Láska k bajku..... ako som k tomu prišiel # MTB # horský bicykel # začiatočníci # skúsenosti # poradenstvo # diskusia # rekreačná cyklistika

Bajkoval som aj ako dedinske decko. Hore dole po dedine na hocicom co malo aspon 2 kolesa a nejake pedale. Nic na vyssej urovni, nikdy som sa ku sportu nejako extra nemal.

Po uraze kolena som musel zacat s rehabilitaciami. Chodil som na turistiku, kilometre nachodene so psom ani nepocitam. Bavilo ma to, ale okruh 10km okolo dediny som mal prechodeny, tak co dalej? Zobral som bratovi bajk a tam sa to zacalo.
Bratov bicykel som doslova zjazdil za jednu sezonu, este som s nim jazdil na jar dalsiu sezonu, ale cez leto som makal kazdy den aby som si mohol kupit na jesen novy. Na moje 18. Narodeniny som si vybral krasneho ghosta. Nasi mi na narodeniny dolozili tolko, co som si nasetril a tak som zrazu sedel na vyssej verzii toho, co som si vybral. A uz som z neho nezosadol.

Prvý horák som mal niekedy na základke. Bol zn. JoKo. Dostal som ho za vysvedčenie, bol mi veľký, ale dochádzal som na ňom na tenis (hrával som 9 rokov). Vydržal mi snáď celý druhý stupeň základky Potom počas strednej som prešiel na in-line korčule, jazdil som v skate parku, no tam som sa dopravoval na otcovom Kellys Salamander. Po maturite som ho vymenil za trekingovú Fatriu, na ktorej som dochádzal do práce. Nebral som to ako cyklistiku, ale ako dopravný prostriedok.
Potom bolo obdobie, keď som behal z párty na párty, chlastal s kamarátmi, fajčil a mal na saláme všetok pohyb...
Zlom prišiel keď som sa zoznámil s mojou vtedy frajerkou, teraz manželkou, ktorá mi dala ultimátum - buď cigarety alebo ona. Voľba bola jasná a tak, keď som už prestal, chcelo to nejaký šport. Bike bola prvá voľba, chodieval som na ňom za ňou (bývala na dedine, ja v meste), do práce a auto som nechával doma. Ušetril som kopec peňazí, zdravie sa mi zlepšilo a nakoniec som sa ešte aj oženil
Medzitým som objavil MTbiker, čo bola chyba, lebo dovtedy som nepoznal žiadne, enduro, trail, AM/EN, gramárenie, tubeless, jednoprevodníky, že rohy patria len na rovné riadítka, elasťáky na cestu...
Ale nie...ďakujem každému kto pomohol, poradil. Sám som sem niekoľko krát prispel aj článkom, fotkami, ale aj sprostými komentármi na témy mimo cyklistiku, anonymne sa hádal o zbytočnostiach.

Pochopil som však jednu vec:
Je jedno, aký máš bike, výbavu na ňom, či jazdíš SPD, alebo flat pedále, či enduro, light DH alebo hard XC...pokiaľ nemáš z bicyklovania radosť, nepomôžu ti žiadne komponenty, či iný bike. Ty sám si ten hlavný komponent, motor celého systému. A ako platí aj pri autách, ak je na prd motor, dizajn auta je druhoradý...

Edit: Aby ste mi verili, pripájam aj články, ktoré som tu publikoval....
https://www.mtbiker.sk/clanky/7849/reportaz-kanansky-bicigel-2015-moje-prve-preteky-ale-urcite-nie-posledne.html
https://www.mtbiker.sk/clanky/9156/chopit-sa-moznosti-alebo-ako-som-bicykloval-v-nemecku-pocas-sluzobky.html

Ja som sa bicykloval už od mala, mal som možno 3-4 roky. Môj prvý bicykel bol biely s pomocnými kolieskami (nič viac o ňom neviem) a vozil som sa po rozbitom dvore pri bytovke. Potom som mal modrú Demu, červený Olpran na ktorom som zlomil pevnú vidlicu a potom mi rodičia spravili radosť a kúpili celoodpružený bike, síce len nejakú esperiu, ale aj tak som bol nadšený a jazdil som čo to dalo po meste, skatepark, lesy, dokonca sme začali s kámošmi stavať trail aj keď vtedy som nemal šajnu čo to trialy sú

Na tej esperii som zlomil 3 vidlice (najlepšia bola nejaká RST) a jazdil som od rána do večera, ale skôr to bolo len také vozenie sa po meste a skúšanie hlúposti v skateparku. Cez víkendy sme chodili s kámošmi aj mimo mesta do lesov na "zjazdy". Potom sa stala nepríjemná udalosť, spadla mi reťaz, zasekla sa a vytrhol som celú prehadzovačku spolu so závitom. To som mal nejakých 17-18 rokov, bike som predal na súčiastky a od vtedy som bol bez biku asi 3-4 roky. Začal som chodiť na výšku, a na chvíľu som na bicyklovanie zabudol, aj keď veľkú časť na tom zohrávalo to, že som nemal peniaze na nový bike a čo som zarobil na brigádach nestačilo, keďže som pomáhal naším financovať svoje štúdium na VS. Ale aby som nevyzeral ako chudáčik, prvý rok na výške sa niesol v znamení párty, pitia, zábavy atď. Neskôr ma to prešlo a začal som chodiť do posilky, prestal som fajčiť a bolo to hneď lepšie. Nakoniec v 4 ročníku sa mi podarilo získať full time prácu popri škole a začal som si šetriť každý mesiac na nový bike plus nejakú výbavu.

Cenová hranica sa stále posúvala a z nejakých 300 eur som skončil na 700 a zobral som CTM Caliber 1.0 2015, lebo som si povedal, že neviem ako veľmi ma to bude baviť a že takéto HTcko by mi malo stačiť. Omyl. Prvé výjazdy boli krátke, kondička žiadna, technika celkom v pohode ... potom som objavil traily, začal chodiť na brigády a zistil, že objavovať okolie na biku je paráda a jazdil som stále viac a viac, dlhšie trasy, viac výškových, viac trailov a spoznával som nových ľudí. Prvý rok (presnejšie 8 mesiacov) to bolo len nejakých 900km, ďalší rok už 2000km, potom som CTM posunul kolegovi, ktorého som mojimi častými rečami, fotkami a videami prilákal k bikovaniu.

