Tip na výlet: Do objatia zimných hôr

Naše dnešné túlanie strávime na Liptove a vyberieme sa do Západných Tatier na Žiarsku chatu, kde ešte stále trvá pravá zima.

Ako je u mňa už zvykom, odkladám veci na potom a keď to zrazu príde, zostanem náramne prekvapený, prečo som ich neodložil ešte na neskôr. Tip na výlet je v pláne už v piatok a ja som sa nad ním nestihol ani poriadne zamyslieť. No nič, našťastie je pekne a u nás sa v podstate stačí „rozbehnúť“ ktorýmkoľvek smerom.

Smer Žiarska chata

Umyjem bicykel po včerajšej jazde, počkám kuriéra s novým objektívom, mrknem na displej. Jeden dielik na batérii síce chýba, ale na dnešnú trasu sú štyri zostávajúce s prehľadom. Pozdravím chlapcov v práci a v odlesku na ráme nechávam mesto za sebou. Pôjdem mrknúť na Žiarsku chatu, čo je moje obľúbené miesto. Teraz mimo sezóny a navyše v týždni tam bude kľud. Aby to nebolo len také hocijaké, trošku si trasu zakľukatím po kopčekoch a dedinkách.


Začínam hneď na okraji mesta pri ceste na Háj alebo aj vojenský cintorín. Topole zatiaľ bez listov, tráva sa len snaží nadýchnuť čerstvou zelenou a cestička neustále stúpa. Na klasickom bicykli je to slušné stúpanie, ktoré sa však dá v pohode zvládnuť, na ebiku jazda skôr pripomína safari. Kropaje na chrbte? Ale kdeže. Stúpanie sa položí a spoza javorov lemujúcich vrchnú časť cesty začína vykúkať ešte stále biely vrchol Baranca. Postupne sa pridá Ráztoka, mohutný kopec na opačnej strane doliny a niekde v diaľke vykúka Kriváň.

Zavri oči a foť

Vojenský cintorín s pamätníkom na druhú svetovú vojnu dnes vynechám a hodím sa vľavo smerom na Smrečany. Stromy sa definitívne rozostúpia a pred vami zostanú len polia a mohutné kopčiská Západných Tatier, vľavo Chočské vrchy a za chrbtom zas Nízke Tatry. Proste nádhera, čo vám budem písať. Po starej družstevnej asflatke frčím do Smrečian, ktoré len prekrižujem a už aj šliapem poza dedinku hore na kopec.

Prehupnem sa dolinkou za Veternú Porubu a potom už len akýmsi hrebienkom s perfektnými výhľadmi, koniec koncov ako na celej tejto trase, vhupnem do lesa k ústiu Žiarskej doliny. Tieto miesta sú perfektné. Môžete zavrieť oči, otočiť sa kam len chcete a začať fotiť. Každá fotka bude dobrá.

V doline stále sneh

Na ceste je ešte stále sneh a po chatu je to od tohto miesta niečo málo cez 5 km. Z batérie sa porúča ďalší dielik, no tri sú na tento kúsok v pohode. Vyleziem z lesíka na miesta, kde od rána svieti slnko a kolesá sa začnú zabárať do kašovitého snehu. Ach jaj.

Zapnem režim boost a takým nejakým polodriftom šplhám hore, lietajúc z jednej strany cesty na druhú ako handra v práčke. Miniem tabuľku s druhým kilometrom, keď batéria ohlási nulu. Stačí mi jedna rozvitá veta na to, aby som spomenul všetky podstatnejšie nadávky a bezvládne sa opriem o riadítka.


Už to dáko dobojujem. Strmšie stúpania tlačím a roviny vlastne tiež, lebo v tejto snehovej kaši sa nedá ísť. Pôvodne som sa sem vybral na čaj, ale ako pribúdajú výškové metre, nemyslím na nič iné iba na pivo. A kapustnicu. Možno hranolky. Alebo hranolky so syrom. Krok sun krok, preleziem tretíkrát ponad Smrečianku a chata je na dohľad.

Ešte očkom čeknem obrovskú pláň Príslopu, aby ma nevymietla lavína tesne pred chatou, a som hore. Úžasné miesto, nádherný pokoj. Elektrického kamaráta vlastne iba pustím z ruky, padne do snehu vedľa cesty a viac sa oň nestarám. Tu sa predsa nekradne. Potom ešte nenájdem peňaženku v batohu a tento dnešný očistec by aj mohol uzrieť konca .

Pár čísel a odporúčaní na záver

Ak sa sem vyberiete hneď, odporúčam ísť skoro ráno, kým je sneh ešte zamrznutý a tvrdý. Ak počkáte, kým do hôr zavíta jar a cesta sa roztopí, potom rozhodne odporúčam ísť v týždni. Cesta po Žiarsku chatu je cez víkendy a letné prázdniny plná všetkého, čo má nohy alebo kolieska. Nie som ja dáky vychýrený merač, ale celá táto trasa hore aj dole (dole potom už rovno po ceste cez Žiar a Smrečany) meria okolo 37 km a podľa mobilnej aplikácie nastúpate cca 920 metrov.

Online mapu a GPX nájdete v sekcii Výjazdy na tomto odkaze.