Tip na výlet: Nedeľný okruh do Lednického parku

Po dvoch upršaných víkendoch sa počasie našťastie trochu umúdrilo a s príchodom nedele začína ubúdať oblačnosť a zrážky. Konečne sa dá vytiahnuť bicykel a vyraziť niekam na výlet po okolí.

Parametre trasy

• Dĺžka okruhu: cca 37 km
• Prevýšenie: 327 m
• Čistý čas jazdy: 2-3 hodiny
• Náročnosť: jednoduchá

Počasie nepraje

Na jazdu v lese je síce mokro, no posledná možnosť poriadne prevetrať testovacie duo Kellys Gibon a Desire (oba odkazy smerujú na redakčné testy) zláka aj moju priateľku, s ktorou dohadujeme rekreačnejšie zameraný okruh po okolí. Keďže ani jednému z nás sa nechce bahniť, volíme kompromis a vyrážame po menej frekventovaných trasách smerom do parku v Lednických Rovniach, známych svojou bohatou sklárskou históriou.

Záznam trasy spúšťame na rodnej hrude v Beluši, odkiaľ pokračujeme popri miestnymi obľúbenej trase lemujúcej Vážsky kanál až po železničný most ponad rieku Váh, strčený medzi závod Continental a obec Streženice. Cesta úzkym koridorom hrkotajúceho mosta je zážitok sama o sebe, no pokiaľ zrovna vychytáte prechádzajúci vlak z českej strany, tak máte o zábavu postarané dvojnásobne .

Z mosta schádzame ľavotočitými schodmi na úzky vyasfaltovaný chodníček a po návoze pokračujeme niekoľko stoviek metrov až k miestnej pálenici. Tu sa napájame na hlavnú cestu v snahe ušetriť nielen watty, ale aj biky pred blatovými zábalmi a dupeme si to okolo neslávneho Podstránskeho smetiska do obce Lednické Rovne. Mohutné 2,8-palcové gumy hučia ako namosúrení sršni a dvaja postarší cestní cyklisti, ktorým sa strčím do háku, nás častujú zmätenými pohľadmi. Machersky a s predstieranou ľahkosťou im hodnú chvíľu potiahnem špicu a už sa nachádzame na kruhovom objazde, kde „použijeme výjazd číslo tri“ smerom na Pruské.

Z parku rovno do „zoo“

Skontrolujem ešte prítomnosť priateľky za chrbtom a za kostolom odbočujeme vľavo do zastrčenej uličky okolo miestnej pošty, kde sa už dostávame k vstupnej bráne historického parku, kde vzhľadom na počasie a dennú dobu je ľudoprázdno. Absencia akéhokoľvek dláždenia a asfaltovania chodníkov v parku je úplne dokonalá a pluskové plášte Gibona na osliznutých koreňoch storočných stromov držia ako prikované.

Musím sa krotiť, aby som sa tu nebláznil ako malé decko a bral ohľad na to, že sme tu v prvom rade na to, aby sme sa kochali a nasávali parkovú pohodu. Naša prvá zastávka vedie k mauzóleu, ktoré navrhol koncom 19. storočia Alexander Graf pre zakladateľa sklárni Jozefa Schreibera. Okrem ruín starého kostola je to najvýraznejšia budova v celom parku.


Po krátkej fotopauze pokračujeme okružnou jazdou smerom na juh popod portál k novovybudovanému areálu strediska HuntyFish, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti parku na brehu Váhu. Toto miesto je ideálne na oddych a načerpanie nových síl, nakoľko sa tu okrem posedenia v bufete a reštaurácii môžete aj počlnkovať po rybníku, pohrať sa s divokými kozami a ovcami alebo si nahodiť udicu na pstruha. Ak by ste brali so sebou aj svoje ratolesti, tak sa tu nachádza aj „minizoo“ s oborami, ktoré sú plné danielov a muflónov.

Zo zoo do krypty

Vysedáva sa nám maximálne príjemne, no na programe máme ešte návštevu jednej pamätihodnosti – a to chátrajúcej krypty v blízkosti kostola Sv. Trojice na hranici obcí Horovce a Dulov. Opäť sa napájame na hlavnú cestu a po približne piatich kilometroch za obcou Horovce sa odkláňame vpravo hore. Na prvý pokus sa triafame k samotnému kostolu, kde dostávame miesto „výplachu žalúdka“ super inštrukcie a výklad od miestneho, veľmi milého farára o plánovanej rekonštrukcii posledného miesta odpočinku mníchov zo susedného kláštora. Schádzame teda o vrstevnicu nižšie cez bujný porast k vchodu do krypty a prekračujeme prah pootvorených dverí. Mierne strašidelnú atmosféru umocňuje prítomnosť rakiev vo vnútri, no svedomie máme čisté, a tak robíme ešte zopár fotiek a pokračujeme rýchlo ďalej .


Trasu si trochu predlžujeme „skratkou“ cez Savčinu a Podvažie, aby sme sa vyhli čo najviac civilizácii a postupne sa blížime k Ilave, kde prechádzame popod väznicu a napájame sa naspäť na cestu, ktorá lemuje Vážsky kanál. Čaká nás posledných 9 kilometrov po rovnej ceste, kde sa strieda prašný povrch s asfaltom. Ranná hmla je už definitívne minulosťou a štrbavé slnko v kombinácii s vetrom v chrbtoch nám uľahčuje cestu k zaslúženému nedeľnému obedu.

Misia splnená

Napriek tomu, že dnes sme neatakovali žiadne výškové ani vzdialenostné rekordy, nepresvišťali žiadne parádne single, ani nevydupali na miesta s efektnými výhľadmi, hodnotíme dnešnú trasu maximálne pozitívne. Hlavy máme príjemne vyvetrané, rozhýbali sme sa po upršanom týždni a videli sme kus histórie zo svojho okolia, na ktorú sa bohužiaľ často zabúda.


Ak by ste aj vy chceli vydať po našich stopách, presný záznam z trasy môžete nájsť na Strave alebo vo výjazdoch.