Tip na výlet: Trailové opojenie

Je streda niečo po štvrtej popoludní a práve sme všetci traja vystúpili z auta na parkovisku niekoľko sto metrov od Spišskej Belej, v oddychovej zóne Beliansky rybník.

Po ľavej strane je samotný rybník, za ktorým sa v pozadí týči tmavá silueta Tatier, na druhej strane parkoviska je asfaltový pumptrack, po ktorom sa preháňa niekoľko detí. Ten najmenší, ktorý má zhruba dva – maximálne tri roky, jazdí na odrážadle, ďalší dvaja o niečo starší lietajú po pumtracku na kolobežke. Doslova lietajú, pretože každú rundu po pumptracku ukončujú vysokým skokom, pri ktorom pristávajú zoskočením z kolobežky na štartovú plošinu, aby krátkym pobehnutím zabrzdili. Mladší z nich má na hlave červenú mikinu, ktorá je rozopnutá, takže mu počas jazdy a skokov vlaje za chrbtom. Létajicí Čestmír, napadne mi. Na pumptracku jazdia ešte ďalší dvaja – traja chlapci, ten najmladší z nich je v sprievode otca.

Maťo vyjde na začiatok pumptracku, zdraví sa s chlapcami a chváli ich, ako to dávajú. „Musíte nosiť prilbu“ pripomína. Požičia si od chlapcov najväčší dirt bike a prepumpuje jednu rundu. Prehodí ešte zopár slov s otcom. Priviezol syna autom zo susednej dedinky. Podobne ako nás, ho fascinuje táto chlapčenská komunita, ako si chlapci skúšajú všetko, čo pumptrack ponúka. Každý probuje to svoje, a potom pri oddychu sleduje tých, ktorí to vedia lepšie. O chvíľu sa objaví od rybníka ešte niekoľko väčších chalanov, ktorí si dajú zopár okruhov s pumpovaním a manuálmi, a potom sa opäť stratia smerom odkiaľ prišli.


Teraz to vidím na vlastné oči, presne ako vravel Roman. Asfaltový pumptrack nielenže dlhšie vydrží ako hlinený, ale jazdiť sa dá na ňom aj na kolobežkách a odrážadlách. Užijú si ho už aj takíto malí šarvanci. Je to stále ten istý princíp, takže ak sa naučia pumpovať, klopiť a skákať na odrážadle alebo kolobežke, tak im to potom pôjde aj na bicykli.

Vrátili sme sa práve z jazdenia v stredisku s názvom Singletrails Lechnica. Deň predtým sme boli jazdiť v Starej Ľubovni, kde je stredisko Cyklostopy. Teraz však už nasadáme opäť do auta a vystupujeme v Spišskej Belej na parkovisku, kde prenášam bicykel do môjho auta, lúčim sa s kamarátmi a vyrážam domov. Šoférujúc po diaľnici skúmam svoje pocity z tohto výletu a cítim, že to bolo výnimočné. Počas celého jazdenia som mal mimoriadny pocit. Bola to zmes radosti z trailov, ale aj z krásneho počasia, výnimočnosti krajiny a hlavne z toho, že takéto niečo zažívam konečne doma na Slovensku.  Nemusel som ani krížiť Alpy alebo jazdiť po trailoch v Britskej Kolumbii.

Do Spišskej Belej som pricestoval v pondelok večer a ubytoval som sa v penzióne priamo oproti radnici. V-Penzión bola tá najlepšia voľba – poloha priamo v historickom centre oproti radnici, izba tak akurát pre potreby bikera, a k tomu fajn personál.


Na druhý deň ráno v utorok som sa presunul na bicykli k Maťovi a vyrazili sme na jeho LPG dodávke s bicyklami na zadnom racku smerom do Starej Ľubovne, kde sú Cyklostopy. Zaparkovali sme nad mestečkom na začiatku lesoparku, priamo pod trailami. Maťo vymyslel, ako ich pojazdiť čo najjednoduchšie – začneme s tými, ktoré štartujú pri hornej besiedke, a potom už iba zvyšok, ktorý začína nižšie. Stúpanie začalo po lesnej ceste, neskôr sme zabočili na veľmi peknú Výstupovku – príjemný lesný trail s viacerými switchbackmi, ktorý nás doviedol ku besiedke. Chvíľu sme posedeli, a potom už prišla na rad ako prvá Jelenia stopa – XC trail, pri ktorom sa nielen klesá, ale treba občas aj šliapať do pedálov. Nasledovala vrchná časť novej a asi najstrmšej Líščej stopy, a potom už veľmi zábavná a vlnitá Srnčia stopa.

