Reportáž: ŠKODA MTB Singletrack maratón Košice – naozaj pravdivý názov

Ak všade leje, treba ísť do Košíc a vďaka parádnej trati som opäť neváhal dodržať toto pravidlo a navštíviť bikerov na východe. Záver sezóny ako sa patrí...

Paráda, opäť maratón, pred ktorým sa poriadne vyspím. Paradoxne v Košiciach, kedy sa štátny sviatok postaral o pohodový piatkový presun. V podkrovnej izbe sa síce musím stále krčiť, ale viac ma zaujíma predpoveď počasia – na ten záverečný maratón v sezóne, by sa mohol niekto tam hore na mňa usmiať .

Ráno nás s Lenkou budí poriadne kvapkanie na okná. Dávam vlastné raňajky (vločky sú vločky...) a na kávu skočím na raňajky „oficiálne“. Vonku to vyzerá celkom pesimisticky, no meteo stránky hlásia, že čoskoro má byť celkom pekne – čomu zatiaľ moc neverím. Každopádne, keď si spomeniem na Salzku, vôbec mi to neprekáža a pomerne v dobrej náladičke sa chystám . Rozmýšľam, čo na seba, nakoniec vezmem len teplejšie kraťasy, návleky na ruky a šiltovku, plus nepremokavé veci, kým neodštartujeme. Keďže ideme hneď do kopca, je dobré sa aspoň trochu zohriať a nechce sa mi stáť mokrý na štarte. Bundu a nohavice dávam potom Lenke a som ready. VIP zóna sa naplnila na prasknutie, každý má min. 720 mm rajdy a je akosi tesno. Presne ako sa pustí AC/DC a ich Thunderstruck asi 30s pred štartom, začína liať ešte viac . Ako na povel....


Teraz pre zmenu trochu k trase. Čaká nás cca 77 km s prevýšením 2 420 m, ale oproti minulému roku (Reporáž: ŠKODA MTB Singletrack maratón Košice – opäť skvelé jazdenie na východe a záver maratónskej sezóny ako sa patrí) opäť pribudlo o niečo viac singlov, najmä v druhej časti. Čo je zaujímavé, štartujeme spolu s trasou kratšou a až po 42. kilometer ideme vlastne spolu. Takže, namiesto tradičnej „skupinky“ maratóncov, sa do pohybu dáva cez 400 bikerov...


Ako som spomínal vyššie, hneď začíname stúpať. Síce prší, no veľkú časť zvážnice nahor tvoria kamene a štrk, takže pohoda. Snažím sa nejako rozumne začať, ale jednoducho, môj výkon už je vážne biedny. Už to tam proste nie je, s čím som síce rátal, no chcem si hlavne dobre zajazdiť. Každopádne si celkom dobre dávam a postupne ukrajujeme výškové metre k Lajoške, ktorá so svojou výškou okolo 900 m tvorí aj najvyšší bod trasy. Celkom dobre tu mlátia do bubnov dvaja borci, obtočíme chatu a hurá do zjazdu. V ňom dolepujem zopár jazdcov a užívam si prvé chodníčky. Namiesto nejakého blata, čaká len trochu fŕkania, terén dokázal vodu bez problémov odviesť a dokonca už prestalo aj pršať.

Košický zázrak

Nielen, ze už neprší, ale dokonca sa robí naozaj pekne, čo mi príde ako malý zázrak. Každopádne, aj minulý rok si pamätám, ako všade inde lialo a tu sme jazdili v prachu . Uzavreli sme prvú slučku a prechádzam cez štart do série ďalších chodníčkov. Tie sú z veľkej časti šliapavé, predo mnou je jeden jazdec. Nevýhoda, ak idete za niekým na singli je fakt, že spravíte s veľkou pravdepodobnosťou rovnakú chybu ako on. A tak sa aj stalo, keď doslova prestrelíme jednu zákrutu a vybehnem medzi stromy – našťastie, aj so širokými riadítkami sa vojdem do medzere a pokračujeme ďalej . Za mnou je kamarát Robo Gombala, tak prehodíme aj pár slov, ale viac sa sústredím na kľukaté chodníčky cez les. Domáci ich majú najazdené určite aj poslepiačky, mňa občas zákruta prekvapí, ale to nič nemení na fakte, že je to naozaj parádne. Najmä záver, kedy treba poriadne pumpovať rôzne hupíky – stačilo by trochu sa „zasniť“ a už by som to tu pekne zapichol do niektorého protisvahu . Zrazu si všímam, že sa dokonca spod kolies práši a je naozaj príjemne teplo...


Vybiehame na zvážnicu a v kopci opäť trochu cúvam. Postupne míňam bufet v obci Bankov, ale beriem si len pohárik do ruky. Každopádne sa mi páči, že sú tu pripravené aj komplet nové bidóny na výmenu.

