Svetový pohár v Andorre – čo ma zaujalo?

Alchýmia s plášťami. bicykle, novinky alebo zaujímavé príbehy v rámci cross-country scény. Náročné podmienky vo vysokohorskej Andorre ich priniesli dostatok...

Obsah a tvorbu sa snažíme prispôsobovať našim možnostiam a rovnako reagovať na spätnú väzbu od vás. Registrujeme, že vás zaujíma aj dianie v rámci svetového pohára, resp. rôzne technické novinky, či zaujímavosti. Podobnú sériu článkov k „sveťáku“ som už robil, ale všetko bolo postavené len na IG postoch... problémom sú fotky a nemôžeme len tak „posťahovať“ niečo z webu, či Facebooku a postaviť na tom článok. Ale aj vďaka kolegom z MTBIKER CZ máme teraz možnosť spolupracovať s fotografom Radkom Kašíkom, a to by som rád využil.

Rovnako som rozmýšľal nad vhodnou formou, predsa len robiť akýsi sumár mi príde zbytočné. Koho to zaujíma, si väčšinou pozrie prenosy, či záznamy, alebo rýchlo dohľadá výsledky na zahraničných portáloch. Mňa osobne veľmi baví s nejakým odstupom skôr študovať fotky, výrazy jazdcov, pozrieť sa, aké napríklad volia plášte, či nemajú v akcii nejakú novinku atď. A potom si hovorím, že niečo podobné by sa mohlo páčiť aj vám, pretože ako sme už neraz písali, nemáme ambíciu byť spravodajským webom.

Naším cieľom je, aby sa články spájali s nejakým osobným zážitkom, emóciou atď...veď ak nás sledujete, nemusím ďalej vysvetľovať. Rovnako sa nejdem púšťať do všetkých disciplín, takže sa zameriam najmä na kategóriu XC. Na mudrovanie v rámci zjazdu zatiaľ odborníka nemáme. Ale poďme už na to...

Stredisko Pal Arinsal v Andorre ponúklo naozaj dramatické dianie piateho kola, o ktoré sa postaralo vo veľkej miere počasie. Resp. dva úplné protiklady, kedy pretekári trénovali v teple a prachu, pričom v podobných podmienkach absolvovali aj piatkový short track. Lenže v nedeľu bolo všetko naopak, teploty okolo 7 °C a dážď... Čo je rovnako veľmi špecifické pre Andorru, je vplyv nadmorskej výšky, kedy sa pretekári pohybujú okolo 2 000 m n. m. To všetko dokopy tvorí mix, ktorý dal vyniknúť iným jazdcom, ako býva zvykom.

...myslím, že predný Racing Ray bude aj v nejakej špeciálnej, super mäkkej zmesi, ktorá pre bežných smrteľníkov nebude dostupná.

Než sa pozrieme na nejaké zaujímavosti, nesmieme zabudnúť na víťazov – o emócie rozhodne nebola núdza. Ak máte čas a chuť, odporúčam pozrieť záznamy, pretože preteky v rámci XCO boli napínavé. Skvelou jazdou si pre víťazstvo prišla v náročných podmienkach mladučká, len 21-ročná Mona Mitterwallner. Bolo to pre ňu prvé víťazstvo v rámci kategórie elite a potvrdenie, že všetky tie tituly predtým (juniorské, či U23) neboli žiadna náhoda. Medzi mužmi sa radoval po dlhom čase Matthias Flückiger.

Keď sa na nich pozriete, celkom jasne sa ukáže víťazný somatotyp. Mona meria len 158 cm, hmotnosť sa neuvádza ale ja tipujem tak 45 kg. Matthias meria 172 cm a váži okolo 64 kg. Jednoducho drobní a technicky výborne vybavení jazdci si s náročnými podmienkami a vysokou nadmorskou výškou poradili najlepšie. Pre Švajčiara muselo mať víťazstvo extra príchuť. Minulá sezóna bola po psychickej stránke doslova skúškou.

Matthias pripravil v rámci súboja tesne pred cieľom Nina Schurtera o rekordné 34. víťazstvo na domácej trati v Lenzerheide. Nino už svoj rekord medzitým získal (tento rok v Lenzerheide), ale v roku 2022 z toho bolo slušné „haló“. Keď sa pridalo následné obvinenie z dopingu, Matthias musel doma chodiť zrejme po kanáloch, aby sa vyhol rozvášnenému švajčiarskemu davu. Pripravovať sa v danom rozpoložení určite nebolo ľahké...


