Slovenský klenot v profi tíme: rozhovor so Simonou Kuchyňkovou o jej veľkom prestupe

Simona Kuchyňková sa stala historicky prvou Slovenkou v profi tíme CUBE Actionteam. O jej úspechu, tvrdej práci a podpore od tímu OKOEVERYWHERE sme sa porozprávali priamo so Simonou a jej trénermi.

Koľko máme na Slovensku profi jazdcov? Okrem cestnej cyklistiky by sme takých, ktorí sa živia jazdením svetových pohárov, spočítali azda na prstoch jednej ruky. A takých, ktorí jazdia za svetový tím v segmente horskej cyklistiky, ani nemáme.

Simona Kuchyňková je talent už odmala. Preskákala si viacero vážnych zranení, prekonala krízy, ale v roku 2024 získala titul víťazky svetového pohára v kategórii Ženy junior. Tento úspech bol zvýraznený aj tým, že ako takmer jediná zo štartového poľa nemala v tomto roku podporu veľkého tímu.

Slovenský projekt OKOEVERYWHERE však poskytol Simone najlepšiu pomoc, akú mohla dostať. Dnes už oblieka farby CUBE Actionteam, jedného z najstarších tímov v enduro svetovom pohári. So Simčou sme sa preto porozprávali o jej „success story“ a o jej veľkom prestupe. Okrem nej sme v druhej časti rozhovoru vyspovedali aj Miša Kolářa a Natáliu Šoltésovú z projektu OKOEVERYWHERE.


Simča, v prvom rade ti gratulujeme k prestupu do profi tímu. Môžeš sa čitateľom najskôr predstaviť a opísať nám v skratke tvoju profi cestu?
Ďakujem pekne za gratulácie! Pre tých, ktorí ma nepoznajú – mám 20 rokov a som z taliansko-slovenskej dediny Lozorno. Na biku jazdím už odmalička, aj keď vtedy som paradoxne bicykel neznášala... Konkrétne k enduru som sa dostala, keď som mala asi desať rokov, priviedol ma k nemu strýko Šmerdo.

Odkedy som začala pretekať, mojím snom bolo dostať sa na svetový pohár, čo sa mi v roku 2021 aj podarilo. Začiatkom toho roka som podstúpila operáciu aneuryzmy mozgu, po ktorej nasledovala dlhšia rekonvalescencia – nemohla som vykonávať žiadnu aktivitu. Dokonca mi na poslednej kontrole povedali, aby som si našla iný šport, pretože enduro je pre mňa obrovské riziko. Asi si viete predstaviť, ako sa mi po tejto vete otočil svet.

Samozrejme, nenechala som to tak a po dohovore s operatérom som na vlastnú zodpovednosť štartovala na svojom prvom svetovom pohári – a bez akejkoľvek prípravy. Keďže bolo obdobie covidu, organizovali sa double-headers, čiže 2 kolá svetového pohára na jednom mieste. A ja som vtedy vyhrala v La Thuile obe kolá. Bol to pre mňa absolútny šok, keďže som len naskočila na bike po mesiacoch a rovno som vyhrala sveťák, v druhých pretekoch dokonca aj na defekte.

Áno, neskôr v tom istom roku som dostala možnosť štartovať na majstrovstvách sveta v zjazde vo Val di Sole, kde som si vo finálovej jazde zlomila zápästie, no aj tak som prišla do cieľa na 4. mieste. Týmito pretekmi sa mi ale aj predčasne skončila sezóna. Na druhej strane sa mi skôr začala zimná príprava, ktorá bola mojou prvou serióznou a cítila som sa na biku ako nikdy predtým.

Riadili sme sa heslom: „Kde ostatní končia, my začíname.“

V máji 2022 na prvom kole slovenského pohára som si pri vystupovaní z auta podvrtla koleno a obnovila si zranenie spred 2 rokov. Hneď som vedela, že to nie je OK a o mesiac ma operovali, no koleno bolo v takom stave, že mi ho museli operovať druhýkrát v novembri.

