Bikepacking po Rumunsku – alebo Route 66 pre bikepackerov

Ak hľadáte ďalší tip na bikepackingovú túru, Rumunsko už nie je iba Route 66 pre motoristov, ale aj pre cyklistov. Nekonečné cesty s rozľahlými výhľadmi sú ideálne na bikepackingový výjazd plný zážitkov.

Pre tých, ktorí hľadajú niečo menej mainstreamové, je Transfăgărăšan ako stvorená. Je to najvyššie položená cesta v Rumunsku a Jeremy Clarkson ju v Top Gear označil za najkrajšiu cestu na svete.

Deň 0

Naša Tour de Romania sa ale začala na ceste 67C, teda Transalpine, kúsok za mestom Sebes. Priamo na ceste sme si našli malý camp s prevažne poľskými motorkármi a nemecky hovoriacimi karavanistami.

Do campu sme dorazili podvečer a aj po zotmení neutíchala premávka na ceste, po ktorej sme mali ráno ísť. Úroveň campu nás príjemne prekvapila. Osobne som mala menšie predsudky a počula som rôzne príbehy o úrovni rumunských služieb. Za cenu 15 € pre dve osoby, auto a stan však boli poskytnuté služby nadmieru uspokojivé.


Počas menšieho prieskumu, ktorý som si robila ešte doma, som zistila, že rumunské campy sú na rozdiel od tých rakúskych trochu, povedzme, „živšie“ a motorkári sa radi zabávajú do neskorých nočných hodín. Keďže denne prejdeme v priemere viac ako 100 km s prevýšením viac ako 1000 m, zvykneme zaspávať iba o niečo neskôr ako nemeckí dôchodcovia. Počas nášho pobytu v Rumunsku nás však nikto výrazne nevyrušoval. Užili sme si čistú sprchu, štamprlík domácej „páľenky“ od majiteľa campu a išli sme spať.

Deň 1

Ešte večer sme si museli stanoviť jasný plán, pretože nás čakalo 130 km a 1 660 m prevýšenia. Vstávame preto o 7:00 h. Nie sme sami, nemeckí dôchodcovia sú rýchlejší a opúšťajú camp ešte predtým, ako si vypijeme filter a naraňajkujeme sa zásob z domu.

Camp bol čistý a priestranný, ale na rozdiel od tých rakúskych nebola jeho súčasťou reštaurácia ani obchod s potravinami. Po dohode s majiteľom campu nechávame na týždeň auto zaparkované priamo v campe za 2 € na deň a dúfame, že ho tu o týždeň nájdeme v rovnakom stave.


Cestu začíname v sprievode karavanov a motorkárov, ktorí sú však v mnohých prípadoch ohľaduplnejší ako vodiči na Slovensku. Transalpina nás vedie cez smrekové lesy po kľukatej, veľmi kvalitnej ceste s výhľadmi na vodné nádrže. Na jednom z menších vrcholov na priehrade Lacul Vidra si dáme langoš, očividne domáca pochúťka a ideme ďalej.

V pätách máme búrku, ktorá nás tentokrát nedobehne. Popri ceste stretávame prevažne domácich, ktorý sa bez problémov hocikde utáboria a rozložia si oheň. S tým sú spojené aj odpadky porozhadzované na rôznych miestach. Vo všeobecnosti je však rumunská príroda očarujúco nedotknutá. Tesne pred príchodom do dnešnej finálnej destinácie zastavujeme na odpočívadle pri ceste.


Pred cestou nás známi varovali pred psami, ktoré sa bežne pohybujú aj vo svorkách a môžu byť agresívne. Ja som pripravená, a preto mám sprej proti psom zakúpený v poľovníckych potrebách. Len čo sme zastavili, z kríkov začali vybiehať psy.