Dole sme chvíľu počkali, keďže Maťo zavolal kamaráta Igora – Dogyho, ktorý navrhuje a buduje v rámci miestnej bikerskej komunity tieto traily. Musel som mu zložiť kompliment za grafiku pre Cyklostopy – je to to najvkusnejšie, čo som na túto tému videl. Zvieracie názvy trailov? Majú priblížiť ich prírodný charakter a naznačiť, aká zver v týchto lesoch žije. V trojici sme vyšliapali nahor, a potom sme zjazdili Vlčiu stopu, ktorá bola prvým vybudovaným trailom. Keď sme sa bavili s Maťom o tom, ktorý trail je ako otvorený alebo zavretý, Igor vysvetlil, že traily majú mať úmyselne rozličný charakter.

Igor nás musel čoskoro opustiť a my sme v dvojici pokračovali smerom ku zvyšným a kratším trailom. Pri jazde po Medvedej stope sme špekulovali, kto takto vysoko a ďaleko medzi stromy skáče, keď sme skoro vrazili do kopáča. Gazda – taká bola jeho prezývka – nám ukázal, čo kope a kam sa chystá skákať. Ostalo nám iba obdivne zakrútiť hlavami. Zišli sme ešte Rysiu stopu, ktorá sa radí v rámci Cyklostôp k ťažkým trailom. To už sa ale blížil koniec tohto krásneho takmer letného dňa, tak sme sa pobalili a odviezli na večeru do obľúbenej miestnej reštaurácie Frankov majer.


V stredu ráno sme sa pri chystaní na ďalší výlet do Lechnice v Pieninách stretli traja – pribudol Maťov kamarát, ktorý sa zhodou okolností volal tiež Maťo. V súčasnosti zahŕňa stredisko Singletrails Lechnica tri traily – Griftof, Špica a Gvizd. Začali sme Griftofom. Výstupový chodník ku jeho začiatku je v tomto strmšom teréne riešený najlepším možným spôsobom – ťahá sa lesom so switchbackmi tak, aby stúpanie malo rytmus a nebolo pristrmé. Samotný Griftof je tak akurát hravý a plynulý, obsahuje aj kratšiu pasáž, kde je potrebné si trochu prišliapnuť. V závere sa lomí cez rozsiahle lúky do obce. Oplatí sa tu aspoň raz zastať, pretože scenéria, ktorú ponúkajú okolité Pieniny stojí za to – údolie s riekou Dunajec pretínajúcou obec Červený Kláštor, pltníci plaviaci sa po rieke a okolité široké lúky so skalným masívom Troch korún v pozadí za riekou a teda už v Poľsku.

Z Lechnice sa vrátime najprv po prístupovej ceste, a potom opäť pekným výstupovým trailom až na jeho vrchol, odkiaľ sa jazdí po Gvizde. Gvizd je oveľa kratší a strmší než ostatné dva traily, je to také enduro so štyrmi – piatimi strmými pasážami a zopár náročnejšími koreňovými úsekmi. Jeho zídenie vyžaduje šikovnosť a odvahu.

Po Gvizde nasledovala krátka pasáž po lesnej ceste späť, a potom už výstupový chodník trailu Špica. Výstup to bol veľmi zaujímavý s niekoľkými peknými strmšími úsekmi. Trail Špica vedie do veľkej miery po lúkách a to mu dáva osobitý charakter. Je na ňom niekoľko umelých terénnych vĺn a skokov, takže aj skokani si prídu na svoje. Špica nás odviedla do dediny, odtiaľ sme si vyšliapali kúsok na jej koniec ku autu a to už bol naozaj koniec.

Na záver už iba who is who v tomto článku

Roman – Roman Kaločay, staviteľ trás a pumptrackov, výborný jazdec a tréner. Šéf firmy Bike Ing. Maťo – Martin Siska, duša horskej cyklistiky v Spišskej Belej. Výborný jazdec, organizátor a staviteľ trás, cestovateľ. Spravuje portál mountainbiking.sk. Igor „Dogy“ Štefanák – člen komunity Cyklovňa, takisto výborný biker, cestovateľ, vynikajúci grafik. Navrhoval grafiku a informačné tabule pre obe strediská – Singletrails Lechnica + Cyklostopy.

Singletrails Lechnica

Výstavba strediska bola inicializovaná miestnym starostom Jozefom Musalom, ktorý oslovil MTB znalca, cestovateľa, staviteľa trás a predsedu SloMBA Jána Tekela. Jano traily navrhol a viedol ich výstavbu. Projekt bol vyhodnotený tento rok s označením Najlepší v cestovnom ruchu Prešovského kraja. Stredisko nájdete aj na Trailforks.

Cyklostopy

Projekt cyklistickej komunity Cyklovňa zo Starej Ľubovne. Popri výstavbe strediska usporiadali množstvo podujatí a pretekov, tento rok aj výnimočný Cyklostopy fest v Stredovekom tábore v Starej Ľubovni. Stredisko nájdete aj na Trailforks.