Reportáž: Svätojurský MTB maratón v podaní WLRMcc – v jednote je sila

Typické aprílové počasie ukázalo všetky svoje tváre a potrápilo účastníkov na každej trati. S WLRMcc tímom sme sa 20. 4. postavili na štart prvého kola Škoda Bike Open Tour 2024 vo Svätom Jure.

Príprava na preteky sa u nás začína už zopár týždňov pred štartom a hoci sme sezónu MTB pretekov otvárali na domácej pôde, nechceli sme nič nechať na náhodu. Trať sme si prešli dva týždne pred samotným štartom a pripomenuli si tak náročné miesta, výšľapy a zjazdy. Malé Karpaty ponúkajú každému nespočetné množstvo trailov na skvelé jazdenie a trasa, ktorou Svätojurský MTB maratón vedie, ponúka návštevníkom „krém de la krém“ z cestičiek nad Svätým Jurom. Vďaka počasiu, ktoré panovalo začiatkom apríla, mal podklad ideálne podmienky a my sme tajne dúfali, že podobné počasie vydrží až do dňa „D”.

Posledné dni pred pretekmi boli upršané a chladné, no v sobotu ráno sa chvíľu zdalo, že daždivé počasie odznelo a my si preteky užijeme – síce za studeného, ale slnečného počasia.

Pred štartom

V deň štartu sa tím začal stretávať priamo na mieste od 9:00. Vďaka nášmu tímovému kolegovi zo Svätého Jura sme mali ideálne zázemie a klubový „stan“ sme si rozložili priamo v jeho dvore, doslova pár metrov od štartovej čiary. Aj preto voláme preteky vo Svätom Jure „Domáca trať“.

Aby sa všetci pretekári a pretekárky mohli sústrediť na čo najlepší výsledok, je potrebné celý tím odbremeniť od všetkých organizačných povinností. To znamená:

• Vybaviť prezentáciu/preberanie čísel. To prebieha zvyčajne deň pred pretekmi, alebo v deň pretekov ráno. Zázemie v Škoda Village bolo pripravené veľmi prehľadne. Stan s registráciou bol dostupný ihneď pri vstupe a preberanie čísel prebehlo veľmi hladko.
• Pripraviť podávanie fliaš na trati. Dohodnúť kamarátov na podávanie fliaš a energetických tyčiniek/gélov. Naši tímoví kolegovia, ktorí v ten deň nepretekajú, sa zvyčajne veľmi ochotne podujmú na tento takzvaný „bufet“ a zároveň je veľmi príjemné mať na trati tímovú podporu.
• Pripraviť zázemie, kde maju pretekári základné servisné vybavenie, miesto na prezlečenie a občerstvenie. Pripraviť náhradné duše, doniesť extra oblečenie, ak by si niekto potreboval obliecť vrstvu naviac a pripraviť niečo malé na zahryznutie pred štartom.

Z nášho tímu štartovalo spolu 10 ľudí, z toho 2 ženy. Dvaja muži na dlhej, 6 mužov a 1 žena na strednej trati a 1 žena na krátkej trati. Všetky kategórie odštartovali z rovnakého miesta, priamo z námestia vo Svätom Jure. Ako je zvykom, prvá časť trate vedie z centra, najkratšou cestou okolo viníc priamo do lesov Malých Karpát nad mestečkom. Profil sa dvíha do prvého dlhého stúpania prakticky okamžite od štartu a 8-kilometrový kopec preverí pripravenosť jazdcov na 70 km, 42 km aj 21 km trati. Na všetky trate sa pozrieme z pohľadu samotných pretekárov.

Krátka trať, 21 km a prvé Sonine MTB preteky

Krátka trať je určite vhodná na absolvovanie prvých pretekov na horských bicykloch.
Vzhľadom na to, že som ešte takpovediac MTB začiatočníčka, vybrala som si krátku trať (21 km - 550 v. m). Väčšina mojich doterajších MTB výjazdov (a nebolo ich viac ako 20) bola okolo 20 km. Preto som nemusela veľmi rozmýšľať nad výberom vzdialenosti.