Prešiel som na FULL (YT Jeffsy) + stará rachotina na dochádzanie do prace, tento rok zatiaľ cca 2000 km a 46000 výškových, čisto po lesoch a 700km dochádzanie do prace. Milujem to a na ďalší rok mam už naplánovaných 10+ tras cez rôzne časti a pohoria na Slovensku, chcem navštíviť Lechnicu, traily pri Starej Ľubovni (Vlčia stopa), Rychlebske stezky, Mine trails pri Rožňave a rozmýšľam ako mojej polovičke vysvetlím že potrebujem ďalší bike nejaké 29 HT, ktoré by som používal ako zimak, bike packing bike a tiež na dochádzanie.

Najťažšie je skĺbiť bikovanie s prácou, rodinou, priateľmi, počasím a inými povinnosťami, ale keď sa chce všetko sa dá. Je to pre mňa relax, oddych, zábava a zároveň je to prospešné pre moje zdravie.

Tak pridám aj ja svoju cestu:
Začal som asi troj či štvorročný no spomínam si, že som bicyklovanie akosi nemusel, veľmi mi to nešlo Bol to malý bicykel takej horčicovo žltej farby, bez voľnobežky, asi ešte československá výroba, netuším ani odkiaľ som ho mal Potom, ako som sa naučil lepšie bicyklovať, som dostal od rodičov fialovú kópiu BMX, mal som asi 5-6. Na tej som už začal brázdiť poľné cesty ale najviac to bolo také klasické detské vozenie sa po dedine.

Takto prešlo pár rokov, až som si povedal, že chcem horský. Za našetrené peniaze som si v miestnom obchode vybral čiernu Piranhu. Za 4000Sk to nebola žiadna sláva - nejaká najnižšia rada Shimano, pomerne slabé hliníkové ráfy, prevody 3x6 a samozrejme mi bol veľký, no mal som horský a bol som šťastný . Mám naň ale dobré spomienky, nikdy ma nezradil a teraz sa čudujem, koľko tie lacné komponenty vydržali. Postupne som si kupoval príslušenstvo - najprv zadné svetlo, tachometer, tašku do rámu, predné svetlo... Spomínam si, ako som tachometer pred zimou odkladal do domu kvôli baterke (v garáži sa nekúrilo), vyberal som ho až v apríli/máji - podľa počasia. Za tých pár mesiacov som najazdil každý rok vyše 2000km, bicykel slúžil spoľahlivo.

Prišla stredná škola a bývanie na internáte, na bicykel ostával čas len cez víkend a prázdniny, prišli aj iné koníčky, do ktorých som investoval svoje financie. Takto prešla stredná a bicykel už dosluhoval. Výšku som po čase zanechal, keď sa naskytla práca. Začalo obdobie, kedy som býval znovu doma a tak ma opäť ťahalo na bicykel, no starý už bol v dezolátnom stave. Popri tom všetkom som od malička hrával futbal a práve v tomto období po nástupe do práce som mal pár úrazov kolena, po ktorých som futbal musel obmedziť.

Povedal som si, že najskôr kúpim lacnejší bicykel a uvidím, či budem mať čas a chytí ma to ako kedysi. Vzal som CTM Terrano 3.0 2014, po zľave tuším 350€. Prvý rok som ale najazdil málo, akosi nebol čas a ešte stále som sa pokúšal hrať futbal, aj keď to už bolo trápenie. V decembri, tesne pred Mikulášom, som si v hale po hlúpom faule od kamaráta vyvrtol nepekne členok. Po mesiaci som už vedel chodiť a potreboval som sa rozhýbať, tak som začal bicyklovať.

Najprv som jazdil sám, potom sa pridal mladý chalan z dediny, ktorého to chytilo. Doteraz jazdíme väčšinou spolu. Vedel som, že pri bicyklovaní chcem ostať a tak som uvažoval nad kúpou niečoho lepšieho. Dospel som k záveru, že si skúsim vyskladať vlastný. Tak sa niesla zima 2016/2017 v znamení výberu a nákupu komponentov a samozrejme ich skladania do celku

Vo februári sa zrodil môj terajší bicykel, ktorý mám aj tu v profile. Počas roka vstúpila do môjho života druhá osoba a veľmi ma teší, že aj ju chytilo bicyklovanie a od leta jazdíme často spolu po okolí. Ona na mojom staršom CTM-ku ktoré som trochu upravil aby sa jej jazdilo pohodlnejšie.

AdMich to dobre vystihol v predposlednom odstavci: všetko je v hlave a srdci. Bicyklovanie má prinášať radosť a zábavu. Veľakrát sa pristihnem ako sa usmievam, keď sa predo mnou zjaví nejaký pekný pohľad - západ slnka nad pšeničným poľom, jesenný les... alebo keď si užijem dobrý zjazd. Vtedy človek musí cítiť tú radosť kdesi vnútri.
A ja som ju cítil aj na starej Piranhi aj na terajšom NS-ku.

