Tak pridám sa aj ja a vynechám to úplne ranné detstvo,vozenie na 3kolke a bicykli s pomocnými kolieskami,pretože na to si už veľmi nepamätám. :) Ale čo sa mi vybavuje jasne,tak to bol prvý bicykel zn. Pionier modrej farby.Na ňom som sa učil najskôr s pomocou rodičov udržiavať rovnováhu a potom už samostatne jazdiť.Nejaké rozbité kolená,alebo narazená držka ma neodradila.Potom som od strýka dostal na birmovku modrý Favorit,s 5-kolom vzadu.Bolo to v roku 1985 a stál 1420kčs.Staršie ročníky,aj moji rovesníci potvrdia,že k týmto bicyklom sa nedalo dostať len tak,človek potreboval mať ,,určité známosti" pretože ako sa tomu hovorilo za komančov-bol to úzkoprofilový tovar.Potom prvé nesmelé ,,výjazdy" po okolí, keď sme s kamošmi najazdili 20-30km,to už bola brutálna vzdialenosť.No už vtedy som zistil,že toto je pre mňa to pravé orechové.V rokoch 1989-1991 som jazdil na Favorite do 30km vzdialených Bánoviec nad Bebravou,kde som sa vtedy učil a zároveň chodil do práce.Pondelok tam a v piatok naspäť.Následne v októbri 1991 prišiel povolávací rozkaz na ZVS a na 18 mesiacov som bicykel musel odložiť. .Po vojne (marec 1993) som si kúpil oceľový rám zn.Rozzo,krásna bordová metalíza+chromovaná vidlica a poskladal som svoj prvý bicykel na sade Shimano RX100.To už bol iný level oproti Favoritu.Na tomto oceľovom ráme som odjazdil 14 rokov.Každoročne v lete sme s partiou kamošov jazdili po Slovensku a susedných krajinách-nezabudnuteľný bol najmä rok 1998,keď sme na 15 dní trvajúcom výlete, prešli postupne cez Moravu,Poľsko,Ukrajinu,Maďarsko,Rakúsko až domov.Za rok 1998 som si spravil aj osobný rekord,čo sa týka nájazdu km,ktorý sa mi odvtedy nikdy nepodarilo prekonať- 13 460km.Potom som si kúpil noname hliníkový rámový set + sadu Ultegra 6500.To som prvýkrát pozeral na dualy,ako bager na tvrdú hlinu.A to som ešte netušil,aká maturita budú nášlapné pedále,ktoré som po dlhom váhaní namontoval tiež.Ale tie pocity poznajú všetci,ktorí prešli z klasických na nášlapné.Vydržal mi krásnych 5 rokov.V 2012-tom,som našiel v jednom e-shope ponuku od českého výrobcu (Šírer),kde bol hliníkový rám s karbónovou vidlou, za výbornú cenu.Ten som si už poskladal na mojej obľúbenej FSA SL-K sade.Bicykel som po 4 rokoch predal a od jari 2017 už sedlám celokarbonového tátoša.Sadu,ktorá mi najviac pocitovo aj dizajnovo vyhovuje, som nezmenil.Vyskúšal som dualy od všetkých výrobcov,ale najviac mi vyhovuje Sram,preto pohon na mojom bicykli(dualy,prešmyk,kazetu a prehadzovačku) obsluhuje sada Sram Force.Chcem ešte napísať,že okrem prvého bicykla ktorým bol Favorit,som nikdy nekúpil sériovku,všetky bicykle som si skladal po súčiastkách sám.Keďže mňa toto skladanie bicyklov vždy bavilo a fascinovalo a hlavne som mal všetko potrebné vybavenie a náradie,tak som fungoval ako taký osobný amatérsky servis pre rodinu a kamošov.Skúšal som jednu sezónu jazdiť aj mtb,ale toto bol krok úplne vedľa,vôbec ma to nenadchlo,skôr naopak.Ostal som verný výhradne ceste a táto sezóna,bola už mojou 