Na toto obdobie nespomínam úplne v najlepšom, no malo to tak byť – život ma prefackal jedna radosť. V tom čase som už bola jazdkyňou OKOEVERYWHERE pod krídlami Miša Kolářa a Natálie Šoltésovej. Práve títo ľudia mi pomohli preskákať všetky patálie a okrem iného mi pomohli dostať sa do profesionálneho enduro tímu CUBE Actionteam, ktorého súčasťou som od tohto roka.

Jazdiť za profi tím je veľká vec. Snáď každý jazdec o tom vo svojom živote sníval aspoň raz a tebe sa to splnilo. Aký je to pocit?
Musím povedať, že to nie je len mojou zásluhou, ale samozrejme aj zásluhou ľudí okolo mňa, za čo som im neskutočne vďačná. Je to niečo, o čom som snívala, odkedy som začala pretekať a teraz je to realitou. Pracovali sme naozaj tvrdo na tom, aby som si mohla plniť svoj sen, no len teraz sa pre mňa začína skutočná cyklistika.


Čo na to povedala tvoja rodina, blízki?
Samozrejme boli nadšení, podporujú ma, no zároveň vedia, že s tým prichádza obrovská zodpovednosť.

Celkový titul a celkové poradie vo svetovom pohári si vyhrala ešte ako „privateer“, respektíve v porovnaní so svetovými tímami s podporou maličkého tímu OKOEVERYWHERE. Aká veľká táto zmena pre teba bude?
Na začiatok musím povedať, že OKOEVERYWHERE a jeho sponzori mi poskytli naozaj špičkové podmienky, jazdili sme na kempy a všetko som mala zabezpečené, čiže pre mňa to už bol takmer pocit ako v profi tíme. Niekedy sme museli veľmi improvizovať, napríklad čo sa týka nejakých komponentov a podobne, ale vždy sa to vyriešilo. Byť v naozajstnom profi tíme je zase úplne o niečom inom, už pri prvom stretnutí s tímom som bola nadšená a fakt sa úprimne teším na sezónu!


Naopak, čo si sa ako „privateer“ naučila?
Celú sezónu sme sa riadili heslom: „Kde ostatní končia, my začíname.“ Naučila som sa mnoho vecí. Keď je človek takto hodený do hlbokej vody, musí sa v tom vedieť naučiť plávať. No ako som spomínala, predošlý tím mi zabezpečil super podmienky.

Svoj prvý svetový pohár si vyhrala už dávnejšie (ešte na bicykli značky EVIL), ale aj v roku 2023, sám som vtedy bol v prostredí finišu. Neprišli ti už vtedy ponuky od väčších tímov?
Vzhľadom na to, že po prvom víťazstve vo svetovom pohári som vynechala takmer 2 sezóny, čo malo obrovský vplyv na vývoj mojej kariéry, tak ma množstvo ľudí ani neregistrovalo. Čiže vtedy som žiadne ponuky ešte nemala, myslím si, že veľkú rolu v tom hralo aj to, že som zo Slovenska, predsa len, východný blok…


Zaujímalo by ma, a určite aj ostatných čitateľov, ako celý proces draftingu vyzeral.
V tejto sezóne (2024, pozn. autora) som si dala cieľ byť konzistentná, čo sa mi aj podarilo. Začiatkom roka sme sa stretli s chalanmi z CUBE Actionteam vo Finale Ligure, kde sme spolu aj jazdili a odvtedy sme boli viac-menej v kontakte. Mišo mi stále hovoril, že som jeden dobrý výsledok od toho, aby si ma všimli. A hneď po 1. kole sveťáku vo Finale Ligure, kde som skončila tretia, ma kontaktoval manažér.

Ciele mám vždy tie najvyššie.

Potom bolo mojou úlohou len pokračovať ďalej v konzistentnosti, a hlavne zdravotne v poriadku. Ihneď po konci sezóny som už mala zmluvu na stole, s ktorou mi pomáhal Mišo, pretože už má v profi cyklistike čo-to za sebou.