Pocity na štarte

Na štarte som mala celkom dobré pocity. Bola som rada, že už je to tu. Obávala som sa najmä začiatku. Pred mesiacom som si bola prejsť celú trať v easy tempe a vedela som, že ma čaká solídny výšľap - za prvú polovicu pretekov sa nastúpa takmer celé prevýšenie (viac ako 500 m).

Priebeh pretekov

Priebeh pretekov bol taký, ako som očakávala – prvá polovica ťažká (výšľap), druhá ľahšia (zjazd). Musím povedať, že som si siahla na dno svojich síl a v prvom stúpaní, prvých 10 kilometrov, som dala zo seba naozaj všetko. Páčilo sa mi, že na kľúčových „križovatkách“ bol vždy usporiadateľ a naviedol ma, kam bolo treba. Profil krátkej trate sa mi páčil, avšak prvú polovicu si naozaj bolo treba odmakať.

Po dojazde do cieľa som zbadala tabuľu s priebežným poradím a videla som sa na 2. mieste v rámci mojej kategórie (Ž 19-39 r.). To som nečakala ani v mojich najtajnejších snoch. Takže príjemné zadosťučinenie za zablatené veci, krúpy, dážď a vietor.

Zázemie Škoda

Veľmi ma potešilo umývanie bikov (hadice, čistiace prostriedky) - blato, ktoré sa mi nalepilo na bike, bolo treba okamžite umyť. Super!

Ďalšie preteky

Najbližšie sa zúčastním pravdepodobne Škoda Horal MTB maratónu vo Svite. Vyberiem si trať ÍZY (30 km, 1000 v. m). Myslím, že to bude pre mňa tak akurát.

Celkovo

Celkovo mám skvelý dojem z mojich prvých MTB pretekov. Som rada, že sa konali tak blízko pri Bratislave. Logistika/presuny boli preto veľmi jednoduché. Organizácii by som dala 5/5 - tu nemám čo vytknúť. A počasie si nevyberáme.

Stredná trať z pohľadu Matúša: Trať mi po zime na rozbeh sezóny sadla úplne ideálne

Pocity na štarte

Vzhľadom na typicky aprílové počasie som mal tesne pred štartom v hlave len jednu otázku: „Koľko si toho obliecť tak, aby mi nebola zima a zároveň aby som sa neprehrieval?“ To ma úplne zamestnalo a na predpretekovú nervozitu neostal čas. Zrazu zaznel štartový výstrel a dupli sme do pedálov.

Priebeh pretekov

Od prvého momentu sa ide prakticky len do kopca. Kľúčové je využiť dobrú pozíciu od štartu, nenechať sa zablokovať a využiť silu v nohách. Optimálny scenár bol vytvoriť si náskok hneď v prvých kilometroch bez toho, aby som si zavaril nohy. Prvé stúpanie má 8 kilometrov a trvá mi to okolo 28 minút. Správne rozloženie síl je v týchto pasážach kľúčové. Tréning sa zúročil, nič som nestratil, cítil som sa relatívne dobre, aj keď mi to blato dalo celkom zabrať. Som takmer na vrchole prvého stúpania a skupinu pred sebou mám nadohľad a podľa môjho odhadu sa od štartu pohybujem približne v prvej 20-tke.


Na rovinatej pasáži si trochu oddýchnem a do zjazdu sa pustím opatrnejšie než obvykle - predsa, trať síce poznám, ale po upršaných dňoch sa mohlo nakopiť blato aj na miestach, kde nebýva. V zjazde žiadne prekvapenie (našťastie), no blato mám až za ušami. Takmer na konci zjazdu dobehnem skupinu pred sebou a „preštrikujem“ sa dopredu. Na koleso si zavesím svojho tímového kolegu Mareka a potiahnem ho ďalej dolu do Limbachu.