no mna rodicia vlacili po okolitych kopcoch ked som este ani chodit nevedel - cize u mna je to diagnoza od malicka. najprv turistika. potom ma naucili jazdit na bicykli - penazi sme nikdy nemali - takze zo zaciatku na comkolvek z druhej ruky. potom som dostal BMX na ktorej som s rodinou podnikol aj prve XC vyjazdy - mal som na nej tachometer jazdenie po meste nebolo moc pre mna.
uplne vazne to zacalo ked som dostal na vianoce horsky bicykel - ocelovy admiral s pevnou vidlou - a prihlasil sa do cykloturistickeho klubu v centre volneho casu. to sa pisal rok 1999. zo zaciatku to bolo ako na hojdacke - raz turistika, potom bike. v klube bola skvela partia chalanov, naucil som sa tam jazdit (dovtedy som nechapal na co je predna brzda na bicykli), co to si opravit na biku sam, ale hlavne pobehat siroke okolie. raz za rok sme chodili na viacdnovku (3-8dni) po slovensku na tazko - nosice, tasky, spacak, stan, varic ... zacal som jazdit dlhsie trasy. nikdy som ale nemal sutazne ambicie. ta turistika vo mne ostala od dectva, akurat na biku bola zabavnejsia. neskor sa zacala partia rozpadat, v klube pribudali mladsie rocniky. nasiel som si priatelku a postupne sa rocny najazd a kondicka zhorsovala. babu som na bike nedostal, zato ju bavila turistika a vylety, tak som sa venoval jej. dokonca si pamatam ze som s bikom chcel jeden rok skoncit uplne (zeny kazia charakter). potom prisiel rozchod a navrat k bicyklu. dostal som sa naspat do formy a drzi ma to doteraz. zistil som ze sa da jazdit v akomkolvek pocasi, teplotach, rocnom obdobi a aj po tme. navyse ma znova lakaju viac dnove vylety.
co sa tyka bicyklov - prvy som dostal spomenuty admiral a to bol aj posledny bicykel - potom sa uz len menili kompomenty az som sa dostal na cislo 4. z letnych brigat sla drviva vacsina na bicykel. cislo 3 som postupne skladal 3 roky a vydrzal som na nom jazdit s malymi obmenami 12 rokov. nelutujem ani jedneho € co som do toho dal. potom prisla generacna obmena - hlavne zmena velkosti kolies, tapered krk sposobil ze som kupil druhy cely horsky bike v mojom zivote (chyba). ukoncil som projekt 1-4 (zatial ) a zapocal projekt 2. na jar bude 2-2

asi by som mal aj ja ked som to vyprovokoval ... vidim ze sa Vam to celkom paci zaspominat a som tomu rad

pre mna bol bajk od detstva hlavne dopravny prostriedok .... kazde decko u nas na dedine malo nejaky bajk.... prvy na ktory si spominam bol "10x zdedeny" Pionier..... potom asi v 6-7 rocniku zasa Pionier ale uz modernejsi, metaliza, predna brzda..... ale inak taky isty jak ten 20 rocny
za vysvedcenie v 8. triede uz som dostal Favorit a bol som king aj ked to nebol celkom bajk podla mojho gusta napriek tomu ze som ho chcel mat (vtedy sa k Favoritu dalo dostat len pod rukou a oj pochadzal z TT, dnesny obchod CKD lebo nasi poznali veduceho) .... potom je s bajkom cierna diera.... medzitym samozrejme futbal, zjazdove lyzovanie a taka vsehochut..... v 25-ke prisli najprv hobby a potom zavodne motokary.... jazdil som tunnigovu HONDU 390 (cca 27PS) ale to bralo vela casu a financii tak som to nechal aj ked ma to obcas laka..... dalsi sport bol tenis ale nato treba dvoch a to sa nie vzdy dalo..... no a kedze u nas aktivne bajkuje 30 - 35 ludi (co nieje zrovna malo na dedinu s 2000 dusami) a bajkovali aj moji susedia, jeden z naj kamosov....... tak som si povedal ze to skusim ale kedze som nevedel ako to dopadne, nechcel som hned utratit majland a volba padla na AL HT Ghost za cca 800 e ... a ukazallo sa ze je to dobra volba lebo ma to chytilo....zaciatky boli masaker kondicne ale postupne sa to zlepsilo a dokazal som namotat celu partiu kamosov, vsetci pokupili bajky a zrazu sme chodili na vyjazdy po MK aj 6-ti - 8-mi ....
to vydrzalo asi rok a ostal som sam.... stale som nemal kondicku do castovskeho A-cka (BTC Casta) ale to mi nevadilo a bajkoval som sam.... uzival som si to ale nieco tomu chybalo.... blizila sa 40-tka a zacal som spekulovat nad novym bajkom, vtedy som objavil aj MTBiker a to ze je Fero v garazi je zasluha rad ktore som tu dostal.... po asi dvoch mesiacoch dosla super ponuka na FELT a s velikanskou zlavou sa mi ho mesiac pred narodeninami podarilo zaparkovat doma .... bol som najstastnejsi clovek na svete a tym sa zacala nova era bajkovania..... to uz som ani nase "A" nepotreboval aj ked kondicne uz by to slo... lebo dole som chcel chodit rychlejsie a vozit sa po tazsich terenoch, chodit na celodenky, spoznavat SK traily.... skill sice nemam bohvieaky ale snazim sa pomaly zlepsovat.... pomaly preto ze ja si bajk chcem uzivat naplno a bavi ma sa vozit len tak po lese...... aj ked bez mucenia priznam ze ma skakanie taha viac a viac a preto pomale zlepsovanie asi vymenim za cielavedomy trening
no a posledny prirastok je ziletka.... predsa len vozit sa sam mi nie vzdy pasovalo lebo som clovek druzny tak som sa rozhodol ze tu ziletku skusim..... pozical som si od brata stary Leader Fox a dal so susedom par vyjazdov.... celkom sa mi ta zmena a rychlost a lahkost zapacila a preto ma dnes Fero mladsieho brata Ferka
viem ze tu mnohi ziletku neberu ale ja za seba poviem ze to nieje zle..... pokial ma clovek moznost sa vozit po cestach kde nieje velka premavka, je to fajn..... mne tiez ziletka pomohla zdvihnut kadenciu hodne hore a tiez je ziletka super na rozjazdenie noh po zime..... v lete ju az tolko nepouzivam a priorita je pre mna AM
a buducnost?..... asi HT tu chyba v tej garazi

dufam ze nase spojenectvo s bajkom bude trvat dlho a vsetkym bajkerom zelam vela stastnych km a super zazitkov s bajkom

