Ako sa nám ebike vkradol do rodiny

Sme traja. Ja, manželka, ktorá rada bicykluje len po rovinkách a syn, toho roku už osemročák. Nikdy sme neboli zástancami bičovania detí k výkonom špičkových svetových jazdcov a podľa toho sme aj postupovali.

S odrážadlom

Všetko začalo odrážadlom, potom sa pridal cyklovozík, nad ktorého kúpou sme rozmýšľali tak dlho, až sme ho kúpili neskoro. Malý v ňom vydržal len kým vyhrýzol chrumky, vycucal džúsik a akonáhle sa minuli zásoby pojazdného baru, svoju nespokojnosť so sedením dával patrične najavo.

Preto sme na vozík vždy gurtňovali aj jeho odrážadlo, aby sa mohol s nami previezť a keď chcel, zaliezol zas do vozíka. Nikdy sme ho ale netýrali dlhými výletmi, vždy skôr len okolo komína, aby mohol poobede spať vystretý doma v svojom peliešku.


Postupne sme prešli na 16-tkový bicykel, motokrosovú motorku, bikrosový bicykel a už nás lákali diaľavy na hranici okresu. Vyberali sme si asfaltové dolinky bez premávky s miernym stúpaním a v pohodovom tempe s kopou prestávok sa dali zdolať aj 4 km, pri lákaní na palacinky občas aj viac. V štyroch rokoch dorástol na dvadsiatku a cestu nám skrížil ebike. Len tak, na skúšku.

E-bike ako ťažný kôň

Malý jazdil už druhý rok bikros, v teréne jazdil lepšie ako mamina, nuž začali sme vymetať traily po Slovensku a Čechách. Zletel Vlčiu stopu v Starej Ľubovni, Lechnicu, Laskomerské traily, Jedovnice, raz sme si dali bikepark v RK a tak.

Skrátka už vedel brzdiť a bicykel mal pod kontrolou. Lákali nás aj dlhšie výlety a ebike sa stal našou neoddeliteľnou súčasťou pri spoločných výletoch.


Finta bola jednoduchá. Kým vládal alebo nebolo stúpanie pristrmé a dlhé, tak dupkal popri nás. Ak sa prestal cítiť, alebo sme usúdili, že by mal ešte pošetriť sily, zapriahli sme ho za ebike. Jednoducho.

V batohu som vždy nosil gumeného pavúka – tú naťahovaciu šnúru na uchytenie nákladu, ktorú kúpite na benzínke za 3 eurá. Pod hlavovým zložením som chytil jeho bicykel a druhý koniec na ebiku o sedlo. Motúz sa napol a hore kopcom len taký fukot.


Bolo to super, lebo sme mohli ísť na výlety celá rodina, nenosili sme na bicykli žiadnu ohavnú železnú rúru. Mamina šťastná, že je vonku, malý šťastný, že vidí nové kúty sveta a ja som sa mohol zošrotovať pri nich na klasickom bicykli bez pohonu. Tento fígeľ sme používali ešte ďalšie dve sezóny a vďaka ebiku sme si hocikedy vyleteli na Žiarsku chatu, Popradské pleso, Sliezsky dom a podobné ukrutnosti pre netrénovaných.

Buďte opatrní

Podarilo sa nám tak nájsť nové využitie ebiku. Bol to pre nás ťažný kôň, ktorý nám umožnil tráviť spoločné rodinné výlety končiace príjemným unavením, bez detského plaču, hromženia a nabádania k nadľudským výkonom. Proste pohoda. Ak by ste sa rozhodli aj vy pre toto využitie, nezabudnite, že tento systém ťahania funguje len v stúpaniach a najideálnejšie je kúpiť si pružný skialpový popruh bez železných koncoviek.

Na rovine alebo v klesaní môže popruh dostať previs, zamotať sa do kolesa detského bicykla a spôsobiť pád. Buďte opatrní a reálne zvážte vaše aj schopnosti dieťaťa. Každopádne, vždy môžete ísť na istotu a spojiť ebike s detským bicyklom ťažnou tyčou. Rozhodne sa vám objavia nové horizonty.


A samozrejme, ani aj nechcem z malého vychovať lenivca. Tento rok už jazdí na 27,5“ a ebike už budeme brať na výlety o niečo menej .