Prichádzame na koniec prvého zjazdu k ceste nad Limbachom, bočíme doľava, ľahko sa natiahnem a opäť sa opierame do pedálov do druhého stúpania. Prichádzame k chatovej oblasti, ktorá sa volá Medvedie údolie. Tu sme mali dohodnutý náš bufet – preberám si fľašu od tímovej podpory na trati a tlačím ďalej do pedálov.

Sem-tam prehodím slovo s chalanmi v skupine, aby som vedel, ako sú na tom a či môžem očakávať nejaký prekvapivý nástup. Všetci hovoria, že sú tak akurát na hrane a sú radi, že máme stabilné tempo. Spolu sa dostaneme až na vrchol druhého stúpania a čaká nás asi 12 kilometrov zvlneného terénu na Biely Kríž. Chvíľu ideme v skupine, no po chvíli zavládlo ticho, otočím sa a nikoho za sebou nevidím. Hovorím si, super, keďže je tu kopec blata, môžem ísť na istotu a vyberať si dobrú stopu. Takto to sám ťahám až na Biely Kríž, kde ma dobehne prvá trojica z dlhej trate. Vidím v nej nášho Ľuba, nechám ich presvišťať okolo a povzbudím ich.

Dostávame sa do poslednej štvrtiny trate, do zjazdovej pasáže smerom na Jur. Tu sa trať spájala s krátkou. Zrazu je na trase viac ľudí rôznych kategórií. Celkom ma teší, že vidím na pretekoch ľudí všetkých vekových kategórií. Vravím si, že ak ich to baví tak ako mňa, tak majú isto super deň.

Predbieham juniorov, seniorov, malé deti, ale aj ľudí v mojej „vekovke“, ktorí zjavne skúšajú svoje prvé preteky. Organizátori po nich kričia, aby uvoľnili prejazd rýchlejším, snažím sa po nich nekričať a nestresovať ich. V tých blatistých zjazdoch by som nechcel byť v strese ani ja sám, tobôž ak by to boli moje prvé preteky.

Naša trať sa v istej časti oddelila a pokračovala do posledného 2-kilometrového krátkeho výstupu. Oddýchnutý zo zjazdu som v kopci a pred cieľom dobehol ešte troch pretekárov z mojej „42-ky“ a skončil som tak celkovo na 12. mieste.

Zázemie Škoda

Úplná rozprávka. Ale len do momentu, kým mi asi 20 sekúnd pred štartom nevytočilo sedlo o 90°.

Po dojazde som okamžite zamieril do umyvárky na bicykle. Perfektne pripravené kóje na umývanie bikov po takto blatistej trati veľmi potešili. Veľmi ma potešila aj úschovňa bikov, kde sme mohli „parkovať“ počas čakania na ďalších tímových kolegov. Po tom, čo sme sa osprchovali a prezliekli, sme sa vrátili do priestorov cieľa a počkali na vyhodnotenie. Vzhľadom na daždivé a krúpové prehánky ma potešili aj stany v oddychovej zóne.

Ďalšie preteky

Všetky zo série Škoda Bike Open Tour 2024. V Rajeckých Tepliciach na mňa vyšiel rad urobiť bufet na trati pre tímových kolegov. Takže okrem tohto podujatia sa chystám absolvovať všetky preteky z tejto populárnej MTB série.

42 km z pohľadu Bianky - druhej ženy v celkovom poradí

Na strednú trať Škoda Svätojurského MTB maratónu som sa v sobotu postavila už po tretíkrát, takže sa dá povedať, že ju dôverne poznám a nemá ma čo zaskočiť. Chyba. Ako to už býva, aj teraz sa ukázalo, že žiadne preteky nie sú rovnaké a nevkročíš tretrou do tej istej mláky.

Len nedávno som absolvovala bikefitting, kde som sa presvedčila o dôležitosti správneho výberu sedla. Deň pred pretekmi som celá šťastná vybalila nové sedlo z krabice a hneď som ho aj bežala vyskúšať na trail. Vtáčiky štebotali, veveričky mi nosili svoje oriešky a mladé srnky si chodili so mnou fotiť selfíčka. Úplná rozprávka. Ale len do momentu, kedy mi asi 20 sekúnd pred štartovným výstrelom nevytočilo sedlo o 90° – a mňa zalial studený pot pri zistení, že som si slabo dotiahla sedlovku.