Ja to trocha skratim. Prvy bike bola biela bmx s plastovymi spicmi, moc spomienok na nu nemam, iba vozenie po dedine s kamosmi. Neskor som dostal na 1.sv prijimanie zensky fialovy twister (neviem co som spravil mojim rodicom) to bol tak isto bajk len okolo domu a sem tam do lesa s rodicmi, proste sama nuda. Na asi 15 narodky mi krstny daroval svoj stary bajk leader fox po kompletnom repase v zelenej farbe a pevnou vidlicou tam sa to uz trocha rozbehlo pojazdy v lese a hlavne dedinska frajerina diodove podsvietenie.
Behali sme za frajerkami po snehu po lese. Ako siel vek tak sa bike (konecne) zacal uzivat na to naco bol zhotoveny. Kondicka, znizovanie vahy lesne pojazdy. Prisla vsak stredna skola a bike zapadol prachom, ani neviem ci ho este niekde mam. Zacal som hrat hru konkretne cs 1,6 a to ma pohltilo na 7 rokov.
Ked sa na vahe ukazalo cislo 100 trebalo s tym nieco robit, bike to vsak nebol. Ako pubertiak sa zacalo chodit do posilky a nejake kila zisli. Az casom som si vravel ze pozrem po nejakom biku na "urovni", kupil som author dexter 2013 vo vypredaji za 570 eur. No za 4 roky som sa ledva prehupol cez 2000km. Niet sa comu divit kedze som jazdil jednu trasu 3x do tyzdna ktora mala 13km, bral som to ako nudny nuteny pohyb. Az maj 2017 mi napadlo skusit ine trasy, dlhsie roznorodejsie.
Doslova ma to pohltilo tak ze som v juni zacal pozerat full bike, dlho som sa neubranil a siel som okukat nejake fully s 0 vedomostami. Cenovy strop bol 1300 eur a tam spadal kellys tyke 30 ale kamos mi radil prihodit par stovak a pozriet giant, tak sa aj stalo podla vyzoru som kupil trance4 za 1790eur ( bola to svojim sposobom chyba) lebo keby som mal aspon take vedomosti ako teraz dohodim par stovak mam trance 2 na fox a slx vybave. Nevadi ako som sa pustil do lesa vedel som ze som zamilovany, zacala sa kupa komponentov, oblecenia, dresov. Vyjazdy sa predlzovali casto mierne pod 100 km az po dvoch mesiacoch prisla bolest kolena ktora ma drzi do teraz. Od juna do oktobra som najazdil 1800 km a od augusta s bolestami. Momentalne nejazdim a dufam ze sa dam zdravotne dokopy.
Ako tak citam az take kratke to nieje, za interpunkciu sorry pisem na telefone

Môj prvý bicykel bola trojkolka - po starších bratrancoch. Mladšie ročníky asi nebudú vedieť o zelenej oceľovej kostre bielych plných gumách, bielych plastových pedáloch a červenom plastovom sedadle (kým nevybledlo) Rodičia mi vraveli, že som skôr vedel jazdiť na trojkolke ako behať. Neskôr klasika bicykel s pomocnými kolieskami, ktoré dlho na bicykli nevydržali, vraj „až“ dva dni. Bývali sme v tehlovej bytovke, kde boli veľké prázdne parkoviská a po ceste prešlo auto tak raz za hodinu. Bolo kde sa „šaliť“. To bolo na konci 70-tých rokoch minulého storočia

Potom nastúpili školské časy a červený Pionier a neskôr skladačka Folder. Na BMX/RMX neboli známosti, tak sa zobralo z obchodu, čo bolo. To vždy bolo iba také detské vozenie sa okolo bytovky.

Prvý skutočný bicykel bol oceľový Favorit 2x3 z druhej ruky. To už bolo po revolúcii, bol som na strednej škole a na brigádach cez prázdniny a na jeseň zberom šípok som si naňho zarobil. Počas strednej školy som sa ale hlavne venoval atletike (šprinty na 100m s časmi na úrovni 11,2s) a bicykel bol iba ako doplnok. Ale už začínali poriadne cestné výjazdy na úrovni 100+ km (Poprad, Prešov, Domaša, Štrbské Pleso) – to boli krásne časy, takmer prázdne cesty, hlavne cez víkendy, váha do 62kg/176cm ... Žiaľ raz, keď som sa vrátil z internátu, už na vysokej škole, bicykel nebol zlodeji zlodejskí ... takže opäť časy bez bicykla a iba turistika a volejbal. Po vysokej škole vojenčina ... tam som pričuchol k tenisu. Mali sme v oddiely tenistu, nemal s kým trénovať, tak som sa k nemu pridal.

Po návrate z vojenčiny som hneď začal šetriť na bajk ... bol to Scott Yecora môj prvý horský bicykel. Predná vidla bola pružinová so zdvihom neuveriteľných 50mm. Jazdil som po práci kedy sa dalo.
Prišla frajerka (teraz už manželka), nemala nič proti bicyklovaniu, občas išla so mnou na krátke rovinaté výjazdy. No keď prišli deti, druhé zamestnanie na bicykel nebol čas ... za 10 rokov som pribral zo 62 na 105kg. To už som nevedel ani po schodoch chodiť bez toho aby som sa nespotil a nezadýchal. Deti už boli väčšie, tak som sadol opäť na Scott-a, ale veľa už nevydržal ... predsa nebol stavaný na ťažkú váhu ... Vydržal mi dlho ... veľmi dlho 17 rokov s prestávkou.

No a teraz mám bajky, ktoré sú v profile. Zatiaľ som sa dostal na normálnejšiu „ľudskú“ váhu. Začal si evidovať výjazdy, fotiť si krajinu, zaujímavosti a hlavne sa kochať prírodou ... občas to Boli nejaké pády, ale odniesla si to vždy iba prilba a iba nejaké drobné odreniny ...