Na bicykloch CUBE jazdíš už jednu celú sezónu. Aké zmeny budú na tvojom továrenskom biku oproti minulej sezóne?
Oproti minulej sezóne budem jazdiť na medium size, predtým som jazdila na S-ku. Zatiaľ som s tým veľmi spokojná, pretože mi to pridalo na stabilite. Ďalej to bude určite zlatá FOX vidlica, tlmič a sedlovka, čo robí z toho biku absolútnu strelu, z ktorej sa teším, takisto ako z farby rámu.

Celý pohon je na najvyššom rade Shimano XTR, takisto aj brzdy. Čakajú nás ešte isté malé zmeny, ktoré ale ešte nemôžem prezradiť. Okrem enduro bikov budem sedlať aj cesťák a „E-čko", na čo sa už fakt neviem dočkať.


Na čo sa v profi tíme tešíš najviac?
Určite to sú moji spolujazdci a hlavne celý vibe okolo tímu. Už na prvom mítingu som pochopila, prečo to je Actionteam – vždy sa niečo deje, nenudíme sa. Samozrejme sa teším na celé fungovanie, zázemie a pridanú hodnotu byť súčasťou takého tímu!

Plánuješ byť ešte v nejakom kontakte s Mišom z OKOEVERYWHERE?
S Mišom som v kontakte stále, zostáva mojím trénerom naďalej, pretože vie, čo na mňa funguje. Pozná ma ako športovkyňu najlepšie, možno lepšie ako ja sama. Samozrejme mi stále pomáha aj v oblasti mimo tréningov, čiže ho môžem nazvať aj svojím manažérom.

Kedy a kde idete spolu na prvé tímové sústredenie? Kto sú tvoji tímoví spolujazdci?
Ja som sa presunula do Finale Ligure a budem sa tu až do mája pripravovať na sezónu 2025. Prvé sústredenie budeme mať práve tu, vo februári. A je mi cťou byť v tíme s chalanmi, akými sú legendárny Gusti Wildhaber či švédsky ostrieľaný jazdec Zak Johansen, z ktorého sa veľmi teším, pretože má veľké množstvo skúseností z pretekania a je to pre mňa veľký prínos.

Ďalej to je Freddy Matz, bláznivý Nemec s brutálnym štýlom a najmladší Max Wachsmann, ktorý je takisto veľmi rýchly a šikovný. Takže tímový line-up lepší ako Hamilton – Leclerc.


Viem, že poriadne makáš, čo sa týka tréningu. Trénuješ teraz ako oficiálna profesionálka ešte viac?
Nemyslím si, že trénujem viac, ale inak. To, že budem vo Finale veľkú časť prípravy, mi dáva priestor na zlepšenie takmer v každom aspekte. Budem sa snažiť využiť tento čas efektívne a hlavne sa nepretrénovať, pretože je to veľmi tenký ľad.

Aké preteky plánuješ v ďalšej sezóne? Uvidíme ťa aj na Slovensku?
Určite je mojím hlavným cieľom svetový pohár, no samozrejme chcem jazdiť aj iné preteky. Napríklad švajčiarsku, českú či slovenskú enduro sériu.

V nadchádzajúcej sezóne už ideš jazdiť v elitnej kategórii. Aké si dávaš ciele?
Ciele mám vždy tie najvyššie, no s príchodom do elitnej kategórie prichádza aj oveľa vyšší level pretekania. No určite by som sa rada ukázala na pódiu v novom drese. A mojím osobným cieľom je priniesť viac štýlu do ženského poľa.

Čo by si odporučila jazdcom, ktorí sa chcú dostať v pretekaní čo najvyššie? Aká tvoja vlastnosť najviac pomohla tebe?
V prvom rade – robte to s radosťou. Všetko ostatné príde s konzistenciou a odhodlaním pre daný šport, pretože ak to naozaj chcete, stane sa to. Ja osobne som veľmi súťaživý typ a šport bol pre mňa vždy prioritou. Keby nebolo športu, nie som ani ja.