Samozrejme, že to boli presne tieto preteky, kedy som dostala aj super nápad vyložiť z náradia „príšerne ťažký“ multitool, lebo na čo by som ho asi tak mohla počas pretekov potrebovať? Tak, tu to máš…

Priebeh pretekov

Preteky sa začínajú stúpaním do kopca, po ktorom nasleduje krátke uvoľnenie a prvá občerstvovačka. Prehodnocovala som, či bude efektívnejšie zastaviť na občerstvovačke a zháňať technickú pomoc, alebo pokračovať s uvoľnenou sedlovkou postupne klesajúc v posede aj na duchu. Rozhodla som sa nezastavovať. Trochu preskočím, ale do cieľa som prišla ako druhá žena, no so stratou vyše 12 minút a 5 cm. To sú čísla, ktoré každého pretekára či pretekárku zabolia…

No ale ešte sa vráťme na trať, lebo tieto preteky, našťastie, neboli len o jednej sedlovke a pokazenej priemerke. Napriek tejto technickej sabotáži (za ktorú stále trochu podozrievam aj jednu podozrivo sa tváriacu veveričku), som si preteky užila naplno. Vychutnávala som si každý kilometer, aj každý kúsok blata medzi zubami. Škoda Svätojurský MTB maratón je jeden z prvých maratónov sezóny a treba rátať s tým, že aprílové počasie býva nevyspytateľné.


Boli chvíle, kedy sme sa kúpali v slnečných lúčoch, aby sme sa vzápätí vykúpali v daždi a blate. Na záver ma do tváre vyštípali ešte aj krúpy. Za každou zákrutou skrátka čakalo iné ročné obdobie a nuda nám rozhodne nehrozila.

Karpatské blato je pre tieto preteky skôr výhodou než niečím, čo by vás malo odradiť. V kopcoch nad Svätým Jurom poznáme v sezóne len dve možnosti: sucho a prašno, alebo mokro a blato. Za seba rovno priznám, že na pretekoch preferujem druhú z možností. Jazda v blate je pre mňa zábavnejšia a istým spôsobom aj bezpečnejšia. Navyše po príjazde do cieľa sú pretekárom k dispozícii sprchy aj umývacie stanice pre bicykle. To si len tak hocikedy človek nezažije.

Zázemie Škoda

Čo sa organizácie týka, bola už klasicky bezproblémová. Štartovné čísla si môžete vyzdvihnúť už deň vopred, takže odpadá stres z čakania v radoch pred pretekmi. Po dojazde som si bicykel odložila do úschovne a vybrala som sa po občerstvenie pre pretekárov. Na výber boli rôzne druhy nealko nápojov a pivo v plechovke. Pevnú stravu predstavovali balené bagety (nie som si celkom istá, či bola aj vegetariánska verzia). Kto mal maškrtnejší jazýček, mohol sa občerstviť aj v bufete, ktorý je súčasťou areálu.

Kurióznym momentom bolo pre mňa vidieť, ako počas odovzdávania cien prešla cieľovou páskou jedna z posledných pretekárok na trati a rovno sa šla postaviť na bedňu (v kategórii, ktorú práve aj vyhlasovali, boli totiž len 3 ženy). Musel to byť pre ňu naozaj úžasný pocit.

Niekedy uvažujem, či je náročnejšie vyžmýkať zo seba na trati úplne všetko, alebo ísť na pohodu a naopak stráviť v sedle niekoľko hodín navyše. Každopádne môj obdiv patrí každému, kto prekonal sám seba a došiel do cieľa. Ja sama mám pocit, že som tieto preteky, či už pre technické problémy alebo nastavenie mysle, nedala zo seba úplné maximum. Aj preto sa teším na ďalšie kolo ŠBOT, ktoré bude pre mňa 8. júna v Slovenskom raji.