Plány do budúcna ... asi Predať Kubíka 2... prikúpiť k fullu žiletku a vrátiť sa aj na cestu, aj na viacdňové výlety so spacákom.
Bicyklovanie a celkovo šport ma baví ... všetko robím rekreačne pre seba a svoje zdravie ... občas sa môžeme stretnúť aj na nejakých maratónoch, ale to beriem iba ako spoznanie nových trás a ľudí ...

skoro ako životopis

Ja som ako dieťa po Slavom spomínanej trojkolke začínal na bicykli Jipi (na obrázku). Mali sme s bratom dva, jazdili sme na nich väčšinou na chalupe v Turanoch, keď sme boli trošku väčší už, tak sa na nich dalo perfektne jazdiť po zadnom a skákať z chodníkov (to boli asi začiatky ).



Potom sme časom od rodičov dostali poľskú napodobeninu BMX, ten moc nevydržal, asi po roku sme ho zlomili za hlavou. Našťastie bol oceľový, tak zváračka to vždy na chvíľu poriešila. Neskôr keď bratranec dostal jeden z prvých MTB, tak sme po ňom zdedili klasický BMX. Oba prinášali kopec radosti, jazdenie po schodoch, menšie skoky atď. Ale aj klasické problémy s vybitými klinmi kľúk, vydraté závity pedálov atď, ale nič, čo by zváračka neporiešila .



Neskôr, asi v 6 triede som od otca za vysvedčenie dostal cesťák (favorit/eska rám ohodený Shimanom Exage). Začali prvé dlhšie výjazdy s kamošmi, občas využívaný aj ako cyklokroska s terennými galuskami. Jazdil som ho aj počas strednej školy s rovnako postihnutým spolužiakom. Terén vtedy pre mňa nadlho upadol do zabudnutia aj keď brat jeden z tých pevných MTB mal. Favorit mám rozobratý v garáži doteraz a čaká na znovu oživenie. Asi sa vráti ocovi aspoň na výjazdy na pivo .

Potom prišla výška, chľastačky a chytilo ma jazdenie na motorkách. S tým som vydržal asi 7 rokov a boli to pekné roky. Časom som zistil, že ak chcem aspoň trochu stíhať s chalanmi tak bude treba popracovať na kondičke. Poradil som sa s kiri-m a kúpil prvé HT. Medzitým sa rozpadla motopartia (práca v zahraničí, deti, zdravotné problémy), na motorke som jazdil do 10 mth ročne a zistil, že na MTB ma baví čím ďalej ťažší terén. Takže HT aj motorka šli preč, za peniaze som kúpil Giant Reign. To už bolo úplne iné jazdenie, začali dlhšie výjazdy po horách, jazdenie ťažších terénov a začalo sa mi to páčiť ešte viac. Časom prišla dobrá ponuka na Yeti rám z USA, karbón som vždy chcel skúsiť, peniaze vtedy neboli problém tak som kúpil a odslúžill si už štvrtú sezónu a stále prináša kopec radosti.

Pred rokom a pol mi kamoš ponúkol svoj starší cesťák, chvíľu som uvažoval či ma to bude ešte baviť, požičal si ho na pár dní a už ho ani nevracal, len mu rovno zaniesol prachy. Znovu ma chytila aj cesta, skúsil som si nejaké 100+ km výlety a zistil, že to bude super doplnok k MTB.

Zatiaľ ma baví taká všehochuť jazdenia a dúfam, že aj naďalej bude. Strihnem si endurko, bike park, pár krát do roka nejaký maratón, dlhšie hrebeňové výlety aj cestu.

Zelenými trojkolkami sme si asi prešli všetci...dospelí
Môj prvý bicykel, ktorý si pamätám - červený pionier. Ukradli mi ho spred potravín.
Potom si matne spomínam na niečo brutálne ťažké, modré, ukrajinské. Prvý Favorit som mal 2x6 čo bolo super, lebo všetci naokolo mali Liberty 2x3. Bol strieborný. Najprv sa z toho samozrejme pozhadzovali blatníky a všetko nepotrebné a potom sa to odstrojilo a dalo prestriekať na čierno. A na to som nahodil krikľavo ružovú omotávku. Najväčší frajer v meste BMX som nikdy nemal. Keď prejdeme k náznaku MTB tak prvý bol oceľový pevňák zn. FRAMONTE, na ktorom sa vkuse rozpadávalo hlavko. Nech som ho dotiahol akokoľvek silno vždy sa uvoľnilo. Prvý seriózny horák som si kúpil na vysokej škole cca v roku 1994 za neuveriteľných 16,000 korún. Bol to hliníkový Sbike Daytona s pevnou vidlou, ktorú som po brigáde v Nemecku na čerešniach vymenil za elastomerovú SPRING VLS, ktorá ma stála ďalších 12,500 korún. Bike bol komplet na XTčku a to šlapalo ako hodinky. Miloval som ten bicykel, pojazdil som s ním všetko čo sa dalo aj nedalo, hlavne v Tatrách, keďže som tam bol doma. A bol som jedinečný, taký bicykel tu nemal nik, bol dovezený z Rakúska.
A potom prišla frajerka/exmanželka a deti a všetok šport išiel do úzadia. K bajku som sa vrátil v roku 2011 kedy som si kúpil CTM (v profile) a chytilo ma to fest. Začali aj prvé preteky, v roku 2013 pribudol do stajne karbónový fullik Trek (v profile a aktuálne na predaj ) vďaka, ktorému som objavil krásy trochu iného jazdenia: zistil som čo sú traily, bajkparky, prežili sme mnoho exploračných výjazdov po celom Slovensku aj Čechách, absolvoval som s ním ďalšie preteky, na ktorých som sa hlavne zabával.No a minulý rok prišla ponuka na chrtítko - karbónové hátečko SUPERIOR XP979, ktorý preháňam doteraz a minulý rok som s ním absolvoval zatiaľ najviac pretekov v jednom roku.
Tiež skoro ako životopis A tiež som zo svojich bajkových zážitkov napísal zopár článkov na mtbiker.sk

Astro ten dres mám.

