcu veľmi blízke. Chodievali sme tam, keď som bola malá na rodinné dovolenky, keďže kamarátka mojej maminy, Monika, tu žije a má obchod s outdoorovým vybavením - 55peaks.

Je to mesto, ktoré má všetko - hory, more, pláže, pokoj, ale aj nočný život, krásne výhľady, chutné jedlo… a najdôležitejšie - vynikajúce cesty. Litochoro je vstupnou bránou do pohoria Olymp, kde sa najvyšší vrch Mytikas týči do výšky 2 917 metrov nad morom. Na samotný vrch Mytikas je možné ísť iba turisticky a ak by ste sa ho rozhodli navštíviť, túto túru určite odporúčam.

Litochoro - brána do pohoria Olymp

Litochoro sa nachádza približne 90 km južne od Solúnu (Thesaloniki), takže sa tam dá dostať pohodlne aj letecky, a ďalej pokračovať taxíkom alebo autobusom. My sme tentokrát išli autom zo Slovenska, keďže sme mali naplánované zastávky a prespania v ďalších mestách v Rumunsku a Bulharsku.

Keď som si predstavovala prechod geomagnetickou anomáliou, myslela som, že ani nebudem musieť šliapať do kopca...

Aj keď je Litochoro krásne mesto, odporúčala by som voliť ubytovanie skôr pri mori, kde máte väčší pokoj a blízko k vode (Litochoro je v nadmorskej výške 300 m). Ubytovanie pre nás sme si zajednali blízko pláže, malý šikovný apartmán, kde sa dajú odložiť bicykle a pripraviť varené jedlo. Po príchode pod Litochoro okolo 16:00 sme sa (ako inak) okúpali v mori a išli sme si obzrieť terén. Prvý deň sme zvolili oddych, keďže na druhý deň nás čakala „horská etapa” zložená z dvoch stúpaní, obidve presahujúce 1 000 výškových metrov.

Stúpanie do Prionia - výšľap ku gréckym bohom

Prvé stúpanie nás čakalo už od mora cez okraj mesta Litochoro do Prionia, čo je basecamp pre náročnejšie túry po Olympe. Druhé masívne stúpanie pokračovalo od Leptokarya, vedené nespočtom serpentín. Nasledoval polovičný zjazd do doliny a naspäť kratším stúpaním, odkiaľ sme sa spustili cez nádherné historické mestečko Palaios Panteleimonas.

Jazdu sme začali o 8:00 ráno. Keďže nás čakalo celkovo viac ako 3 000 výškových metrov, chceli sme mať prvé stúpanie za sebou, kým ešte nepražilo najsilnejšie obedné slnko.

Cesta do Prionie je slepá cesta, a tak hore idú iba ľudia, ktorí sa chystajú na turistiku alebo prechádzku. Toto prvé stúpanie má na dĺžku 20 km s prevýšením okolo 1 300 metrov. Počas trasy sa viditeľne a citeľne striedali pásma. Od voňavých borovíc, cez hustejší les, neskôr exponovanejšie a skalnatejšie cesty až po samotnú začiatočnú stanicu turistických výletov.


Asfalt bol na jednotku a na zopár miestach sa nám naskytli aj nádherné výhľady na more a na skalnaté vrcholky Olympu. Jediná obštrukcia na tejto ceste je krátka gravelová sekcia ku koncu stúpania, ktorá sa dá bez problémov prejsť aj na úzkych plášťoch. Ľudia v predbiehajúcich autách nás podporne povzbudzovali a kývali, čo nám dodalo energiu do nôh.

Serpentíny nad Leptokaryou však nesklamali a boli naozaj výživné a ako bonus - minimum áut.

Pár kilometrov pred koncom sa stúpanie zmiernilo a dokonca nás čakal menší zjazd. Nasledovalo posledných 150 výškových metrov, ktoré nás doviedli k chate Prionia s parkoviskom. Vodu si tu môžete doplniť priamo z prameňa a lokálna kuchyňa ponúka tradičné jedlo, ako napríklad fazuľovú polievku (skoro ako u nás v Tatrách). Ak budete mať šťastie, možno natrafíte aj na oslíkov, ktorí vynášajú veci z parkoviska na vyššie položené chaty. My sme doplnili vodu a dali prvý „lepeňák", odfotili sme sa s „panoramatami” a začali sme zaslúžené zjazdovanie.