Najprv jeden, potom dva, ktoré vyzerajú ako súrodenci, až ich je 7 alebo 8. Nemôžem povedať, že by boli krvilačné, maximálne zablšené. Naše šuchotanie ich prilákalo v domnienke, že sa im niečo ujde. Odpočívadlo očividne dlhodobo obývajú, majú tu misky a správajú sa tu ako doma.

Len čo si ich prestaneme všímať, vrátia sa k svojim aktivitám, začnú sa hrať alebo ležia na slnku. Jeden z nich, pravdepodobne vedúci svorky, vyštekáva na okoloidúce hlasné autá. Pred odchodom sa so svorkou rozlúčime malým darčekom v podobe kúskov pečiva. Dnešný camp je rozsiahly uprostred ničoho, s malým jazierkom, v ktorom sa dajú chytať ryby. Ja zostávam stavať stan, priateľ vyráža do neďalekých potravín vzdialených 10 km na nákup. Tento camp totiž nie je vybavený ani barom a my nemáme nič na raňajky. Záznam z prvého dňa nájdete v sekcii Výjazdy.

Deň 2

Čaká nás Rumunsko v jeho najneprístupnejšej podobe. Väčšina trasy je náročný gravel, miestami vhodný skôr pre MTB. Stálo to však za to. Na trase sme mohli vidieť vidiecku tvár Rumunska, v ktorej na mnohých miestach nie je vybudovaná spevnená cesta. Prašné cesty cez dedinky, v ktorých nie je ani obchod, nás síce vytrápili, zažili sme ale niečo úplne iné ako rakúske cyklotrasy.

Vysmädnutí sme v ľudoprázdnej dedinke našli zdroj pitnej vody a pokračujeme na miesto, kde by sme mali prespať. 87 km s prevýšením cez 1 000 m nám trvalo síce 5 hodín jazdy, ale do finálnej destinácie sme dorazili tesne pred západom slnka, ktoré nás v tento horúci deň riadne potrápilo.


Na túto noc som vybrala Airbnb. Nachádza sa asi 3 km nad dedinkou na kopci po kamenistej ceste, kam nás, rovnako na bicykli, vezme od potravín majiteľov otec. Čakajú tu dva psy. Stretnutí so zvieratami bolo dnes niekoľko. Na cestách, križovatkách alebo hocikde stretnete „odparkovaného“ koňa, ktorý sa hlučnou premávkou nenechá rozhodiť. Na cestách, či už v obciach alebo mimo, tiež často stretnete povozy ťahané koňom alebo stáda oviec s pastiermi.

Súčasťou tohto zážitkového Airbnb, za fér cenu v lodnom kontajneri na kopci nad obcou, je studená sprcha na lúke. Rozložený oheň vedľa starej stodoly uprostred ničoho perfektne zakončili dnešný deň.

Deň 3

Vyrážame na cestu C7, teda na Transfăgărăšan. Prechádzame kľukatými zákrutami obklopení lesom, až prídeme k prvej kolóne. Cesta prechádza rekonštrukciou a v prvej štvrtine často ideme v jednom pruhu a čakáme na semafory.

Z Rumunska si navyše prinesiete aj adrenalínový zážitok. Nech si už pod tým predstavujete čokoľvek.

Nepríjemný zápach výfukov áut uprostred tunela a smrad čerstvo položeného asfaltu nie je to, čo som si predstavovala pod „panenskou prírodou“, za ktorou som sem išla.

Znechutenie vystrieda strach, keď na nás anglicky hovoriaci pán v kolóne z oproti idúceho auta kričí: „Look out, there is a bear!“ Môj priateľ si to preloží ako: „Pozor, opravuje sa tam cesta!“ O pár metrov sme sa ale obaja presvedčili, že sa cesta síce opravuje, ale kolóna áut stojí preto, že sa pozerá na medveďa zaveseného cez kamenný múrik - zvodidlá...