Moja zivotna cesta sa skrizila s bicyklom, asi ako u vacsiny dedinskych deciek skor z dovodu presunu ako za ucelom sportu. Vyslovene detsky bicykel, rep. trojkolka ma akosi obisla a vyskocil som rovno na pioniera za pomoci tatka a drzania sedla bez pomocnych koliesok jeho pozostatky sa valaju este doma v pivnici. Na prve svate prijmanie som dostal prvy horsky bike Vicini. Teraz si ale neviem spomenut preco mi kupili rodicia babsky bike Rok ci dva neskor prisiel dalsi bike Credat, mestsky s nosicom a hlinnikovymi blatnikmi, ktore na nim vydrzali asi tak dlho ako cestne plaste a kedze som mal v oblube robenie 5 metrovych smykov na asfalte, dlho to netrvalo to uz som zacal jazdievat aj dlhsie trasy, ale vacsinou len po cestach maximalne polnych cestach. Takto som fungoval celu zakladku.
Ked som nastupil na strednu v roku 2002, tak v tom case si kupil stryko prvy poriadny bike Meridu Matts Speed a ukazal mi casopis Velo, vsetko to ale specatila az prva jazda na jeho biku s odpruzenou vidlicou, RST Aerosa. Vtedy som zacal slintat nad Shimanom XTR a kotucovymi brzdami Hayes. V jednom cisle ma zaskocil aj prvy pohlad na Lefty, ako to moze fungovat, je to hnusne a kto za to moze dat tolke peniaze To uz som mal skoro 18 a rovesnici uz riesili vodicaky a ake auto by chceli. Kedze v tom case sme nemali vlastne auto a mojou prioritou bol bike, tak som rodicom navrhol nech mi za peniaze na vodicak radsej kupia bicykel. Nakoniec som si spravil vodicak a bike dostal peniaze od starych rodicov a rodicov na bike, ktory som odkupil od stryka. Z casopisov a obcasneho pristupu na net som sa dozvedel, ze niesom jediny( ako som si do vtedy myslel) a ze nadsencov je viac a dokonca aj v nedalekom okoli sa konaju mtb maratony. Par som si ich vyskusal a zistil ze nemam az take ambicie na pretekanie sa, ale hlavne do vtedy som toho vela v terene nenajazdil. Na jednom z poslednych maratonov, tusim to bolo v Brusne som prvy krat videl Cannondale s lefty na zivo a je to hnusne a na hovno sa zmenilo na ja to chcem
Prisla vysoka skola a casu na bike bolo menej, ale za to som sa dostal viac do terenu v okoli LM. Maratony si ale vybrali dan na chudinke RSTcke, ktora stracala tlak a za vyjazd som musel aj 2-3x dofukovat aby ako tak fungovala Kedze som si vybral studium na Akademii Ozbrojenych sil, coho sucastou bol aj plat, tak som si nasetril 15000 korun a vidlicu RS Recon. Ten rozdiel oproti Aerose sa nedal porovnat Rok na to ale v zjazde z Jasnej do Demanovej praskol ram na Meride, bol som nestastny, ale zaroven som sa chopil prilezitosti a kupil ram Merida Mission 2000V. Skolu som nedokoncil, zato som mal ale najlepsi bike v dedine
Prisli frajerky a na bike som sice nezanevrel, ale uz nehral prve husle. Po par omyloch som spoznal uz svoju sucastnu manzelku, a kedze studovala v tom case v TT a ja som dostal vypoved v praci, prislo rozhodnutie skusit stastie v BA, to bol rok 2011. Cakal som, ze tu sa budem vozit tak po cyklo chodnikoch v meste a po hradzi,lsi ale na moje mile prekvapenie od kedy som v BA tolko terenu som doma nikdy nepojazdil Dalsim pozitivom prichodu do BA bol aj skoro trojnasobny plat, takze bolo jasne ze sa bude setrit na novy bike a mal som jedineho kandidata a to Cannondale RIZE s lefty. Pamatam sa ako som si vtedy pre neho siel s frajerkou, po nocnej a nevyspaty, ale nemohol som cakat Zena mi povedala, ze takeho vyskereneho ma este do vtedy asi nevidela Stastie, ale trvalo len necele dva roky. Jeden osudovy stvrtok som este pocas prace planoval ci pojdem domov kratsou alebo dlhsou trasou, to som ale netusil ze pojdem do prdele a nie na bike obcas este pozriem na bazos, ci sa niekde neobjavi. Mal som ale aj stastie v nestasti. lebo zamestnavatel ma odskodnil a tak prisla sanca splnit si dalsi sen v podobe Rockyho medzi tym som ale potreboval nejake presuvadlo a tak mi do oka padol jazdeny Cannondale F4, sice bez lefty ale to mi bolo jedno rocky sluzi verne a dufam ze chvilu este bude, ale potreboval som aj nieco ine, vhodnejsie na presuny do prace a kedze jazdim aj v zime chcel som nieco univerzalne. Vyslovene Fat som nechcel, skusil som si ale nebolo to ono. Zato moznost mat bike s 29 a 27,5+ kolami mi prisla ako zaujimava volba. A tak som vyuzil manzelkynu euforiu po svadbe a skocil po bazarovom Scotte Na cas si ale budem musiet dat pohov, vlastne byvanie(biky sa uz tesia na vlastnu izbicku), vacsie auto, ked boh da nejaky ten potomok, ale jedno viem isto bike toho so mnou preskakal hodne a nieco na nom preskocim aj ja a urcite doskacem aj ku karbonu raz

Keby som zalovil v pamati, tak by som tu toho este napisal mraky, ale kto by to potom cital

