Moja zbraň do kopcov alebo trochu „gramárenia“ nezaškodí

Ako vyzerá a jazdí bicykel, ktorý dokáže ponúknuť výhodu v boji s gravitáciou? Alebo keď už výkon nestačí, treba využiť aj moderné technológie a „marginal gains"...

Myslím, že ako cyklista sa môžem vzhľadom na materiál charakterizovať nejako takto – náročný jazdec s dôrazom na kvalitu a funkčnosť. Základom, ktorý ma stále najviac baví, je športová cyklistika, takže rovnako hľadím aj na nízku hmotnosť, no bez extrémov. Predsa len pri mojich cca 84 kg, kedy si to rád pustím z kopca aj v technickom teréne, treba uvažovať rozumne. Koniec koncov pred nejakým časom som vám predstavil bicykel, ktorý všetko vyššie spomenuté napĺňa do bodky, a ktorý sa ukázal byť počas podujatia BIKE Transalp skvelým spoločníkom. Dnes to ale bude z úplne iného súdka.


Určite poznáte tradičnú rovnicu o ideálnom počte bicyklov (n), teda slávne n = n+1 a teraz by som v podstate mohol skončiť - vysvetľuje všetko. Cyklistika je veľmi pestrá a keď vás chytí za srdce, postupne sa vzdávate kompromisov a požadujete ideálne „náčinie“ na daný terén.

Nie vždy človek jazdí po náročných singletrailoch, rovnako ani veľká časť akcií u nás v rámci maratónov nevyžaduje trailovú geometriu, 120 mm zdvih a 4-piestové brzdy. Už vôbec nehovorím o takých časovkách do vrchu. No a ešte vrtochy počasia, kedy vám je ľúto ťahať „do boja“ celoodpružený bicykel, no stále máte chuť jazdiť, nebodaj pretekať.


Možno najlepšou analógiou bude, ak si tento bicykel predstavíte ako taký „fatranský gravel“. Pôvodne som chcel článok aj video nazvať nejako podobne, no potom si hovorím, že nebudem zbytočne nahrávať na smeč. Ale je to pomerne dobré prirovnanie a neraz mi ľudia písali, prečo gravel bicykel už dávno nemám. Dôvod je prostý... u nás sú veľmi odlišné terény, ako má povedzme Cepo v okolí Trnavy, čo ste mohli vidieť aj v našom spoločnom videu.

Všade je kopec kameňov, najmä na zvážniciach, ktoré vedú niekam vyššie, len ako príklad taká Chata pod Suchým. Chalupu máme pod Donovalmi, kde sú opäť krásne šotoliny, ale rovnako pomerne náročné úseky plné kameňov a „drncavé“ lúky na hrebeňoch. Raz som šiel zjazd z Krížnej na klasickom gravel bicykli a veru stačilo mi. Takže hardtail je pre mňa stále ideálna voľba, keďže mám aj klasickú „žiletku“, ktorá slúži na hltanie kilometrov. Ale tento prináša jeden veľký benefit. Ním je skutočne nízka hmotnosť pod 10 kg, ktorá sa už ku gravel kategórii pekne približuje.

...Orbea pri tomto modeli nešla za hmotnosťou „cez mŕtvoly“ a osadila kolesá, ktoré smelo znesú aj použitie v náročnejšom teréne.

Za všetkým stoja technológie, ktoré Orbea použila pri výrobe a vďaka ktorým je hmotnosť rámu s prívlastkom OMX na hodnote 830 g (veľkosť M). To je údaj, ktorý len tak v podobnej kategórii nenájdete. Modelový rad Alma je ale veľmi široký, pričom stačí zvoliť o kúsok ťažší rám s prívlastkom OMR (hmotnosť 1 100 g) a môžete sa dostať na oveľa dostupnejšie ceny a môžem povedať, že aj na výborný pomer cena/výkon. Ale celkovo si myslím, že tento atribút platí pre všetky bicykle od španielskej značky...


No nejde len o samotné gramy, dôležité sú aj pocity z jazdy. Mám na mysli najmä ovládateľnosť a samozrejme komfort. Ďalej budeme pokračovať dvoma časťami. Tou prvou je video, kde si bicykel predstavíme, ukážeme rozdiely v geometrii a kde pridám aj dojmy z jazdenia. Pozorné oko si určite všimlo, že bicykel nie je úplne štandardný model Alma M Team, ale prebehli na ňom aj určité zmeny.

Ďalej v článku doplním, čo sa už do videa nevošlo a rovnako pridám dojmy z prvých pretekov, ktoré som na biku medzitým absolvoval - Donovalský Drapák. Ten totiž rozhodne nepatrí medzi ľahké trate, povedal by som, že je skôr reklamou pre celoodpružené bicykle a dozviete sa, ako sa s tým ľahučká Alma popasovala.

