Trailovanie alla Sardegna – Monte Doglia, Alghero (1. časť)

Sardínia – snehobiele pláže, krásne počasie, každodenné cestoviny a pizza. No ostrov skrýva aj skvelé traily – dovoľte mi, aby som vám ich v tejto sérii predstavil.

Niečo o mne a ako som sa sem dostal

Ahojte, volám sa Gregor a študujem na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, odbor zubné lekárstvo. Keď nesedím nad knihami, alebo nenakúkam ponad chrbát doktorov, rád sa vozím na biku, hlavne dole kopcom, najmä s kamarátmi z nášho tímu Weldtite Cyklo Turiec. Začiatkom roku sa mi naskytla príležitosť ísť cez jeden študijný program na Sardíniu na stáž. Najprv som bol skeptický, či nebude v lete príliš teplo, či mi nebude slovenské leto chýbať... Rozhodnutie jednoznačne neľutujem a nezobrať si sem bike a auto by bol veľký hriech.

Monte Doglia

Okrem tratí okolo mesta Sassari, kde bývam, bola práve táto oblasť prvá, ktorú som navštívil. Monte Doglia je 432 metrov vysoký kopec nad mestom Alghero. Keď sa niekto zo Slovenska vyberie na Sardíniu, najčastejšie priletí práve do Alghera vďaka priamej linke z Bratislavy. Monte Doglia, na ktorého úpätí budeme jazdiť, sa nachádza 10 km od mesta a panuje nad zátokou Rada di Alghero. Budeme sa pohybovať v Parco Regionale di Porto Conte.

Poďme na vec

V piatok poobede sadám do auta, idem smer Alghero. Teplomer mi ukazuje príjemných 39 °C. Po 30 kilometroch sa dostávam do cieľa. Auto nechávam odparkované blízko hlavnej cesty asi 400 metrov od vstupu do parku. Popri hlavnej ceste ide pekná cyklotrasa, je od nej oddelená vegetáciou.


O chvíľu som pri vstupnej bráne, čítam si ceduľku a pokračujem hore. Počasie je dnes podvečer veľmi príjemné, trochu pofukuje – ideálne. Výšľapová cesta je nespevnená – šírkou pripomínajúca úzku zvážnicu a nestúpa sa po nej príjemne – nepríjemný je najmä voľný podklad a miestami sú dlhé úseky bez tieňa. Sem-tam vidím a počujem lietadlo Ryanairu, ako mi letí ponad hlavu. Zaujímavá je aj vegetácia, veľa olivovníkov a akési palmovité zakrpatené kríky a červená hlina.

Il Catoricio

Po polhodine kľudného šliapania sa dostávam na oddychové miesto, kde sa nachádzajú aj napoly zničené turistické značky vedúce až na vrchol kopca.


Tu ale dávam 160° otočku a po vrstevnici pokračujem po zarastenom chodníku smerom k svojmu prvému trailu dňa – Il Catoricio.

Začiatok je ozaj scénický, prejazdy po kameňoch cez nízky porast s výhľadom na more.

Dnes som si zobral aj veľkú prilbu – minule som usúdil, že tu sa „integrála“ naozaj zíde. Podľa Trailforks Catoricio na 650 m klesne asi 110 m – ideálne na rozohriatie. Trail má niekoľko zaujímavých kamenných pasáží, inak je podklad suchý, našťastie sa prach veľmi nevíri. Kľučkujem pomedzi stromy a dostávam sa späť na cestu približne do polovice toho, čo som zatiaľ nastúpal.

Davallada de xu Tore

Postupujem hore cestou, míňam miesto, kde som sa odpájal a po chvíli sa dostávam k bunkrom z druhej svetovej vojny. Niekdajšie fašistické Taliansko chcelo pre prípad možnej invázie Spojencov chrániť Sardíniu ako strategický bod, čoho súčasťou boli aj mnohé opevnenia a bunkre v kopcoch.



Trochu popozerám aj vnútri a pokračujem ďalej. Za chvíľu križujem asfaltovú cestu, ktorá vedie priamo na vrch a je otvorená cyklistom a pešiakom.

S pocitom neschopnosti jazdiť na biku si spytujem svedomie a šplhám sa znova nahor na druhé kolo...

Bola by pre mňa vhodným prístupom, avšak začína ďaleko od miesta, kde parkujem a kde traily končia. Kúsok idem zvážnicou, zvyšok sa pomaly šplhám úzkym chodníkom nahor – po ceste dávam krátku pauzu na nádhernej vyhliadke na more. Podklad je prevažne kamenistý. V celom parku som zatiaľ nikoho nestretol a tento chodník a okolie mi dávajú pocit toho pravého „backcountry“.



Stúpam ďalej a míňam rozpadnuté domy z kameňa a zakrátko som pri začiatku trailu. Fotka, napiť, chrániče, prilba, okuliare a môžeme ísť. Trail má na úvod približne 80 cm vysoký kamenný drop – tzv. „squirrel catcher“. Začiatok trailu je naozaj pekný. Sem-tam skalnaté pasáže, prejazd popri rozpadnutom dome a to všetko v lese. Spodná časť trailu bola ale nudná, séria zavretých neprehľadných zákrut v asi meter vysokom poraste ma skutočne nebavila. Po chvíli sa trail napájal znovu na Il Catoricio.

Parabellum

Opäť sa štverám nahor a užívam si scenériu, ktorú mám len sám pre seba. Rovnako ako Davallada de xu Tore, aj Parabellum začína na tom istom vŕšku iba 200 metrov ďalej. Začiatok je ozaj scénický, prejazdy po kameňoch cez nízky porast s výhľadom na more. Molto Bello! Nestačím sa dívať na výhľady, trail ma stále zamestnáva buď kameňmi alebo plochými zákrutami. Kde-tu malý skok a v strede otvorená rovina s výhľadmi a pomalými prejazdmi cez kamene – je to dobrý tréning na rovnováhu, len je potrebné si dať pozor na zaseknutie kolies.


Po chvíli prichádza predo mňa kameňový koncert – nie náročný, no dlhý a pomalý „rockgarden“. S pocitom neschopnosti jazdiť na biku si spytujem svedomie a šplhám sa znova nahor na druhé kolo – už je to lepšie. Po chvíli Parabellum končí prípojkou na Le Antenne.

Le Antenne

Začiatok pri vysielačoch nasvedčuje, že názov je správny. Trail je krátky, má veľa odbočiek a spojok, pekné klopenky a pár malých skokov. Najzaujímavejší je rozhodne úsek, kde po prejazde po bunkri z WWII nasleduje z neho drop dole.


Skok to nie je veľký, avšak je zaujímavý. Ešte pár esíčok pomedzi borovice, malý „rockgarden“ a dostávam sa opäť k vstupu do parku. Malý prejazd po cyklotrase a som opäť pri aute. Dopotený a príjemne unavený vypínam Stravu.

Záver

Ide o menšiu z lokalít tohto typu na ostrove. Rozhodne najlepší trail bol podľa mňa Il Catoricio. Parabellum malo pekné výhľady, no bolo dosť veľa pasáží, ktoré skrátka nemali žiadny flow. Všetky traily a trasa sa nachádzajú na Trailforks. Odporúčam zobrať si so sebou naozaj veľa vody. Ja som sa za 2,5 hodiny dostal cez 1,5 litra a po ceste som nijakú studničku nenašiel.