Moj prvy vazny bicykel bola panska Liberta za 1.400SK (tisicka za birmovku + rodicovsky doplatok). Starsi chalani vtedy jazdili potunene BMXky (zvyseny posed, vysoke riaditka, prehadzoavcka). Po demontovani vsetkeho nepotrebneho som s nim jazdil aj lahsi teren. Malo to 3 rychlosti.
V 90-tych rokoch zacali do obchodov prudit horske bicykle. Hned ma zaujali a tusil som ze to je to prave pre mna. Lenze som este chodil do skoly a penez nebolo Ako som sa zamestnal, zacalo pomale setrenie (mizerny plat). V roku 1996 som to uz nevydrzal a za 11k kupil Piranhu Thunder na Aliviu. S pevnou vidlou samozrejme Nikdy nezabudnem na prvu jazdu z obchodu domov. Letel som cez cele mesto ako vichor. Este spomeniem ze predavac ma ukecaval na nejaku Meridu v hliniku, ta stala ale raz tolko. Takze sorry...
Myslim ze v tom case som uz aj sledoval nejaku cyklo tlac, ale neviem to presne. Kazdopadne, po pociatocnej euforii som zistil, ze neviem zhola nic o tom co-ako na biku funguje. Kupil som par knih a studoval. Popritom som sledoval Peloton, Cykloservis, Velo (to snad od prveho cisla), Eurosport (SP DH), freeride na Extreme TV a tak pod. Spominam si napr. ako som v niekdajsom Priore zbadal v predaji nemecky Bike a americky Mountain Bike Action Boli drahe ako svina ale pre mna to bol vtedy Svaty gral. Zil som tym a vela jazdil. Bolo mi jedno kde, hlavne ze som bol v sedle.
Postupom casu som zacal snivat o tom, ze si novy bike poskladam sam. Bolo to dlhe cakanie. V roku 2004, po navrate zo sezonnej brigady v UK, som svoj sen konecne uskutocnil. Vysledkom sice nebol ziadny nadupany bike, ale bol to moj vytvor. A na to som bol strasne hrdy
Odvtedy uz pretieklo vo Vahu hodne vody. Z povodneho mojho "vysnivaneho" ostal uz iba ram, ktory sedlam doteraz. Keby som mal ist do niecoho "noveho", tak by som urcite skoncil pri nejakom ocelaciku z 90-tych rokov ako sa poznam Tak radsej nespekulujem a jazdim na tom co mam. Ved v konecnom dosledku je to stale len bicykel, ziadna kozmicka raketa

ja som začínal klasicky ako decko na nejakom deckom viď foto. potom som mal bmx a keď dorazili prvé oceľové horáky, tak som začal drať to, všetko to bolo len pre zábavu a za účelom dopravenia sa. potom som ale objavil čaro motora a ešte pred 15r začal jazdiť na pekáči, zo začiatku som to ešte kombinoval aj s mtb, ale neskôr som len na motorkách behal a od 18 na 4 koleách. postupne som aj pri upratovaní garáže všetky tie staré MTB rozdal, lebo len zavadzali.. ale jeden taký ocelový krám sa vrátil do baráku, lebo to brat vyhral v tombole.. v tom čase sme mali aj psa nového, ktorý bol hyperaktívny a bol problém ho unaviť a tak som na to začal využívať aj ten bike, to bolo tak 10 rokov dozadu. postupne ma to chytalo a bike sa rýchlo zničil, tak som spravil upgrade nejakým tescobikom s "odpruženou" vidlou a postupne som objavil bikejoring. ale aj tak som robil len tak 500km ročne. tesco bike tiež moc nevydržal a neskôr som spravil upgrade za hlinikové CTM HT, ktoré mi pár rokov slúžilo na daný účel. zlom nastal v 2014, keď mi vtedajšia frajerka odchádzala na pol roka na zahraničnú stáž a rozmýšľal som že čo s "toľkým" voľným časom zrazu. tak prišiel rad na cesťák, ktorý ma lákal už dlhšie, keďže som sledovával tdf, prispela k tomu aj opravená cesta na javorinu a taktiež účasť na javorinskej časovke na MTB, kde som si po preteku vypočul zaujímavé zážitky žiletkárov čo tam boli... na začiatok som si kúpil na skúšku len bazárovú hlinu, samozrejme ma to chytilo, hneď som aj nejaké časovečky skúšal, na konci sezóny som už menil za karbón a na ďalší rok som sa už hral na pretekára zasa na ďalšom biku. v súčastnosti mám 4 bicykle a už by som si bez toho život nevedel predstaviť.

