Dunajská cyklocesta z Passau do Viedne

Dunajská cyklocesta patrí medzi najkrajšie cyklistické trasy v celej Európe a každoročne je veľmi hojne navštevovaná. Celá má asi 1 200 kilometrov a vedie z Nemeckého Donaueschingenu do Budapešti a je súčasťou väčšej európskej trasy Eurovelo 6 (aspoň tak mi to prezradil Google . My sme s priateľkou minulé leto absolvovali asi 350-kilometrový úsek z Passau do Viedne. Dosť bolo zemepisu a poďme k veci...

Do Passau je najlepšie cestovať vlakom. Z Viedne chodí v sezóne každý deň cyklo-expres priamo do Passau. Netreba teda špekulovať nad žiadnymi komplikovanými prestupmi. Ísť ľahkou cestou však nie je náš štýl a my sme si to trošku sťažili, pretože chtiac-nechtiac sme museli prestúpiť asi trikrát. Náš vlak z Petržalky do Viedne, totiž, končil na inej stanici, než začínal vlak do Passau. V rakúskych vlakoch je však preprava bezproblémová a majú vyhradené vozne pre bicykle, takže to nebol žiadny problém.



Vo vlaku stretáme párik Slovákov, ktorí idú takisto okúsiť Dunajskú cestu. Spriadame s nimi plány, zisťujeme, ako sú pripravení, kam chcú ísť a koľko km prejsť. V Passau štartujeme prvú etapu spolu s nimi. Cesta vedie po oboch brehoch Dunaja. My sme sa vybrali ľavou stranou. Naším plánom bolo stráviť prvú noc v kempe vo Feldkircherne, ktorý je na ľavej strane Dunaja. Spočiatku sa cesta tiahla popri hlavnej ceste a bola pomerne monotónna, postupne sa nám však otvárali čoraz krajšie výhľady na rieku a okolie. Prvým skvostom Dunajskej cesty je tzv. „slučka“ alebo „Schlogener Schlinge“. Je to miesto, kde sa Dunaj otáča o 180 stupňov a nad ním sa týči vysoký kopec.



Zdroj: http://linz-panorama.webfly.at/wp-content/uploads/2011/05/schloegener_blick_ret.jpg

Asi po 50 km sme prišli na koniec ľavobrežného úseku cesty a museli sme prejsť kompou na druhú stranu. To nám dosť narušilo plány, pretože sme sa už nedokázali vrátiť na druhú stranu. Zvečerilo sa, kemp sme nechali na druhej strane rieky. Rozkladáme sa teda na čistinke za dedinou a vyčkávame nálety komárov.



Budíme sa do pekného rána, okolo nás chodia domáci, ktorí, nechápajúc, krútia hlavami nad tým, ako si v pyžame umývame zuby na brehu Dunaja. Na variči medzitým buble voda na čaj. Po rýchlych raňajkách pokračujeme do blízkeho Linzu na obed. V Linzi opäť stretávame Slovákov z vlaku, keď prechádzame parkom. Im sa na rozdiel od nás podarilo nájsť ten správny kemp. Po krátkom rozhovore si ideme ďalej po svojom. Cesta pokračuje okolo sedliackych sídel cez kukuričné a slnečnicové polia. Všade sú stopy po záplave a naplavený piesok na brehoch Dunaja. Opäť prekračujeme rieku na druhú stranu kompou a ocitáme sa na ďalšom zaujímavom mieste, Mauthausene.



Mauthausen je v súčasnosti malé pokojné mestečko, v minulosti tu však bol nacistický koncentračný tábor. Ten je teraz sprístupnený verejnosti ako múzeum. Je na neďalekom kopci, my sme však dali radšej prednosť jahodovej zmrzline a oddychu v tieni. Deň končíme v kempe v Greine, kde nás čaká zaslúžená sprcha a borovička.

Tretí deň máme trochu krízu, fúka nám protivietor, teplota je privysoká, zadky nás bolia a do Ybbs an der Donau, kde je prvá oáza tieňa je ešte sakra ďaleko. Oplatilo sa však šliapať ďalej a za Ybbsom sa ocitáme v úplne inom svete. Cesta pokračuje krásnou oblasťou cez ovocné sady, kde si v pohode môžete natrhať marhule v duchu „čo je za plotom, to je ulice“ alebo ich kúpiť popri ceste od domácich, prípadne si zájsť v lokálnom šenku na jablčný, marhuľový či iný mušt. Podvečer unavení skladáme zbrane v kempe poblíž „niečo“ an der Donau a hostíme sa kráľovskou večerou.



Borovička nám však už došla a musíme si vystačiť s rakúskym pivom. Štvrtý a posledný deň nás čaká posledná etapa do Viedne. Cesta už neponúka také krásne výhľady a meniacu sa scenériu. Po otvorenej hrádzi, míňajúc poslednú vodnú elektráreň, sa pomaly blížime do nášho cieľa, Viedne. Unavení a plní dojmov sadáme na vlak domov.

Dunajská cyklocesta je nádherným zážitkom, je to povozeníčko krásnym krajom, je perfektne označená, v okolí je množstvo kempov a zaujímavých miest. Cestou nie je žiadne väčšie stúpanie a stále idete v podstate z kopca. Cestu teda v pohode zvládnu aj rodiny s menšími deťmi. Určite máte mnohí nežnú polovičku, ktorá moc nechápe, prečo každý víkend trávite na biku. Vezmite ju na Dunaj a už z biku nezosadne, tak krásne tam je.