Na pódiu sme sa stretli 1. Rebeka Cully, 2. Bianka Babačová a 3. Barbora Jarinová (v celkovom poradí to potom bola na treťom mieste juniorka Barbora Hegedúšová).

Boli sme na čele pretekov a chalani namiesto odbočenia na 70 km trať pokračovali rovno na 20 km trať.

Tento ročník bol pre mňa výnimočný aj preto, lebo som prvýkrát štartovala v tíme. WLRMcc x Isadore je možno trochu známejší medzi cestnými pretekármi, ale ani na MTB a gravel pretekoch nie sme žiadni nováčikovia. Dosiahli sme dokopy 3 pódiové umiestnenia. Dokopy 10 jazdcov v ružovom a niekoľko ďalších, ktorí prišli podať pomocnú ruku či podporiť nás na trati. Všetko spolu vytvorilo nezabudnuteľnú atmosféru a pre mňa krásny začiatok sezóny.

Už sa neviem dočkať, čím nás „Svätojurský“ prekvapí v roku 2025!

70 km z pohľadu Ľuba - celkového víťaza

Maratónov v sérii Škoda Bike Open Tour som absolvoval už niekoľko a trať tohto „nášho“ Svätojurského poznám už takmer naspamäť. Keď sme sa v tíme rozprávali, že budeme štartovať ako klub, nebolo o čom uvažovať.

Štart

Na štart sme sa postavili tesne pred desiatou. Keď som sa pred štartom rozjazďoval, chvíľu svietilo slnko a hneď na to chvíľu pršalo. Na štarte som stál v prvom rade, aby som hneď od štartu dokázal kontrolovať svoju pozíciu a neostal zablokovaný v strede poľa. Vedľa mňa stáli všetci favoriti na celkové poradie, s ktorými sa priebežne stretávam na väčšine pretekov. Na štart sa postavil aj Michael Holland, profík a niekoľkonásobný majster Rakúska. Stáť na štarte s takýmto kalibrom bola pre mňa pocta aj výzva zároveň.

Priebeh pretekov

Hneď od štartu sme sa do toho opreli a Michael sa nám po pár kilometroch začal pomaly vzďaľovať, až sme ho nakoniec stratili z dohľadu. Nakoniec som sa dozvedel, že sa mu 20 kilometrov pred cieľom do zadnej prehadzovačky zamotal konár a nemohol ďalej pokračovať.

My sme sa na trati riadne ponaháňali, ale na konci pretekov nastala nepríjemná situácia, keď sme s Mirom Michalkom v zjazde dohnali Káju Hartla, ktorý bol vo výšľape trochu pred nami. Boli sme na čele pretekov a chalani namiesto odbočenia na 70 km trať pokračovali rovno na 20 km trať. Kričal som na nich, ale bolo to mierne z kopca a nepočuli ma. Na zemi boli šípky, že 70 a 40 km trať odbočuje doprava a 20 km trať ide rovno, ale to chalani prehliadli a určite ich zmiatli aj pretekári z najkratšej trasy, ktorí išli rovno.

Čakal nás ešte malý kopec, čiže pravdepodobne by sa rozhodlo tam, alebo potom v šprinte. Ja som domáci a trať veľmi dobre poznám, je každý rok rovnaká a vedel som, kam presne mám ísť. Nikdy však nepodceňujem situáciu a trasu si nahrávam aj do cyklopočítača, keďže už sa párkrát stalo, že nám diváci preznačili trať.

To, že rozhodcovia diskvalifikovali chalanov, ma mrzelo. Na maratóne, vždy keď niekto zle odbočí, alebo si skráti trať, je to podľa pravidiel diskvalifikácia na mieste. Z víťazstva mám ale aj napriek tejto komplikácii veľkú radosť. Boli to pre mňa prvé preteky v sezóne a po zimnej pauze nikdy neviem, ako som na tom v porovnaní s ostatnými. Podmienky boli náročné, pršalo a bolo blato, ale to mne ako lyžiarovi a skialpinistovi vyhovuje.