Zostala som „pokojná“, pretože mám sprej proti medveďom zakúpený v poľovníckych potrebách. Bohužiaľ, ani táto ochranná pomôcka v hodnote 50 € vás nepripraví na pohľad na medveďa vo vzdialenosti meter od vás, pričom jedinou prekážkou medzi vami je osobné auto. Na kľukatej ceste uprostred lesa sme stretli medveďa ešte niekoľkokrát, z toho raz iba pár metrov od miesta, kde sme pred chvíľou jedli klobásku s chlebom. Medvede sú súčasťou a atrakciou tejto cesty.

Cesta sa asi po 50 km otvorí a pred nami sú otvorené pláne bez stromov. Výhľad je rozprávkový, no v tomto momente sa začína kaziť počasie. Občasný dážď nás neodradí a pokračujeme, pričom míňame posledné známky civilizácie. Vo výške asi 1 800 m n. m. nás zasiahne najhoršia búrka, akú som v živote zažila.


Schovávame sa v stánku s mäsom a syrmi, ale sila vetra zabezpečí, že sme mokrí na každom kúsku tela. Voda sa na nás liala z každej strany a zospodu nás podmýval v tejto chvíli už malý ľadový potôčik.

Dážď striedajú krúpy a nepomáha ani pohotovostný smetný sakel, ktorý so sebou pre prípad núdze nosím. Holé pláne zabezpečili, že búrka je naozaj intenzívna a okrem nás z cesty zmizli už aj autá. V tomto momente sa ochladilo asi o 15 stupňov a mne je do plaču. Snažíme sa stopovať väčšie autá, ale Rumunsko je stopármi preplnené, preto vraj nikto nezastavuje.

Po vyše hodine a pol čakania nám v ustupujúcom daždi nezostáva nič iné, ako klesnúť späť k najbližšiemu hotelu. Zaplatíme si teda naše zatiaľ najdrahšie, no určite nie najluxusnejšie ubytovanie za 70 € na noc. Dnes to teda bolo iba 62 km a 1 358 m prevýšenia. Počas fénovania tretier a oblečenia, s výhľadom na horský vodopád, v hoteli niekoľkokrát vypadne elektrina. Ideme na večeru, kde okrem vypadávania elektriny zažijeme aj stretnutie so skupinou cyklistov z predchádzajúceho dňa. Rovnako ich zasiahla búrka a museli sa vrátiť.

Deň 4

Ráno máme druhý pokus. Vstávame zavčasu, aby sme vyrážali čím skôr, dúfajúc v prívetivejšie počasie. Prevýšenia nie sú moja najobľúbenejšia súčasť cyklistiky, no dnes idem hore tak rýchlo, ako nikdy predtým.

Je mierne pod mrakom a mrholí, ale so včerajškom sa to nedá porovnať. Po rozhovore s priateľom sme sa dohodli dohnať včerajší sklz a na pláne máme niečo cez 150 km a 1 100 m prevýšenia. Musím povedať, že som rada, že sme mohli absolvovať aspoň kúsok tejto cesty dvakrát.


Transfăgărăšan je skutočne nádherná cesta s výhľadmi, ktoré sme doteraz nikdy nevideli.

...Jeremy Clarkson ju v Top Gear označil za najkrajšiu cestu na svete.

Cesta hore sa končí v tuneli, z ktorého vyjdeme na druhej strane hory. Tu sa cítime trochu ako na poľskom trhu (všade sú stánky s jedlom a lacným tovarom).


V stánku s palacinkami sa naobliekame všetkým, čo máme so sebou, pretože nás čaká asi hodinové klesanie z výšky 2 134 m n. m. Po príchode „dolu“ nás čaká scenéria s rozsiahlymi pasienkami. Nádherný kontrast.