Je teraz na Slovensku niekto, kto by to mohol dotiahnuť tak ďaleko ako ty? Čo tak napríklad tvoja sestra?
Na Slovensku nám určite rastú nové talenty, no záleží len na nich, ako sa k svojim cieľom postavia. Určite im držím palce! Moja sestra by to mohla dotiahnuť tak ďaleko ako ja jedine vtedy, že by boli všade lanovky a skoky.

Chcela by si niečo odkázať jazdcom na Slovensku?
Chcem im odkázať, nech sa neboja zúčastňovať sa na pretekoch – nie je to len o výsledkoch. A určite chcem povedať, aby ste podporovali slovenskú horskú cyklistku, traily, značky, aby sme nemuseli stále cestovať do zahraničia, pretože podmienky na to máme!

Pár otázok sme položili aj Mišovi a Natálii z projektu OKOEVERYWHERE, pretože ako spomenula Simča, vytvorili pre ňu prostredie s maximálnou podporou bez kompromisov, čo na Slovensku v endure nemá obdoby.


Mišo a Natália, aj vám by som chcel pogratulovať k tomu, čo ste dosiahli. Takýto prestup je pre vás ohromným úspechom. Aké z toho máte pocity?
N+M: Máme z toho obrovskú radosť, Simčine celkové víťazstvo v U21 Women kategórii je historicky prvé pre Slovensko a to, že sme s ňou absolvovali túto šialenú 4-ročnú cestu, je pre nás nezabudnuteľné. Teší nás, že sme mohli prispieť našimi znalosťami a byť súčasťou toho celého. Samozrejme, že to nebolo ľahké, od zimnej prípravy v roku 2023 muselo ísť všetko bokom a sústredili sme sa na 100 % na Simonu, aby prerazila. Vyplatilo sa a prinieslo to svoje ovocie.

So Simčou pracujete už dlhšie. Ako ste ju „našli“? Kedy ste sa rozhodli, že bude súčasťou vášho tímu?
N: Toto bola celkom sranda. Prvýkrát sme sa stretli v roku 2020 na pretekoch na Mýte pod Ďumbierom a Simča prišla za mnou, že ma pozná, lebo býva kúsok od mojej babky na Záhorí. Tak sme sa dali do reči a vŕtala mi v hlave – vedela som, že dobre jazdí. V tom období sme mali v tíme vtedajšieho majstra Slovenska Šimona Rusa, ktorého už mal pod palcom práve Mišo. A tak som mu navrhla, či by sme to so Simčou neskúsili a či by sme ju nezobrali do tímu.

Vôbec sme nemali v pláne sa rozrastať, skôr to bol taký výstrel. Vedela som, že ak je tu niekto, kto môže odovzdať svoje cenné skúsenosti z profi cyklistiky, tak je to Mišo. Veľmi si cením a teším sa, že jej obetoval toľko času a potiahol ju. V zahraničí je bežné, že si za takéto služby ľudia platia a my sme to robili od srdca. Naša poctivá práca a tvrdá Simčina drina nás natoľko spojili, že sme sa snažili každým rokom vybaviť lepšie podmienky pre tím a nejako nám to išlo.

M: Registrovali sme ju na pretekoch od roku 2019, ale kvôli nedostatku sponzorov sme nemali priestor naberať nových jazdcov. Na reprezentačnom sústredení v Schladmingu v roku 2020 som však mal možnosť bližšie spoznať Simču. Bohužiaľ, na tom sústredení sa zranila a čakala ju operácia kolena. Videl som, ako sa jej zrútil svet, a tak som za ňou prišiel a povedal: „Neboj sa, ak chceš, rád ti pomôžem. Zoženieme ti správneho človeka, ktorý ti dá koleno do poriadku a ja ti nastavím tréningový plán, aby si sa dostala späť čo najskôr.“

V športe to nemusí byť vždy len o peniazoch, ako si mnohí myslia.