Ďalšie preteky

Pre mňa to bude Škoda MTB Maratón Rajecké Teplice, ktorý bude zároveň majstrovstvami Slovenska.

Bufet na trati a podpora tímu je dôležitá rovnako ako preteky samotné - Dominika

Podporný tím prichádza do zázemia spolu s pretekármi. Každý zo súťažiacich má nejaké individuálne požiadavky na ionťák vo fľaši alebo gél, ktorý by chcel na trati dostať.

V sobotu sme prišli tímu urobiť podporu spolu štyria. Ono sa to nezdá, ale jeden je na takýto servis primálo. Pred pretekmi je potrebné dobre si vypočuť, kto čo potrebuje a z ktorej strany mu treba fľašu podať. V nasadení už nie je veľa priestoru presúvať sa v skupine zo strany na stranu a hádať, kam sa postaviť alebo kde bude bufet stáť.

Deň pretekov

V sobotu ráno sme dorazili do Jura na cesťákoch, prevzali sme si fľaše od tímu a tesne po štarte dlhej trate sme sa vydali cez kopec po ceste do Medvedieho údolia. Tam sme mali dohodnutý bod, kde nás pretekári môžu čakať a kde budú mať pripravené občerstvenie. Záver výstupu do Medvedieho údolia vedie po štrkovom lesnom povrchu, ktorý už nie je úplne vhodný pre cesťáky, ale našťastie sme to zvládli bez defektov.

Preteky

Na miesto určenia sme sa museli dostať načas. Podľa prepočtu dĺžky trasy a rýchlosti by nás akurát po dojazde mali minúť pretekári na dlhej trati v ich prvom kole. A tak to aj bolo, pár momentov po tom, čo sme dorazili na miesto a vybalili fľaše, sa v diaľke začali črtať postavy a svietiť, teda spod blata presvital ružový dres. Vedeli sme, že je to Ľubo Murárik. Heňo, ktorý sa podujal byť v ten deň dvorným podávačom, natiahol ruku, podal Ľubovi fľašu zo zlej strany a bolo. Lubo ju našťastie chytil bez problémov a my sme mohli čakať na ďalšie prejazdy.

Tesne po 11:30 začali prechádzať pretekári krátkej trate a keďže v týchto kategóriách sme mali najviac pretekárov, už sme sa pripravili všetci. Chalani svišťali okolo nás v minútových intervaloch, takže podávanie bolo síce intenzívne, no prehľadné. Došlo k nejakým zámenám, ale našťastie na konci dňa nikto až tak nenadával.

Po prejazde posledného nášho kolegu sme pozbierali všetky prázdne fľaše a obaly od gélov, ktoré k nám hodili ostatní pretekári. Okrem podávania fliaš sme jednému pretekárovi opravili sedlo a videli veľa smutných, ale aj obdivných pohľadov od pretekárov za bufet, ktorí sme nášmu tímu poskytli.

S ohľadom na teplotu v lese a dážď to nebolo jednoduché, ale naša Zuzka myslela na všetko a doniesla čaj a páperové bundy.

V tíme spokojnosť, domácu trať sme obhájili

Apríl nesklamal. Na trati sme zažili všetky typy počasia - slnko, teplo, dážď, zimu a niektorých potrápili aj krúpy. Trať bola blatistá, ale tak to v Karpatoch býva. Buď sa vozíme na suchom tvrdom podklade, alebo sa brodíme blatom a v apríli by bolo naivné očakávať práve ten tvrdý a suchý podklad.


Z tímového pohľadu to boli veľmi vydarené preteky. Celkové víťazstvo na dlhej trati mužov, celkové druhé miesto žien na strednej trati a ešte jedno pódium v ženách na krátkej trati potešili nielen samotných ocenených, ale celý tím. Večer sme sa ešte stretli v našej obľúbenej pizzérii a poriadne si vychutnali atmosféru celého dňa.

Kompletné výsledky si môžete prezrieť na tomto odkaze.