Tip na výlet: Neziderské jazero s rodinou

Tip na výlet: Neziderské jazero s rodinou

Tohtoročná cyklistická sezóna sa nám rozbehla veľmi dobre, a tak tu mám tip na výlet pre všetkých rodičov s deťmi alebo pre tých, ktorí sa chcú len tak v pohodičke povoziť v krásnej prírode a poprípade sa aj okúpať.

Unikát hneď za hranicami


Neziderské jazero je popri Balatone jediné stepné jazero v Európe. Rozloha je 320 km2 a v najhlbšom mieste má iba 2 metre. Od roku 2001 je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Fauna a flóra je tu naozaj unikátna a práve preto je toto miesto vyhľadávané na relax a oddych. Navyše je okolo celého jazera vybudovaná sieť cyklociest v celkovej dĺžke takmer 125 km s veľmi nízkym prevýšením okolo 320 m.

Zbaliť, vybaliť, poskladať...


Všetci rodičia mi dajú za pravdu, že s príchodom detí skončilo ranné víkendové vyspávanie. Preventívne teda nenastavujeme budík, však načo, o siedmej sme vždy hore. Budím sa o deviatej, všade ticho, všetci spia a nastáva panika. Podľa môjho plánu sme už mali vyrážať smer Illmitz z parkoviska v meste Neusiedl am See. Nevadí, toto má byť rodinný výlet, a tak po kávičke naložím bicykle na strechu. Našťastie všetko ostatné ako cyklovozík a ďalšie veci mám už v aute od včera, takže môžeme vyraziť. Po ceste upravujem štartovací bod, a tak nakoniec o hodinu a 15 minút parkujeme blízko kempingu v meste Podersdorf am See, asi meter od cyklocesty B10, ktorej sa plánujeme držať až do prístavného mestečka Illmitz.



Samozrejme, pokiaľ sa všetci vycikajú a prichystajú, ubehne ďalšia pol hodinka. Zatiaľ poskladám všetko náčinie a malý Fifo sa stihne tretíkrát napapať, veď sa dosť unavil, keď si musel hodinu pospať v aute .



Vyrážame


Niečo okolo obeda sme už na cykloceste a hltáme prvé metre krásnych cyklociest. Ja vysmiaty ako “lečo”, lebo som manželku (Zuzku) nechal ťahať vozík aj s batožinou, mysliac si, ako si oddýchnem. Prechádzame za mesto a už to začína. Ani nie po kilometri je jazdecká škola spolu so stajňou, a tak stojíme a kocháme sa koníkmi.



Za dve minúty sú to zase húsky, a tak pomaly dáme prvé dva kilometre, keď Olívia zahlási, že už nevládze a chce, aby som ju ťahal. Skončili mi zlaté časy, pripájam bicyklík pomocou ťažnej tyče, aspoň prejdeme nejaký ten kilometer rýchlejšie. Ani nie o dva metre už opäť stojíme, Olívia hlási poruchu na spoji medzi tyčou a mojím bicyklom. Opravu zvládneme za pár minút a konečne vyrážame ďalej. V duchu si hovorím, ako dobre, že sme nešli až z Neusiedl.



Krásná príroda všade navôkol


Následne sa krajina otvára, a tak sa pomedzi všadeprítomný vinič môžeme kochať krásnou prírodou chránenej oblasti, kde je zákaz vstupu, a teda “kúpačka” musí zatiaľ počkať. Táto trasa je obzvlášť vhodná pre deti, ktoré sa na nudu sťažovať nebudú. Všade sa niečo pestuje alebo chová, a tak stretnete kozičky či prasiatka, ktoré samozrejme treba dobre nakŕmiť, lebo veď kto by im dal papať, keď nie my .



Stále sa držíme cyklotrasy B10 a celá táto oblasť je taktiež veľmi zaujímavá pre ornitológov, nakoľko jazero ponúka útočisko pre rôzne druhy vtáctva. Celú trasu lemuje nespočetné množstvo vyhliadkových veží, z ktorých je krásny panoramatický výhľad na celú okolitú krajinu.



Dalo by sa tu “blbnúť” aj do večera a behať hore-dole po schodoch. My ale musíme ísť ďalej a po krátkej kontrole mapy pokračujeme na juh.



Pri jazere Oberer Stinkersee si dávame obednú prestávku a v rámci tradície som sa podujal, že obed uvarím. Samozrejme si to značne uľahčujem expedičným jedlom zo sáčku, a teda k ohrievacej patróne pridávam vodu a už sa to varí .



