Reportáž: Challenge Šamorín – keď výzvou je už len postaviť sa na štart

Teplota vzduchu 11,5 stupňa a voda sviežich 12,6 stupňa. Ak toto neznie ako lákavá pozvánka na najväčší triatlonový festival na Slovensku, tak už neviem čo.

Tretí májový víkend sa už po ôsmykrát niesol v znamení triatlonového sviatku v Šamoríne. V sobotu si mohli triatlonisti zasúťažiť v hobby disciplínach (superšprint, šprint a olympijský triatlon) a v nedeľu sa na štart postavila dokonca aj elita v polovičnom Ironmanovi. Medzi nimi nechýbal ani náš najúspešnejší triatlonista, dvojnásobný olympionik Richard Varga, ktorý týmito pretekmi ukončil svoju profesionálnu kariéru.

Ja som však nechala elitu elitou a rozhodla som sa štartovať na olympijskej trati. 1500 m plávania, 40 km na bicykli a 10 km behu malo preveriť moju formu 5 týždňov pred štartom na polovičnom Ironmanovi v Dánsku. Výhoda na Challenge v Šamoríne je, že dokonca aj táto disciplína sa bicykluje bezhákovo, čiže som si mohla otestovať časovku.


Ako to už v prípade matky 2-ročného dieťaťa nejako býva, týždeň pred pretekmi je vždy o niečo hektickejší ako iné týždne. Klárka sa budila skôr ako obvykle, cez obed som si s ňou nedostatok spánku nestíhala dospať a mala som problém s diskom na časovku, ktorý sa mi nakoniec ani nepodarilo vyriešiť a štartovala som s otvoreným kolesom.

Napriek tomu som bola pozitívne naladená a pripravená absolvovať môj prvý triatlon v sezóne. Teda, až kým som si nepozrela predpoveď počasia...

Ráno na odkladaní bicykla do depa nie je 9 stupňov práve to, čo v letnom športe očakávate. Do toho fúkal silný vietor a ja som si uvedomila, že som túto srandu chcela absolvovať bez ponožiek. O 7:30 som pobehala všetky otvorené stánky (dva), kde ponožky napokon ani nepredávali, ale nakoniec sa mi podarilo zohnať aspoň oficiálne ponožky podujatia. Posledná fajka na checkliste za mnou a hybaj sa zohriať do tepla hotela v X-bionic Sphere.


Z každej strany bolo počuť šumy o skrátenom plávaní. Voda mala príjemnú teplotu na wellness, a to 12,6 stupňa. V týchto podmienkach by dokonca aj zrušenie plávania nebolo nič prekvapivé, ale ja som ako bývalá plavkyňa dúfala v plných 1500 metrov.

Hodinu pred štartom prišlo rozhodnutie – plávanie sa skracuje na 750 m. Haló?! A nedal by sa skrátiť aj beh? Mne by to teda pomohlo viac. Na 750 metroch po prúde si teda veľký náskok neurobím.

Oklepala som sa, prestala som vyplakávať, navliekla som sa do neoprénu a poďme na štart. Pre istotu som si dala na seba dve plavecké čiapky, aby voda „hryzkala slabučko“. Vôbec som si neuvedomila, že 12-stupňová voda „nehryzká“, ale zatína nabrúsenými zubami. Čo som nejaký ľadový medveď?! Pred štartom z vody som sa odvážila ovlažiť si len tvár a mala som dosť.

„Štaaaart!“ ozvalo sa z mikrofónu, ja som zapla Garminy (lebo Strava sa pozerá) a švác ho do vody. Prvé zábery to ešte celkom išlo, ale po 200-300 metroch som sa nadýchla trošku mimo rytmu a dostala som šok. Nechcem sa opúšťať, ale stiahlo mi pľúca, začala som hyperventilovať a reálne som rozmýšľala nad odstúpením. Totálne mi stuhli ramená a musela som sa donútiť opätovne ponárať hlavu.