Pravda sa ukáže

Opäť sa vnáram do singlov v lese, teraz v takom, ktorý je pekne zarezený v úbočí kopca. Mierne stúpa a privedie nás pod tzv. Kopec pravdy, čo je zároveň výjazdová prémia s následným losovaním pre tých, ktorí to dajú v sedle. Hovorím si, že keď už nejdem ako by som chcel, aspoň tu poriadne „zapučím“. Tak pekne na špičku sedla a pekne ďobaj . V závere mám už celkom dosť, ale podarilo sa. Len dúfam, že ma Kopec pravdy nepochoval. Paradoxne, práve naopak... Skupina za mnou je v nedohľadne a mne sa ide zrazu oveľa lepšie. Tak si trochu ešte prišliapnem a opäť sa motáme po krásnych singletrackoch. Pred sebou mám 2 jazdcov, ale vybiehame na cestu a pekne im zamávam. Oni totiž idú do cieľa a mňa čaká „extra“ slučka. A hneď začína aj najväčšia zmena, pretože stúpame priamo na hrebeň a nezbiehame k oblasti Alpinka. Celá táto časť je tvorená takými „hupíkmi“, ktorými postupne naberáme výškové metre. Medzitým ma dobehli „harcovníci“ - Jaro Buchtík a František Šmelko. Takto v trojici postupne zbiehame k chate Hrešná, aj keď tie malé stúpania naozaj nemali konca kraja. Je tu bufet, no mňa čaká aj Lenka, beriem si nový bidón a zásoby do záveru. Po zvážnici dávam rýchli zjazd a na asfalte sa pomaly dolepujem k spolujazdcom.

Extra „nášup“ ďalších singlov

Z asfaltu bočíme do lesa a znovu stúpame s jasným cieľom – ďalšie singláče. Tieto majú už taký divokejší charakter a vedú poriadne zarezané v úbočí strmého kopca. No a hlavne im miestami nechýba celkom slušný sklon, ktorý sa v závere stupňuje a zrazu lámem „gašpara“ na stojáka, pričom trochu preklínam Tomiho Hausera, hlavného „staviteľa“ trate . Ale to bolo len na chvíľu, už sa znovu preklápame do zjazdu a ani neviem ako, uzavrieme slučku. Sme už opäť na spoločnej trase a čaká v podstate len posledný kopec. Hovorím si, že už ho dám poriadne a opieram sa do pedálov. Vybehnem si ho pekne v tempe a už počujem v diaľke prenikavý hlas hlavného spíkera – Luboša Dupkalu. Zbieham popod vlek, jedna nafukovačka, druhá, otočka o 180 a cieľová rovinka. Dnes teda za 4:04 hod. na 9. mieste.

Výsledky

Víťazom sa stal András Szatmáry (Waberer 039 s evopro MTB Team) z Maďarska v čase 3:23 hod. Medzi ženami zvíťazila Viera Kissová (BIKEPRO SK) v čase 5:02 hod. Výsledky nájdete na tomto odkaze a podrobné informácie z mojej jazdy zase na tomto odkaze.

Maratón bol zároveň aj finálovým podujatím Východ MTB ligy, takže sa odovzdávali aj pamätné sošky a dresy. Seriál tvorili 4 podujatia:

• STEFE MTB MARATÓN LEVOČSKÉ VRCHY
• Kráľovský MTB Maratón
• ŠKODA Slovenský Raj
• ŠKODA MTB Singletrack Maratón Košice

Celkovým víťazom sa stal Rastislav Baločko (Madbiker) a medzi ženami Radka Tabačková (JUMPSPORT Team Košice). Výsledky nájdete na tomto odkaze.

Rovnako sa jednalo aj o finále (11. kolo) Slovenského pohára, v ktorom sa z celkového prvenstva radoval Karel Hartl (Starbike SK) a medzi ženami Viera Kissová (BIKEPRO SK). Výsledky nájdete na tomto odkaze.

Väčšiu galériu z podujatia nájdete na tomto odkaze a víťazov zase na tomto odkaze.

Žiadna nostalgia

Pre mňa a mnoho ďalších bol ŠKODA MTB Singletrack maratón ukončením maratónskej sezóny. A musím povedať, že vďaka trati a celkovej organizácii to bola rozlúčka ako sa patrí, až mi bolo smutno .


Nepamätám si totiž trať u nás, ktorá by obsahovala viac singlov, takže ten názov podujatia je skutočne oprávnený . Navyše sú chodníčky jazdivé a majú flow, takže to nie je nasilu a máte pocit, že sú proste súčasťou trate a nie pridané nasilu. Ostáva teda už len po sezóne oddýchnuť, pripraviť sa na ďalšiu a budúci rok lepšie načasovať „formu“. Práve tu sa budú totiž o rok konať majstrovstvá Slovenska v maratóne... Vidíme sa teda zrejme už na niektorej zimnej akcii .