Ešte chvíľu u Matthiasa zostaneme. Všimnite si, že neváhal nasadiť do boja aj vestičku a návleky na ruky, rovnako ako jeho tímová kolegyňa Allesandra Keller, ktorá si došla pre 2. miesto za Monou Mittelwallner v rámci nedeľného XCO. Mona mala dokonca dlhé „čapáky“. Ak je zima, či dokonca prší, udržať si chránený stred tela môže spraviť veľký rozdiel v komforte. Tak ak nabudúce pôjdete na preteky a bude horšie počasie, neváhajte...vo veste sa dá vyhrať aj „sveťák“.

Čo sa plášťov týka, kombinácia Racing Ray (vpredu) a Racing Ralph (vzadu) zvládne aj podobné výzvy. V podstate rovnakú kombináciu ste mohli vidieť aj v nedávnom bikechecku s Karlom Platom. Podľa fotiek to ale vyzerá, že Matthias nasadil užší rozmer 2,25 a myslím, že predný Racing Ray bude aj v nejakej špeciálnej, super mäkkej zmesi, ktorá pre bežných smrteľníkov nebude dostupná.


Čo majú spoločné Nino Schurter a Luca Schwarzbauer? Tak napríklad podporu od koncernu SRAM a na ich bicykloch ste mohli vidieť ako nové vidlice RS SID, o ktorých nedávno písal Bimjeam, tak rovnako aj nový systém elektronického ovládania odpruženia - Flight Attendant. Koho zaujíma viac, písal som o ňom pri predstavení v roku 2021 článok, pričom vtedy bol systém uvedený pre enduro a trail nasadenie. Ale už je zrejme hotová aj verzia pre XC, systém spoznáte ľahko podľa akéhosi hrbu v zadnej časti korunky vidlice.

Luca je príkladom, že k úspechu vedie viacero ciest.

Elektronické ovládanie odpruženia nie je žiadna novinka, ale čo sa týka kompletne bezdrôtovej verzie, to je iné. Všetky doterajšie systémy ako Fox Live Valve, alebo aj nový Suntour TACT majú káble. A ako dobre vieme, SRAM vie posunúť bezdrôtové technológie k úspešnému životu. Rodina komponentov AXS sa tak zrejme dočká rozšírenia, predpokladám, že oficiálne pred OH v Paríži. Inak Nino práve s týmto systémom získal svoje rekordné 34. víťazstvo (Lenzerheide) a využíva ho čím ďalej viac sponzorovaných jazdcov (Vlad Dascalu, Jolanda Neff atď).

Fotka Nina nižšie je ešte z tréningu, kde vozil svoje obľúbené Maxxis Aspen v šírke 2,4. V nedeľných pretekoch mal ale nasadenú novinku určenú do „psieho" počasia, plášte Maxxis Severe. U nás sa ešte nedajú zohnať, na oficiálnej stránke ich zatiaľ nájdete v šírke 2,25 palca a už majú aj novú MaxxSpeed zmes – tá u nás rovnako ešte nie je dostupná a uvidíme, či v 2024 bude, pričom by sa mala týkať viacerých obľúbených modelov plášťov. Nina síce zbrzdil defekt, ale celkovo mu podobné podmienky veľmi nesedia a nakoniec bral 12. miesto v XCO.


Luca je príkladom, že k úspechu vedie viacero ciest. Nasadil pomerne rýchly a hustý vzor s veľkým objemom, dosť odlišný prístup ako napr. Matthias Flückiger. Ide o prototyp veľkoobjemového plášťa od Schwalbe, ktorý ponúka zaujímavé vlastnosti aj v rámci ochrany/opravy prípadného defektu a bol vytvorený aj s ohľadom na Cape Epic.

Ako to viem? Plášť mi ukazoval Karl Platt mimo kameru a musel som sľúbiť mlčanie. Ale je vidieť, že zvládne aj náročné podmienky, samozrejme, ak máte cit a techniku v malíčku. Rovnako je Luca príkladom, že výnimka potvrdzuje pravidlo aj z iného pohľadu. Telesnou stavbou má veľmi ďaleko od XC „chrtítka“ (78 kg), čo mu nezabránilo k víťazstvu v short tracku a k 5. miestu v rámci XCO.