Nemali sme jej čo ponúknuť, pokiaľ ide o vybavenie, a preto som sa dohodol s jej strýkom Šmerďom, že som ochotný jej pomôcť, ak by sa aj on stal súčasťou tímu. Dohodli sme sa, že ja jej budem robiť tréningy, on nám pomôže s nastavením bicyklov a zároveň sa budeme snažiť získať sponzorov. V prvom roku sme jej však, okrem tréningov a pár štartov, nevedeli ponúknuť nič viac.

Spolupracovali sme od roku 2020, ale oficiálnou členkou tímu sa stala až v roku 2021. Odvtedy vynechala takmer celú sezónu 2022 kvôli ďalšiemu vyvrtnutému kolenu. Ďalej absolvovala dve operácie mozgu, ktoré ju na dlhý čas vyradili a v podstate až v marci 2023 sa vrátila späť k enduru.

Nikdy sme sa na ňu nevykašľali, aj keď sme zažívali obrovské tlaky zo strany sponzorov, pretože naša nádejná pretekárka takmer nepretekala. Nebolo vôbec ľahké presviedčať ich, aby nám na ňu poskytovali sponzoring.


V čom je Simča špeciálna? Viem, že okrem talentu na jazdenie je extrémne pracovitá.
N+M: Áno. To, čo z nej robí športovca, je určite práve jej odhodlanosť a schopnosť pracovať sama na sebe. Nebudeme hovoriť, že to bolo jednoduché, Simča je aj veľmi tvrdohlavé dievča. To ale k športu bezpochyby patrí, no so správnym nastavením mysle a podpory od nás z tímu sme dokázali ustáť aj tie ťažšie časy a napriek tomu myslieť stále pozitívne a pozerať sa dopredu.

Ako vnímate to, že ste boli schopní s maličkým slovenským tímom dosiahnuť až na celkové víťazstvo vo svetovom pohári?
M: Sme šťastní, čo sa nám spoločne podarilo dosiahnuť. Spustili sme projekt OKOEVERYWHERE s víziou, že chceme posunúť slovenských jazdcov ďalej do sveta – a to sa nám podarilo. Verili sme týmto slovám, pretože vieme, ako to chodí vo svete a čo všetko pre to treba urobiť.

Ja aj Natália sme od mladého veku pracovali a žili v rôznych krajinách v zahraničí a makali na sebe. Boli sme na všetko sami, bez rodiny či kamarátov a to nás vlastne najviac posunulo. Podpisovali sme tiež prestížne zmluvy a snažili sa uchytiť. Či už to bolo v oblasti cyklistiky alebo modelingu, no podstata ostáva rovnaká.

N: Za tieto roky sme sa snažili odovzdať Simči naše skúsenosti – aj také, kde sme sa sami popálili a chceli sme, aby neurobila tie isté chyby a mala tak ľahší štart, keď prerazí. Snažili sme sa jej ukázať, že treba byť pokorný, no zároveň zdravo sebavedomý. Pomáhali sme jej s vytvorením imidžu, ktorý je zaujímavý pre sponzorov, ale nechali sme jej voľný priebeh, aby sa našla v tom, v čom sa cíti sama najkomfortnejšie.

Takisto sme dbali na jej psychickú pohodu, ktorá bola doslova zásadná a vytvorili sme pre ňu podmienky, aby sa dokázala sústrediť na to podstatné a aby myslela pozitívne. Dôležité je to, aby to, čo robí, jej prinášalo radosť do života.

M: Samozrejme, veľká vďaka patrí aj našim sponzorom, ktorí nám umožnili, aby sme sa v rozhodujúcej sezóne mohli naplno venovať športu a precestovať celú Európu. Bez ich podpory by to nebolo možné. Vnímame však aj to, že existujú omnoho väčšie tímy, dokonca aj na Slovensku, ktoré majú päťnásobne vyšší rozpočet ako my. Napriek tomu sa nám tento rok podarilo fungovať na lepšej úrovni ako oni. Preto si dovolím povedať, že v športe to nemusí byť vždy len o peniazoch, ako si mnohí myslia.