Nikto nerátal s protivetrom


Po hodinke oddychu a načerpaní nových síl, pokračujeme doprava na cyklocestu B20, ktorá je zo začiatku nespevnená, ale aspoň bez áut. Ani nie po kilometri sa dostávame opäť na krásnu asfaltovú cestu pri jazerách Unterer a Albersee, ktoré sú však chránené a vyhradené pre lokálnu faunu a flóru a kúpanie sa opäť nekoná. S tým sme aj tak trochu rátali, ale čo nás dosť zaskočilo, bol protivietor, ktorý sa postaral o totálne vyčerpanie a stratu morálky u mňa a Zuzky a už sa len snažíme čím skôr toto utrpenie dokonať do konca.



Samozrejme, deťom vietor nevadí, pretože ich ťahajú rodičia. Ešte sme sa s Olíviou zahrali takú “super” hru, že či tatko zistí, kedy Olívia brzdí . Prvé dva razy to bolo vtipné, potom nasleduje dohovor a ukončenie hry. Nevadí, o 5 minút už ma vymyslený náhradný plán, ako mi to spríjemniť, a tak dáva jednu pesničku za druhou. Čo vám budem hovoriť, ešteže malý Fifo zaspal. Avšak jeho pohybové čidlo funguje na 100% a pri prestávke na pitie je do sekundy hore, a tak sa radšej konvoj začína znovu hýbať.



Pri jazere Zicklacke dávame poslednú prestávku pred prístavom Illmitz. Na naše šťastie je tu aj pitná voda a dopĺňame zásoby. Fifo sa samozrejme musí zase najesť, pretože spať v cyklovozíku ho úplne unavilo. Ja si pre zmenu na chvíľu opriem oči na deke, zatiaľ čo dievčatá pozorujú vtáčiky cez ďalekohľad.



Sme v polovici


Po chvíľke sme už v prístave, kde sa môžete trajektom preplaviť na druhú stranu jazera do mestečka Morbisch am See a pokračovať v ceste alebo si len dať zmrzlinu a vrátiť sa pohodlne spať.



My však radšej ostávame a na chvíľu sa zložíme na trávičke, kým sa Olívia zahrá na ihrisku. Tých je tu viacero a deti sa tak môžu zabaviť na dosť dlhú chvíľu. Samozrejmosťou sú aj toalety a sprchy.



Konečne sa môžeme aj okúpať, avšak teplota vody na konci apríla ešte nie je úplne ideálna, a tak len omočíme symbolicky nohy a pomaly sa poberáme späť, nakoľko už je veľa hodín. Nechceme tiež riskovať, že sa otočí vietor, ktorý by nám značne zkomplikoval cestu do Podersdorfu. Ak si chcete pozrieť, kadiaľ sme išli, tak pripájam link na Stravu.



Pohoda na záver


Cesta späť ubehla ako voda bez zbytočných zastávok. S príjemným vetríkom v chrbte sme ani nie za hodinku späť pri aute. Neziderské jazero môžem len a len odporučiť pre pohodový výlet s deťmi aj bez nich. Možností je tu nekonečne veľa a je len na vašej fantázii, ktorým smerom sa rozhodnete ísť. Treba sa pripraviť na protivietor a taktiež slniečko, nakoľko tu veľa tieňa po ceste nebudete mať. Snáď som niektorých z vás motivoval a niekedy sa tam stretneme na výlete a vy, ktorí máte lepšiu kondičku, môžete prípadne skúsiť aj celý okruh.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up52thumb_down comments 5 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Okolie Banskej Štiavnice - ako jeden tím, a to doslova

Tip na výlet: Okolie Banskej Štiavnice - ako jeden tím, a to doslova

V tomto tipe na výlet vám priblížim náš cyklokemp tímu Beer Inside Team, ktorý možno niektorí z vás poznajú aj vďaka MTB podujatiu Jarný Šprint Bystrička.
500 km výlet, ktorý nič negarantuje

500 km výlet, ktorý nič negarantuje

Keď sme ako partia študentov počas jedného jarného večera sedeli už pri treťom pive, jeden kamarát zahlásil: „Poďme cez prázdniny k Liptovskej Mare na babete.“ Ja som smelo odvetil: „Síce babetu nemám, ale pôjdem s vami na bicykli.“
Tip na výlet: Po stopách Gustiho Popoviča

Tip na výlet: Po stopách Gustiho Popoviča

Isto to poznáte, keď sa vám už domáce cesty zunujú, keď už poznáte naspamäť vzdialenosti od jednej dediny k druhej či dokonca od križovatky ku križovatke.
keyboard_arrow_up