Mechanika rozhodne nie je zlá

Myslím, že sa rovnako môžem radiť medzi veľkých fanúšikov elektronického radenia, teda najmä toho bezdrôtového v podobe SRAM AXS. Jeho výhody a dojmy z dlhodobého používania nájdete v samostatnom článku, a preto sa nemusím opakovať. Čo chcem ale povedať, klasické lanko má stále čo ponúknuť a Shimano XTR chodí vážne nádherne. A to aj na kazete SRAM XX1 s reťazou XX1 a prevodníkom od Absolute Black. O dôvode ich použitia viac vo videu, len pripomeniem, že tá kazeta je so mnou už asi 5. sezónu a nie a nie skončiť.


Páčka je dokonale ergonomická, umožňuje odraďovanie ukazovákom, a to aj o 2 prevody naraz. Keby idem po maximálnom pomere cena/výkon, siahol by som práve po nej a po prehadzovačke z radu XT. Ale rovnako dodám, že „šalter“ XTR lahodí oku a nastaviteľná brzda funguje na výbornú. Samozrejme, „elektrika" má svoje špecifiká, ale prechod medzi týmito 2 systémami mi nerobí žiadny problém.

Ak vám peňaženka neumožňuje investovať do elektroniky, rozhodne nevešajte hlavu. Stále sú tu systémy, ktoré fungujú výborne za podstatne menšie peniaze a nijako vás nebudú brzdiť... a nemyslím len na XTR.

Objemné gumy robia rozdiel

O význame plášťov, bezdušových systémov a všetkého, čo s tým súvisí, by sa dala napísať kniha. Znovu mi nedá nepripomenúť, aký veľký vplyv na jazdné vlastnosti majú v prípade hardtailu. Na vyšších modeloch Alma nájdete aj ich vlastné kolesá označené ako Oquo vo viacerých verziách. Prevedenie Team má model MP 30 Team Carbon, teda kombinácia ráfikov s 30 mm vnútornou šírkou zapletených do nábojov DT Swiss 350. Zaujímavé, že špice nie sú typu „straightpull“ ale s klasickou zahnutou hlavičkou, zrejme z dôvodu ľahšej servisovateľnosti/dostupnosti.

Čo je hlavné, vytvárajú s plášťami Maxxis Rekon Race výborný celok, ktorý sa výraznou mierou podieľa na stabilite a komforte. Ide najmä o kombináciu širokého ráfika a objemných 2,4-palcových plášťov (prívlastok WT) vytvorených presne pre daný rozmer. Mal som na bicykli osadené aj užšie Rekon Race 2,25 a rozdiel bol poriadny, najmä čo sa komfortu týka. Ak vám ide o čo najnižšiu hmotnosť, prípadne jazdíte skutočne ľahký terén, nechajte pokojne užšie, no ak vás láka technika alebo čaká nejaké náročnejšie jazdenie, neváhajte siahnuť po „balónoch". Páči sa mi, že Orbea pri tomto modeli nešla za „hmotnosťou cez mŕtvoly“ a osadila kolesá, ktoré smelo znesú aj použitie v náročnejšom teréne.

Porovnanie s Lectorom

Čo mnohých zrejme zaujíma, je porovnanie s hardtailom, ktorý som jazdil doteraz, teda s modelom Ghost Lector. Ale stačí jeden pohľad a všetko je pomerne jasné. Lector má skutočne extrémnu geometriu, ktorá sa hodí na veľmi náročný terén, dopĺňa ju sedlovka Eightpins s maximálnym zdvihom.

Daňou za celkovú odolnosť a spomínané vlastnosti je následne o niečo vyššia hmotnosť, ktorá sa v podstate blížila k môjmu celoodpruženému biku. To môže niekomu dokonale sedieť a dám ruku do ohňa, že rám vás zrejme aj prežije. No v podstate som mal dvojicu podobne zameraných strojov a chýbalo mi niečo „mrštné“, obratné, čo sa cíti ako doma v ľahšom teréne a čo mi dodá pár sekúnd navyše v nejakej časovke do kopca. Veď chudnúť už toľko nemôžem.

Hardtail na Drapáku

Tak a poďme už na nedávny Drapák, ktorý bol peknou previerkou schopností aj v náročnejšom teréne. Prečo som zvolil HT? Jednoducho vzhľadom na počasie, predpovede boli doslova desivé a hovorím si, že ak vôbec pôjdem, otestujem práve Orbeu a pošetrím ložiská na Švajčiarovi. Koniec koncov vyššie spomínam, že práve podobné podmienky sú dôvod, kedy radšej volím HT.