Máme dnes ale jasný cieľ, preto ideme ďalej, kus cesty aj v priemerke 40 km/h. Na ceste nás ešte niekoľkokrát zdrží stádo oviec a mrholenie, ale po dlhom dni prichádzame úspešne do mesta Brašov. Po sprche v príjemnom Airbnb za príjemnú cenu okolo 50 € sa nám dokonca pred západom slnka podarí vyraziť do mesta. Vo všeobecnosti sú mestá v Rumunsku veľmi pekné a civilizované.

Deň 5

Našli sme kaviareň, ktorá podáva filter. Ráno sme si teda výnimočne dopriali raňajky v kaviarni a po dlhom vysedávaní sme s miernou svalovicou vyrazili. Opäť nás čaká aj gravel, ale predtým niekoľkokrát na ceste stretneme povoz ťahaný koňom, v tomto bode nás to už nijak neprekvapuje. Gravelová cesta vedie lesom, kde stretneme stádo oviec, aj traktor. Končíme pri moste, ktorý nie je na prvý pohľad v presvedčivom stave. Po malom teste sa však odhodláme a prechádzame po ňom s naloženými bicyklami.


Posledné kilometre do campu musíme prejsť po rýchlostnej ceste, ktorá bola pre nás dosť nepríjemná a nebezpečná. Camp sa nachádza v starom vidieckom dome, kde sú okrem nás ubytované ešte dva páry, jeden na motorkách a jeden na karavane. Zatiaľ asi najdrahší camp, za ktorý sme spolu zaplatili približne 30 €, nás však očaril pohostinnou pokojnou atmosférou (a vybaveným samoobslužným barom). Večeru a raňajky sme si zabezpečili v potravinách, ktoré boli hneď cez ulicu. Záznam trasy z tohto dňa nájdete na tomto odkaze.

Deň 6

Kvôli nepríjemnému zážitku z predchádzajúceho dňa na rýchlostnej ceste sme sa rozhodli zmeniť trasu z pôvodnej opäť na gravel. Po 20 km však prichádzame na singletrail po pasienkoch, kde sme prvý a poslednýkrát narazili na agresívnu svorku psov, ktorá strážila stádo oviec. V tomto momente už po štvrtýkrát počas tohto pobytu vyťahujem sprej proti psom, zatiaľ s najväčším strachom. K fyzickej potýčke našťastie nedošlo. Ideme ďalej a z príjemného blatového singletrailu sa cesta mení na lesný singletrail, ktorý sa nám síce po zábavnej, ale náročnej časti, stáva osudným.


Priateľove karbónové koleso dostalo neopraviteľný zásah palice, pričom vytrhlo jeden zo špicov. Toto je koniec našej bicyklovej cesty. Zvyšok sme museli asi dve a pol hodiny dokráčať do mesta Sighisoara, odkiaľ sme sa ďalší deň prepravili k autu vlakom. V cyklocentrum v Rumunsku ani nedúfajte. Cesta vlakom s dvoma naloženými bicyklami nás stála dosť nervov a asi 57 €.


Záverečné odporúčanie pre všetkých, ktorí by sa odhodlali na bikepacking po Rumunsku, je nepodceniť oblečenie a pripraviť sa na každé počasie, nech cestujete v akomkoľvek ročnom období. Spreje proti psom a medveďom, ktoré nás stáli 60 €, sme síce nepoužili, ale odporučili by sme ich každému (kto cestuje so svojou polovičkou), minimálne pre pocit bezpečia. Ak si chcete urobiť okruh, nevyhnete sa gravelu a singletrailu, odporúčame preto gravelovú výbavu minimálne v podobe kolies.

Rumunsko je nádherná krajina. Predsudky nie sú vôbec nutné. Našli sa momenty, kedy sme napríklad nad odpadkami v prírode krútili hlavou, ale celkový dojem je rovnaký, ako z dovolenky v Taliansku. Z Rumunska si navyše prinesiete aj adrenalínový zážitok – nech si už pod tým predstavujete čokoľvek. Bikepacking po Rumunsku bol pre mňa o prírode, zvieratách a ľuďoch.