Dvojica stajne INEOS rovnako vzbudzuje pozornosť a je na to dôvod... obaja žiarili na nedávnych MS v Škótsku, čoho dôkazom sú dúhové dresy. Tom Pidcock si po majstrovstvách doprial dovolenku a bolo vidieť, že zrejme len nedávno zliezol z lode. Síce nemá dostatok bodov, aby štartoval vpredu, no ak má top formu, to ho nedokáže zastaviť.

V short tracku sa dopredu nedostal, ale v klasickom XCO si v poslednom kole prišiel bojovným výkonom v závere k 3. miestu. To len ako príklad, že aj keď ste „mimozemšťan“, stále je kľúčové dobre ladiť formu a vyberať si vrcholy sezóny. Čo ma ale najviac udivuje, je fakt, že aj keď sa Pidcock vo veľkom venuje ceste, v technike (a blate) vôbec nezaostáva.


Podobné by sa dalo napísať aj o Pauline Ferrand Prevot, ktorá síce skúsila odísť už v prvom kole, ale nakoniec to stačilo na 3. miesto v XCO. Zaujímavá ale bola voľba bicykla, pretože Pauline je jedna z mála, ktorá stále živí nádeje hardtailu v modernom cross country. Pinarello pred MS predstavilo nový hardtail (Dogma XC) s výrazne asymetrickým prístupom.

Neviem si pomôcť, ich nové „celopéro“, na ktorom jazdí Tom Pidcock, sa celkom podarilo, no tu akosi váham... každopádne, medaily z MS sú dobrým PR nástrojom a argumentom. Andorra síce má náročné stúpania, ale rovnako aj náročné zjazdy po kameňoch a zaujímala by ma úvaha Pauline nad výberom stroja. Mal som trochu pocit, že práve v zjazdoch ju bicykel viac limituje, najmä s pribúdajúcou únavou.

Keď si všimnete bicykle jazdcov INEOS, možno vás upútajú kolesá so zaujímavým profilom ráfika. Ide o prémiovú značku Princeton a ich MTB prototyp, ktorý by ste v ponuke zatiaľ hľadali márne. Ale ak nazriete do súčasnej ponuky a robíte si chute, treba si pripraviť minimálne tak 3000 - 4000 €. Čo sa týka plášťov, dvojica spoliehala v rámci short tracku na osvedčený model Race King od Continental. V rámci XCO už mali nasadené modely, ktoré v ponuke zatiaľ nenájdete.


Tím Trek Factory sa len nedávno „vytasil" s novým modelom Supercaliber. Predsa len tento model pred pár rokmi skutočne zaujal integrovaným tlmičom, ale za ten čas sa zase XC posunulo a niektoré hodnoty v rámci geometrie už boli v podstate jemne oldschool. Zadný zdvih sa zvýšil zo 60 mm na 80 mm (čo je stále ešte pomerne málo), reach sa natiahol o 1 cm, hlavový uhol sa položil zo 69 na 67,5 stupňa, ale sedlový sa drží ešte stále na hodnote pod 75 stupňov. To bude asi tým, že SAG je pri danom zdvihu menší, len ako príklad uvediem BMC a jeho 76,7 pri zdvihu 120 mm. Čo je ale zaujímavé, nový Trek pri tom všetkom „schudol" o 250 gramov a v dave sa rozhodne nestratí.


Z našich jazdcov do boja nezasiahol nikto, ak vezmeme do úvahy aj našich „bratov“, najväčšie želiezko v podobe Odřeje Cinka preteky v náročných podmienkach nedokončilo (piatkový short track 19. miesto). Kompletné výsledky v rámci všetkých kategórií a disciplín nájdete potom na tomto odkaze.

Samozrejme, dalo by sa toho vypichnúť ešte oveľa viac, resp. každému môže prísť zaujímavé niečo iné. Preto pokojne napíšte do komentára, netvrdím, že som zjedol všetku múdrosť sveta. Rovnako budem rád aj za podnety k podobnému štýlu článkov. V rámci XC nás čakajú ešte 3 kolá „sveťáku“, teda francúzske Les Gets a potom tradičný zámorský záver v Snowshoe (USA) a Mont-Saint Anne (Kanada). Uvidíme, odkiaľ sa nám podarí opäť získať nejaké pekné fotografie.