Zjazd z Prionia bol rýchly a príjemný. Prechádzali sme opäť cez Litochoro, kde sme si dali Caffé Freddo (ľadovú kávu) v kaviarni Coffee Mountain – odporúčam. Doplnili sme zásoby jedla v tunajších potravinách a pokračovali v trase. Opäť sme zišli až takmer k moru, pokračovali do mesta Leptokarya, odkiaľ sme začali znovu naberať výškové metre.

Bájne serpentíny nad Leptokaryou

Na stúpanie sme sa tešili kvôli dvom miestam - Livethra „Magnetic Field" Illusion a Leptokaryanským serpentínam.

Keď som si predstavovala prechod geomagnetickou anomáliou, myslela som, že ani nebudem musieť šliapať do kopca a pôjde to samo, opak bol však pravdou. Toto miesto sme prešli bez povšimnutia a uvedomili sme si to až neskôr, keď som kontrolovala našu polohu na mape. Žiadne vertikálne metre zadarmo sa nekonali, ak aj áno, určite sme si to nevšimli.


Serpetníny nad Leptokaryou však nesklamali a boli naozaj výživné a ako bonus - minimum áut. Menšie mínus tohto stúpania je, že je plne exponované a pred slnkom sa nikde nedá skryť. Na rukách sa mi začal kondenzovať pot a pred očami som mala horúci asfalt. Nezostávalo nič iné, ako pokračovať v krútení. Bolo to opäť jedno z tých dlhších stúpaní, taktiež okolo 20 km, predelených krátkym zjazdom. Voda nám začala dochádzať na vrchole posledného stúpania – posledná možnosť doplniť vodu bola pod kopcom.

Zjazd bol zo začiatku mierny (prerušovanými „brdkami“, ktoré po celom dni v sedle začali štípať v stehnách). Lemovali ho včelie stanice, ktoré mne osobne prišli nebezpečné, pretože okolo nich krúžilo veľa včiel a boli umiestnené veľmi blízko cesty. Našťastie sa nič zlé nestalo, a my sme mohli nerušene pokračovať na našej ceste k moru.

V historickom mestečku Palaios Panteleimonas, ktoré nám Monika odporučila ako hodné návštevy, sme si plánovali nabrať tekutiny a občerstviť sa. Mestské komunikácie sú tvorené „chodníko-cestami“ z neforemných skál, čo robí jazdu na bicykli extrémne nepríjemnou, a tak odporúčam radšej zosadnúť zo sedla. V kaviarni sme sa osviežili kolou, doplnili sme vodu, pokochali sa výhľadom a pokračovali sme naspäť na ubytovanie.


Pri klesaní sme mali výhľad na hrad Byzantine Castle of Platamon, okolo ktorého sme aj neskôr prechádzali. Po dlhej a náročnej jazde som sa však nezmohla na hľadanie informácií, či sa na hrad oplatí ísť, a tak sme pokračovali v jazde.

Čakala nás ešte 15 km rovinka na ubytovanie, ktorá nás odmenila vetrom zozadu. Vysolení a vyprahnutí sme doplnili všetko, čo sme stratili a tešili sme sa zo skvelej jazdy.

Zhrnutie

Jazdenie v okolí Litochora vrelo odporúčam - najlepší čas výjazdu je skoro ráno, kedy stretnete menej aút, keďže Gréci začínajú svoje rána neskôr (ako bratislavské kluby stretávajúce sa o 6:00 na Tyršáku a určite neskôr ako ranné jazdy od Marty). Pri rozhovore s Monikou sme usúdili, že cestná cyklistika v okolí Litochora ešte nie je tak rozvinutá, a tak máte jedinečnú príležitosť okúsiť tieto cesty (a zobrať nejaké KOMká/QOMká) predtým, ako sa táto destinácia pre cykloturizmus rozvinie, pretože na to určite má potenciál.

• Trasa: sekcia Výjazdy.
• Dĺžka: 129 km
• Výškové metre: 3 012 m