Tak pridám sa aj ja a vynechám to úplne ranné detstvo,vozenie na 3kolke a bicykli s pomocnými kolieskami,pretože na to si už veľmi nepamätám. Ale čo sa mi vybavuje jasne,tak to bol prvý bicykel zn. Pionier modrej farby.Na ňom som sa učil najskôr s pomocou rodičov udržiavať rovnováhu a potom už samostatne jazdiť.Nejaké rozbité kolená,alebo narazená držka ma neodradila.Potom som od strýka dostal na birmovku modrý Favorit,s 5-kolom vzadu.Bolo to v roku 1985 a stál 1420kčs.Staršie ročníky,aj moji rovesníci potvrdia,že k týmto bicyklom sa nedalo dostať len tak,človek potreboval mať ,,určité známosti" pretože ako sa tomu hovorilo za komančov-bol to úzkoprofilový tovar.Potom prvé nesmelé ,,výjazdy" po okolí, keď sme s kamošmi najazdili 20-30km,to už bola brutálna vzdialenosť.No už vtedy som zistil,že toto je pre mňa to pravé orechové.V rokoch 1989-1991 som jazdil na Favorite do 30km vzdialených Bánoviec nad Bebravou,kde som sa vtedy učil a zároveň chodil do práce.Pondelok tam a v piatok naspäť.Následne v októbri 1991 prišiel povolávací rozkaz na ZVS a na 18 mesiacov som bicykel musel odložiť. .Po vojne (marec 1993) som si kúpil oceľový rám zn.Rozzo,krásna bordová metalíza+chromovaná vidlica a poskladal som svoj prvý bicykel na sade Shimano RX100.To už bol iný level oproti Favoritu.Na tomto oceľovom ráme som odjazdil 14 rokov.Každoročne v lete sme s partiou kamošov jazdili po Slovensku a susedných krajinách-nezabudnuteľný bol najmä rok 1998,keď sme na 15 dní trvajúcom výlete, prešli postupne cez Moravu,Poľsko,Ukrajinu,Maďarsko,Rakúsko až domov.Za rok 1998 som si spravil aj osobný rekord,čo sa týka nájazdu km,ktorý sa mi odvtedy nikdy nepodarilo prekonať- 13 460km.Potom som si kúpil noname hliníkový rámový set + sadu Ultegra 6500.To som prvýkrát pozeral na dualy,ako bager na tvrdú hlinu.A to som ešte netušil,aká maturita budú nášlapné pedále,ktoré som po dlhom váhaní namontoval tiež.Ale tie pocity poznajú všetci,ktorí prešli z klasických na nášlapné.Vydržal mi krásnych 5 rokov.V 2012-tom,som našiel v jednom e-shope ponuku od českého výrobcu (Šírer),kde bol hliníkový rám s karbónovou vidlou, za výbornú cenu.Ten som si už poskladal na mojej obľúbenej FSA SL-K sade.Bicykel som po 4 rokoch predal a od jari 2017 už sedlám celokarbonového tátoša.Sadu,ktorá mi najviac pocitovo aj dizajnovo vyhovuje, som nezmenil.Vyskúšal som dualy od všetkých výrobcov,ale najviac mi vyhovuje Sram,preto pohon na mojom bicykli(dualy,prešmyk,kazetu a prehadzovačku) obsluhuje sada Sram Force.Chcem ešte napísať,že okrem prvého bicykla ktorým bol Favorit,som nikdy nekúpil sériovku,všetky bicykle som si skladal po súčiastkách sám.Keďže mňa toto skladanie bicyklov vždy bavilo a fascinovalo a hlavne som mal všetko potrebné vybavenie a náradie,tak som fungoval ako taký osobný amatérsky servis pre rodinu a kamošov.Skúšal som jednu sezónu jazdiť aj mtb,ale toto bol krok úplne vedľa,vôbec ma to nenadchlo,skôr naopak.Ostal som verný výhradne ceste a táto sezóna,bola už mojou 27 v sedle bicykla.Postupne som si založil rodinu,narodila sa nám dcéra,ale aj vďaka mojej max.tolerantnej manželke, sa môžem mojej celoživotnej záľube stále venovať.Pochopiteľne, počet km najazdených za rok sa skresal na cca 1/3,ale vzhľadom na to,že som len jazdec, ktorý systematicky netrénuje,v zime nejazdí a nepreteká,tak o to viac si užívam najmä dlhšie výjazdy v pohodovom tempe.Ani ten brutálny nárast hustoty premávky+množstvo arogantných vodičov, ma neodradil a z cesty nevyhnal.Možno aj preto,že som za 27 rokov nemal na ceste žiadny vážnejší incident,pád alebo úraz,ktorý by si vyžadoval PN-ku.Počas svojho života,som hrával aktívne futbal,nohejbal,tenis,ale cestná cyklistika mi učarovala najviac a dúfam,že aj s pribúdajúcimi rokmi,(kým mi bude zdravíčko slúžiť) budem mať stále rovnaký pôžitok z jazdenia,tak ako doteraz.

Keď tak ja spomínam, na bike som sa posadil pomerne neskoro. Bolo to niečo poskladané z garáže, hnedé, zvláštne, značku ani typ netuším. Malo to divne rovné rajdy a tri krát som to zlomil ... nasledovalo zdedenie BMX po bratovi ktorý som po dvoch rokoch takisto pochoval oddelením hlavovky a nasledovala dlhšia odmlka. Asi ako každý pubertiak v tej dobe som sa začal zaujímať viac o motorky. To mi vydržalo celu strednú školu a po vyučení sa mi na jednej podarilo dosť nešťastne spadnúť a získať tak blok, ktorý do dnešnej doby nemôžem prekonať. Vtedy som sa zamestnal vo firme, kde mal šéf partiu kamarátov, ktorí dosť aktívne bajkovali a nejak som sa pohrával s myšlienkou kúpy biku. Vtedajšie platové pomery mi dovolili kúpu bicykla na ktorý som minul dve výplaty - Author Opus. Bol mi minimálne o číslo väčší, mal obrovské rohy a skoro nebrzdil ... Na tom biku som odjazdil šialene kilometre. Vydržal však extrémne veci a keď som ho pochoval, uvedomil som si svoju závislosť na jazde z kopca. Nasledovalo veľa bikov, ak si dobre pamätám tak po Opuse to boli ešte dve HT (jeden som ohol a druhý tiež zlomil) a potom som si postavil prvý full na ráme RM Adrenalín 4000 ktorý som po jednej sezóne opäť zlomil. To už však moju hlavu pohltili bikeparky, teda ak sa to tak dalo nazvať. Nasledovali zjazdové mašiny, tuning vidlic, tlmičov, šialene rýchlosti a samozrejme pády ... po nešťastnom páde kamaráta v Kalnici, kde si rajdami urobil dieru v oblasti slabín a keď mi skoro zomrel v dodávke cestou do TN nemocnice nakoľko úrazovka v NM bola nefunkčná sa nám v krátkej dobe rozpadla partia a zjazdy prestali byt samotnému nejak atraktívne. Málo sa jazdilo, drevenela mi technika čo malo za následok aj môj nechutný pád z ktorého som sa dostával dlhšiu dobu. Po tejto udalosti som predal zjazďák a odvtedy sa veziem na vlne, ktorej sa v dnešnej dobe hovorí AM/EN. Zatiahol som do toho veľa mladších ľudí, ktorí mi to už bez problémov natrú,ale nevadí mi to. Momentálne som kvôli povinnostiam bez biku, no už mám dvoch finálnych kandidatov,ešte v kolonke “mojich vysnivaných”...