27 v sedle bicykla.Postupne som si založil rodinu,narodila sa nám dcéra,ale aj vďaka mojej max.tolerantnej manželke, sa môžem mojej celoživotnej záľube stále venovať.Pochopiteľne, počet km najazdených za rok sa skresal na cca 1/3,ale vzhľadom na to,že som len jazdec, ktorý systematicky netrénuje,v zime nejazdí a nepreteká,tak o to viac si užívam najmä dlhšie výjazdy v pohodovom tempe.Ani ten brutálny nárast hustoty premávky+množstvo arogantných vodičov, ma neodradil a z cesty nevyhnal.Možno aj preto,že som za 27 rokov nemal na ceste žiadny vážnejší incident,pád alebo úraz,ktorý by si vyžadoval PN-ku.Počas svojho života,som hrával aktívne futbal,nohejbal,tenis,ale cestná cyklistika mi učarovala najviac a dúfam,že aj s pribúdajúcimi rokmi,(kým mi bude zdravíčko slúžiť) budem mať stále rovnaký pôžitok z jazdenia,tak ako doteraz. :)
22.12.2017 - 19:39:51
013
Keď tak ja spomínam, na bike som sa posadil pomerne neskoro. Bolo to niečo poskladané z garáže, hnedé, zvláštne, značku ani typ netuším. Malo to divne rovné rajdy a tri krát som to zlomil ... nasledovalo zdedenie BMX po bratovi ktorý som po dvoch rokoch takisto pochoval oddelením hlavovky a nasledovala dlhšia odmlka. Asi ako každý pubertiak v tej dobe som sa začal zaujímať viac o motorky. To mi vydržalo celu strednú školu a po vyučení sa mi na jednej podarilo dosť nešťastne spadnúť a získať tak blok, ktorý do dnešnej doby nemôžem prekonať. Vtedy som sa zamestnal vo firme, kde mal šéf partiu kamarátov, ktorí dosť aktívne bajkovali a nejak som sa pohrával s myšlienkou kúpy biku. Vtedajšie platové pomery mi dovolili kúpu bicykla na ktorý som minul dve výplaty - Author Opus. Bol mi minimálne o číslo väčší, mal obrovské rohy a skoro nebrzdil ... Na tom biku som odjazdil šialene kilometre. Vydržal však extrémne veci a keď som ho pochoval, uvedomil som si svoju závislosť na jazde z kopca. Nasledovalo veľa bikov, ak si dobre pamätám tak po Opuse to boli ešte dve HT (jeden som ohol a druhý tiež zlomil) a potom som si postavil prvý full na ráme RM Adrenalín 4000 ktorý som po jednej sezóne opäť zlomil. To už však moju hlavu pohltili bikeparky, teda ak sa to tak dalo nazvať. Nasledovali zjazdové mašiny, tuning vidlic, tlmičov, šialene rýchlosti a samozrejme pády ... po nešťastnom páde kamaráta v Kalnici, kde si rajdami urobil dieru v oblasti slabín a keď mi skoro zomrel v dodávke cestou do TN nemocnice nakoľko úrazovka v NM bola nefunkčná sa nám v krátkej dobe rozpadla partia a zjazdy prestali byt samotnému nejak atraktívne. Málo sa jazdilo, drevenela mi technika čo malo za následok aj môj nechutný pád z ktorého som sa dostával dlhšiu dobu. Po tejto udalosti som predal zjazďák a odvtedy sa veziem na vlne, ktorej sa v dnešnej dobe hovorí AM/EN. Zatiahol som do toho veľa mladších ľudí, ktorí mi to už bez problémov natrú,ale nevadí mi to. Momentálne som kvôli povinnostiam bez biku, no už mám dvoch finálnych kandidatov,ešte v kolonke “mojich vysnivaných”...
29.01.2018 - 01:19:10
06
keyboard_arrow_up