
Porubský vrchár: Technické XCO na Liptove (reportáž)
Štvrtý ročník MTB pretekov na Liptove opäť preveril technické zručnosti jazdcov.
Tento seriál pretekov má už viacročnú históriu, počas ktorej sa v letných mesiacoch konajú vo viacerých liptovských obciach MTB preteky. Ide o typické „dedinské“ podujatia s menším počtom účastníkov a lokálnou komunitnou atmosférou.
Trate sú kratšie, no ich technická náročnosť sa od podujatia k podujatiu líši. Špecifikom sú preteky Ezakimak, ktoré predstavujú časovku do kopca k Chate pod Náružím – Červenec v Západných Tatrách.
Skoro som sa nezúčastnil
Na pretekoch Porubský vrchár sa zúčastňujem každoročne od ich vzniku, no tento rok som ich takmer prepásol. Organizátori akosi neskoro zverejnili dátum konania a aj to iba na lokálnych portáloch.Až náhodou som sa dva dni pred akciou dozvedel, že preteky sú už cez víkend v nedeľu 15. 6. 2025. Sobotu som mal už rezervovanú na preteky MTB Slovenský opál neďaleko Prešova, no ale keďže Porubský vrchár sú moje najobľúbenejšie preteky zo série Cvyklo Pohár, dostal som chrobáka do hlavy, či pretekať aj nasledujúci deň. Pekné počasie nakoniec rozhodlo, že to treba skúsiť.

Preteky sa konajú na okraji obce Závažná Poruba v blízkosti Nízkych Tatier. Je to vlastne areál bežeckého lyžovania s miestnym názvom Opalisko, nad ktorým sa vypína majestátny kopec Poludnice (1 549 m n. m.).
Na preteky prichádzam s dostatočným časovým predstihom, no pôvodný čas štartu sa aj tak o pár minút posúva. Pretekanie iba s číslom, bez čipu, dáva tušiť, že organizátori preferujú minimalizmus.
Kto dnes preteká?
V 17. kategóriách sa na trate rôznej dĺžky a náročnosti postavilo 36 dospelých a juniorov a 48 detí. Hlavná trať má dĺžku 11 km, pričom dospelí idú 2 kolá (22 km, 730 v. m), ženy 1,5 a juniori 1 kolo. Na trati je jedna vrchárska prémia. Podujatie Porubský vrchár myslí aj na najmenších pretekárov. Tí si mohli zasúťažiť v štyroch kategóriách – mini (200 m), deti (800 m), žiaci (1,7 km) a starší žiaci (3,7 km).
Preteky ako prví samostatne odštartujú e-bikeri, no nie je ich veľa – štyria borci to majú pomerne jednoduché, pretože pravdepodobnosť ich umiestnenia na bedni je vysoká. Za nimi štartuje naraz hlavná kategória cyklistov bez elektrického pohonu. Nie je nás veľa a tak tlačenica na štarte nehrozí.
Podľa propozícii organizátora trať vedie chodníkmi, singlami so strmšími zjazdami a výjazdmi, lesnými a lúčnymi cestami, a krátka ide časť po asfaltovej ceste. A práve táto špecifická trať Porubského vrchára je to, čo ma každý rok láka zúčastniť sa na týchto pretekoch.
Krátke prudké výjazdy a následné strmé zjazdy po trailoch robia trať veľmi dynamickou. Rýchle vyhadzovačky po surových singláčoch s koreňmi a kameňmi ponúkajú adrenalínový zážitok a na trati by ste sa nenudili ani s čisto trailovým bicyklom.

Ide sa na to
Hneď po štarte tu máme prvé a zároveň najdlhšie stúpanie, spočiatku iba mierne po asfaltovej ceste. Nohy mám tuhé, tepy vystreľujú do výšin, bicyklu sa veľmi nechce, postupne ma zozadu obiehajú pretekári, no nezúfam. Ako starý diesel viem, že po zahriatí z prvých stúpaní sa situácia zlepší a verím, že chytím druhý dych.V závere prechádzame na najstrmší úsek trate – lesnú cestu s dvomi krátkymi strmými výšľapmi v lokalite Pod Hrádkom. Radím najľahší prevod, zadok je na špičke sedla, no aj vďaka suchému terénu vrchársku prémiu zvládam.
Atraktívne preteky charakteru prírodného XCO, ktoré žiaľ unikajú pozornosti.Po prekonaní tohto najvyššieho bodu trate (800 m n. m.) nasleduje zaslúžená odmena – strmé, krátke hore-dole úseky po prírodných singláčoch. Na ich konci je známa „vystreľovačka“ do protisvahu, ktorý je však mimoriadne strmý, a tak tu každý zosadá a 10 metrov tlačí. Úzkym trailom sa vraciame k zázemiu pretekov do druhej časti trate.
Tentokrát je to „stúpaníčko“ po lúkach, pekne v teple na slniečku. Záverečná 100-metrová strmá stojka po jemnom štrku je však nad moje sily (a aj sily ostatných pretekárov), poctivo tlačíme do ďalších úsekov. V lokalite Majerská zjazd po kamenistej lesnej ceste preveruje nastavenie tlmenia a odolnosť plášťov.

Pamätám si na prvý ročník pretekov, keď prudké dažde vytvorili v tomto úseku takmer nezjazdné kamenné pole, až som musel zastať, aby ma nevyhodilo z trate. Nasleduje dlhšie, 1,5-kilometrové stúpanie okrajom lúk až na hrebeň kopca Liešte a odtiaľ už len technická pasáž vlniacim sa singláčom do areálu pretekov.
V druhom kole chytám druhý dych a na stúpaní po asfaltke predbieham jazdcov, ktorí ma tu obehli v prvom kole. Zdolávam vrchársku prémiu a držím stabilné tempo až do cieľa.
Trať a jej značenie boli pripravené dobre, na kritických úsekoch boli regulovčíci. Na takejto krátkej trati nebol k dispozícii bufet a dve fľaše vody bohato stačili aj v teplom počasí.
Zvládli sme to
V cieli nás čaká bageta, nápoj, káva a miestni pripravili aj chutné taniere s klobásou, slaninou, ovčím syrom a pečivom s bryndzovými nátierkami. Už pred 13-tou hodinou nasleduje ocenenie najlepších jazdcov a keďže časy neboli merané elektronicky, konečné miesto sa pretekári, ktorí neboli na bedni, dozvedia až v nasledujúcich dňoch na webe podujatia. Najlepším jazdcom hlavnej trate boli Peter Folta a Matúš Závatský.
Výhodou lokálnych pretekov série Cvyklo Pohár je ich rýchle vyhodnotenie, žiadne dlhé vyčkávania na výsledky a ani tombola nehrozí, tak si môžete byť istí, že zostávajúce víkendové popoludnie viete ešte naplno využiť.
Porubský vrchár sú atraktívne preteky charakteru prírodného XCO, ktoré žiaľ unikajú pozornosti širšej cyklistickej verejnosti. Svoju zásluhu na tom má aj slabšia propagácia podujatia. Absentuje skoršie plánovanie termínu podujatia.
Takáto dynamická trať má však určite potenciál oslovenia väčšieho počtu účastníkov, než tomu bolo doteraz. Verím, že organizátori podujatia na tom ešte popracujú a popularita pretekov bude iba narastať.
Výsledky a kompletnú fotogalériu nájdete na tomto odkaze.