Tip na jarnú cyklistiku – Toskánsko

Ak hľadáte tip, kam za jarnou cyklistikou, tu je niekoľko dôvodov, prečo je pre mňa Toskánsko voľba číslo jeden a prečo by si sem mal zobrať aj svoju polovičku.

Do Toskánska sme sa minulý rok vrátili práve na jar. Leto je tu síce romantické – so zlatistými pšeničnými poliami, ktoré poznáte z Gladiátora – ale 35 a viac stupňov je výzva len pre pravoverných cyklistov. Skúsili sme si to pred troma rokmi. Do tejto destinácie vzdialenej 1000 km sme tentoraz dorazili s ďalšou dvojicou cyklistov a štyrmi cestnými bicyklami na streche auta.


Toskánsko je známe svojou krajinou, vínom, jedlom a bohatou históriou. Po Európanoch sú najčastejšími návštevníkmi Američania – láka ich sem kombinácia kultúry, chutí a pomalého talianskeho životného štýlu. Presne to, kvôli čomu sa sem vraciame aj my.

Spomaliť z pracovného tempa, nadýchnuť sa jarného vzduchu, ktorý je o pár stupňov teplejší ako doma a vyčistiť si hlavu počas výjazdov po talianskom vidieku. Robíme to pravidelne cez Veľkú noc – sviatok, ku ktorému nemám extra vzťah. V minulom roku sme si k tomu „pribalili“ aj únik pred predvolebným týždňom, ktorý vieme ako dopadol...

Staggia – náš cyklistický basecamp

V mestečku Staggia, niekde medzi Florenciou, Sienou a Volterou, nájdete jednu pekáreň, Coop a zatvorenú stredovekú pevnosť. Pekáreň otvára o 22:00 a zatvára o 01:00 ráno. Prečo? Neviem. Pani – Bulharka – nám predá dva obrovské croissanty a sáčok suchého pečiva za 4,50 €.

Toskánsko je jedna z najstarších vinárskych oblastí na svete.

Máme len dve eurá, kartou sa platiť nedá. Nevadí. „My, Východoeurópania, sme čestní ľudia, zaplatíte v utorok,“ hovorí pani. Počas ďalších večerov nás vyspovedá, poradí nám do života a povie, že život v Taliansku je strašná nuda. Sme tu správne.

Siena a cyklistické paradoxy

Do Sieny je to zo Staggie 22 km a 370 výškových metrov. V centre nenájdete ani jednu „speciality coffee“ kaviareň. Do historického jadra sa na bicykli nesmie – peší režim platí aj pre cyklistov.

Prečo? Neviem. Končí sa tu ale jeden z najkrajších cyklistických pretekov – Strade Bianche. Hlavné námestie Piazza del Campo má tvar prispôsobený pre konské dostihy a atmosféru, ktorú som inde nezažila.

Kopce, západy slnka a vínny doping

Toskánska krajina je presne taká, ako si ju predstavujete – romantické kopce, vinice, olivové háje, pastelové západy slnka. Terén je rozmanitý – môžete si dať pohodovú jazdu v kotlinách, alebo si naložiť výškové metre. My sme sem ale neprišli pre rovinu. Najkrajšie výhľady aj zážitky vás čakajú na kopcoch – v priemere okolo 500 m n. m.

Najdlhšia jazda počas nášho pobytu mala 102 km a 1593 výškových metrov. Hovorím jej gastro-zážitková, pretože v Toskánsku sa veľmi ľahko necháte zlákať na jedlo, víno alebo kultúrne pamiatky. Odporúčam zastavovať v miestnych „agroturizmo“ podnikoch – výhľad, pohostinnosť a domáce víno stoja za to.

Toskánsko je jednou z najstarších vinárskych oblastí na svete. V Chianti sa vinič pestuje už vyše 1000 rokov. Najznámejšie víno – Chianti Classico z odrody Sangiovese – je presne také, aké by ste od miesta s takou históriou čakali: elegantné, živé a veľmi, veľmi pitné. Dá sa ho vypiť veľa – na to pozor!

Výjazdy ako z pohľadnice

Jazdiť tu je radosť. Cesty sú kvalitné, len občas popraskané pre zosuvy pôdy. Na vrchole kopcov vás objíma jemný voňavý vánok a zjazdy si užijete v absolútnom tichu, kde jediným zvukom sú plášte odvaľujúce na asfalte. 1700 výškových metrov a 92 km na druhý deň? Vďaka špargli z trhu, cestovinám z lokálneho obilia a najlokálnejšej divine to ani nebolelo.

Aj keď nie som fanúšik kopcov, kombinácia jedla, výhľadov a vína zlomí každú cyklistku.

Toskánsko: zakonzervované, ale živé

Pri výjazdoch natrafíte na mestá, ktoré pôsobia opustene, s nápismi „na predaj“. Kontrastujú s prvotriednymi službami a milými staršími obyvateľmi. Väčšinu času sme stretávali dôchodcov – priemerný vek v Taliansku je 45 rokov, o štyri viac ako u nás. Na diskotéku sme teda nenarazili.

Väčšie mestá ako Siena, Florencia či San Gimignano ponúkajú špičkové ubytovanie a služby – aj ceny tomu zodpovedajú. Bežné je, že konečný účet v reštaurácii sa dozviete až od čašníka, výpočtová technika v podobe rukou písaných papierikov má svoje čaro (aj riziká). My sme sa ubytovali vo veži stredovekých hradieb. Okolitý vidiek je o niečo lacnejší – až na benzín. Ten stojí všade rovnako.

Kto tu jazdí?

Na cestách stretnete veľa cyklistov – najmä staršie páry na elektrobicykloch, alebo pánov na klasických talianskych cestných skvostoch. Čím vyššie idete, tým viac narazíte na „serióznych cyklistov“.

Jar (marec až máj) je tu ideálna aj na bikepacking – videli sme niekoľko plne naložených jazdcov. Zatúlali sme sa aj na gravel – so svojím uhladeným štrkom bol rovnako prvotriedny. Podľa výrazov jazdcov a stavu ich bicyklov si trúfam povedať, že okolie je skvelé aj pre MTB.

Záver? Uvidíme sa tam

My sa sem tento rok chystáme opäť. Niečo z talianskej krajiny pokrytej vinicami sa určite čoskoro objaví aj na mojom profile. A určite aj vo fľaši, ktorú si vezmem domov.