Napriek tomu, že plávanie je jednoznačne moja najsilnejšia disciplína, bola som rada, že z vody vybieham živá a zdravá. Do depa som vbehla na 3. mieste.


Po teplotnom šoku bolo dosť ťažké sústrediť sa na úkony v depe. Pár sekúnd som si nevedela nájsť tašku, obúvanie ponožiek so skrehnutými prstami, to bola tiež „lakocinka“. Na mokrý dres som si hodila vestu a po ďalších zmätkoch s hľadaním bicykla som už fičala na trati.

Pôvodný plán sa mi po skrátení plávania pozmenil – rozhodla som sa zariskovať a dupať, čo to dá. Tep mi pod 170 veľmi neklesal, ale predbiehala som jedného chlapa za druhým. Škoda len, že som nemala informácie a dievčatách predo mnou. Fúkalo statočne, ale paradoxne som sa v tom vetre cítila byť silná.

Nakoniec som mala druhú najrýchlejšiu cyklistickú časť – priemerná rýchlosť 36,6 km/h, priemerná tepová frekvencia 168 ú/min a priemerné watty 194 w. Z tretieho miesta som sa ale nijak neposunula.


S bicyklom maximálna spokojnosť, ale komu sa chce ísť ešte na svoju najslabšiu disciplínu – beh? Pri prvom kontakte so zemou po zoskoku z bicykla som si absolútne necítila nohy. Boli zmrznuté až po členky a ani merchové ponožky nepomohli. Necítila som si ich ani ďalšie dva kilometre a myslela som si, že práve to je dôvod, prečo sa mi beží celkom dobre.

Mala som šťastie, že som chytila jedného chlapa s rovnakým tempom, ktorý ma ochotne ťahal do protivetra. Musím spomenúť, že trať je asi zo 75 % tvrdý piesok (taký ten, po ktorom behajú kone) a tráva. Pomoc do fujavice teda naozaj zavážila. Popri trati mi podávali informácie kamaráti a môj manžel, ktorí ma riadne hnali dopredu.

Štvrtá Nemka sa však nezadržateľne blížila a na šiestom kilometri ma nakoniec dobehla. Snažila som sa jej chytiť, no vydržala som chabých 300 metrov.


Posledné tri kilometre to bol boj s hlavou a postupne aj s odchádzajúcimi nohami. Do protivetra mi ušiel aj môj spolusúputník a po piesku sa bežalo zase o čosi ťažšie. Karbónové tenisky sú vám tu na dve veci. Aj bez ich pomoci som sa nakoniec doplantala do cieľa na 4. mieste. Na tom najnevďačnejšom...


Aj napriek tomu som však predviedla jeden z mojich najlepších bežeckých výkonov – hodinky mi namerali 9,5 km za 45:36 s priemerným tepom 178 ú/min (oficiálne výsledky uvádzajú priemerné tempo 4:40/km, moje hodinky 4:50/km).

Aj keď ma neúčasť na pódiu mrzí, tieto preteky mi ukázali, na čom sa dá najbližších 5 týždňov ešte popracovať. Teším sa na Dánsko, ktoré mi prinesie ďalšie zážitky a skúsenosti.

Prečo absolvovať Challenge Šamorín?

• perfektná organizácia na svetovej úrovni
• bohatý sprievodný program
• možnosť výberu rôznych dĺžok pretekov
• obrovské cyklistické depo, kde si môžete vyskúšať prezliekanie na svetovej úrovni (žiadne debničky nečakajte)
• zázemie v x-bionic Sphere s hotelom, reštauráciami, kaviarňami, stánkami s oblečením
• jedinečná možnosť stretnúť sa so svetovými triatlonistami a triatlonistkami
• skvelí dobrovoľníci
• roztlieskavačky v cieľovej rovinke (lebo superstar je každý účastník)
• veeeľa jedla v cieli a večerná pasta party