Netvrdím, že celoodpružený bike by niečo také nezvládol, ale ako som už neraz písal, na materiál si dávam stále veľký pozor a jazdu si toľko neužívam, ak vidím, že bicykel trpí. Pri pevnom ráme je všetko jednoduchšie, drží na ňom menej blata a viem, že následný servis bude hračka. Nakoniec bola v noci z piatka na sobotu menšia potopa, ešte ráno je všade kopec vody, ale počasie drží a verím v schopnosti absorbcie miestneho horského terénu.

Úprimne povedané, predpokladal som, že v cieli budem „naklepaný" ako rezeň ale podobný pocit jednoducho nenastal.

Spravil som aj pár úprav. Dopredu nahodil Continental Cross King v šírke 2,35, čo síce nie je guma originál s určením do blata, no jej vysoký a riedky vzor tento účel výborné splní. Pridal som aj insert, nech môžem s tlakom poriadne nízko (cca 1 BAR), pričom guma sa toľko „nežuje“. Vzadu nechávam spomínaný Rekon Race 2,4 WT, miesta okolo zadnej stavby je stále viac než dosť a komfort či trakcia sa na tejto trati maximálne hodí.

A potom už len blatníček, čo s odstupom času považujem za top investíciu v pomere cena/výkon. Nielen, že si ochránite vnútorné nohy vidlice, ale môžem mať celý čas okuliare, ktoré sú aj v cieli stále pomerne čisté, o tvári ani nehovorím.


Čo ma prekvapilo najviac, bol jednoducho komfort, a to aj v rámci množstva stúpaní po „šutroch“, či „drncavých“ lúkach. Samozrejme, tlmič je tlmič a netvrdím, že by som chcel ísť takto 5 hodín. Ale v danej dĺžke sa nejednalo o žiadny „očistec", na čom má ale podiel aj charakter trate.

Jednoducho idete buď do kopca, alebo z kopca, rýchlych šliapavých úsekov toľko nie je. Napríklad z podobného dôvodu využila hardtail aj víťazná dvojica na BIKE Transalpe. Vtedy dokážu objemné gumy a správny tlak veľké veci a rovnako cítim, ako všetkému pomáha aj práca sedlovky (vo videu to je pekne vidieť). Keby pribudli rýchle šliapavé úseky po rozbitom teréne (pekný príklad je maratón v Rajeckých Tepliciach), pocity z komfortu by boli výrazne odlišné.


Kde sa treba krotiť, sú zjazdy po kameňoch, kde veľmi rozhoduje výber stopy. Na Donovaloch mám výhodu, že trať a náročné miesta poznám, takže veľké straty sa nekonali. Napríklad už legendárny zjazd na Mistríky v dĺžke okolo 2 min mi trval cca o 20 sekúnd pomalšie oproti FS, ale teraz som dobehol v polovici úseku Jula a nebolo ho kadiaľ predbehnúť.


Podobný rozdiel sa ukázal aj pri inej chuťovke, teda zjazde z Hiadeľského sedla, a to sa minulé roky rozhodne nejazdilo na mokrých kameňoch a šutroch. Môžem potvrdiť, že aj 6 cm zdvih teleskopickej sedlovky vie spraviť poriadny rozdiel v rámci tlmenia nerovností, alebo celkovej istoty.


Bicykel ma nakoniec doviezol na celkové 5. miesto, čo ma veľmi potešilo. Úprimne povedané, predpokladal som, že v cieli budem „naklepaný" ako rezeň, ale podobný pocit jednoducho nenastal. Práve naopak, mal som veľkú radosť z jazdy, podmienky ma dokonca bavili. A pre mňa opäť dôkaz, že so správnou voľbou komponentov netreba moderné hardtaily odpisovať.

Myslím, že na úvodné priblíženie tohto stroja bikovej komunite, teda vám, aj stačí. Viem, že vás podobné veci zaujímajú (veď sme cyklisti), a preto som to poňal z rôznych uhlov. Navyše preteky sú akcie, ktoré dostávajú materiál v podstate na svoj limit a počasie sa postaralo o nečakanú previerku. Design je potom subjektívna vec, pričom typický prvok pre Orbeu Alma je zahnutá horná rámová rúrka v rámci napojenia na tú sedlovú.

Pri prvom pohľade som si nebol úplne istý, teraz sa na agresívnu líniu neviem vynadívať. Pre mňa stále platí, že jazdenie je z veľkej časti aj o „srdiečku“ a snažím sa trochu radosti preniesť aj k vám. Snáď sa mi to podarilo aj v prípade predstavenia materiálu.