Akú úlohu ste mali v celom procese prestupu?
N+M: Pre sezónu 2024 sme urobili dôležitý krok – rozhodli sme sa zmeniť hlavného sponzora bicyklov a začali spolupracovať so značkou CUBE. Tento krok bol kľúčový, pretože už vtedy sa začal proces nadväzovania kontaktov s pro tímom CUBE Actionteam, do ktorého nakoniec Simča prestúpila. Všetko bolo plánované a premyslené.

Šatkovci AKA Slovkolex nás spojili s manažérom tímu a na predsezónnom sústredení vo Finale Ligure sme mali možnosť sa osobne stretnúť. Počas niekoľkých dní sme spolu jazdili, mali spoločné večere a lepšie sme sa spoznali, Simču si zároveň oťukali, či by to bol dobrý fit do ich tímu. Tento priamy kontakt nám potvrdil, že CUBE je správna voľba.

Hoci boli v hre aj ponuky od iných tímov, CUBE pre nás dávalo najväčší zmysel. Nielen preto, že chceme naďalej jazdiť na bicykloch tejto značky, ale aj preto, že ich spolupráca so Simčou potvrdzuje, že CUBE je seriózna a kvalitná značka, ktorá drží svoje slovo a podarilo sa nám pre ňu vybaviť najlepšie podmienky v porovnaní s inými tímami. Sme hrdí, že sme mohli byť súčasťou tohto prestupu a podieľať sa na tom, aby Simča dostala šancu jazdiť na tej najvyššej úrovni.


Čo čaká tím OKOEVERYWHERE ďalej? Chcete odchovať ďalší talent? Aké sú vaše plány?
N+M: Momentálne sa chceme obaja už trošku posunúť. Boli to náročné roky plné neistoty, najmä po psychickej stránke. Získať sponzoring pre tím a jazdcov v takej miere, ktorá sa nám podarila, nie je jednoduché, a už vôbec nie na Slovensku. Pre sezónu 2025 sa nám nepodarilo naplniť finančný budget a preto bude tím fungovať v obmedzenejšom režime a skôr vo forme ambasádorského programu, kde budeme podporovať vybraných jazdcov. Máme novinky, ktoré určite čoskoro predstavíme a povieme k tomu viac.

Za päť rokov sme vybudovali neuveriteľný projekt – sieť trailov, značku a tím a naša jazdkyňa vstupuje do sveta profesionálnej horskej cyklistiky. Aj keby sa náš projekt zajtra skončil, s hrdosťou by sme ho mohli označiť za úspešný príbeh.

*projekt OKOWEVERYWHERE môžete podporiť kúpou oblečenia, alebo aj priamou podporou trailov v Žiline. Mišo vám dokonca vie zostaviť tréningový plán, s ktorým mám ja osobne len tie najlepšie skúsenosti (jediné víťazstvá, napr celkové víťazstvo Hornonitrianskej Enduro Série, alebo pódium na Slovenskom pohári boli vďaka tomuto tréningu).

Fungovanie tímu som si na vlastnej koži zažil, keď sme boli spolu s Mišom a Simčou na svetovom pohári vo Francúzsku. Už vtedy mi pripadalo, že to, ako fungujú, je veľmi profesionálne. Simča tieto preteky vyhrala.

Na záver by som už len dodal, že z tohto príbehu je jasne vidieť, že keď sa chce, takéto veci sa dajú dosiahnuť. Ako môže pomôcť jednotlivec? Podporujte slovenské značky. Značky ako OKOEVERYWHERE, CTM a Kellys majú svoje tímy plné slovenských jazdcov, ktorí majú šancu dotiahnuť to ďaleko. Držme si palce, aby takýchto príbehov bolo u nás čoraz viac.