Tip na výlet: Región Villach – jazerá spútané v sieti cyklotrás

Pár dní voľna človeka ľahko naladí na túlavú nôtu, tekže už si len treba vybrať jeden z potenciálnych cieľov a vyraziť na cestu za novými zážitkami.

Nakoľko onedlho budeme traja a nechcelo sa nám cestovať extrémne ďaleko, voľba padla na miesto, ktoré často križujeme autami pri ceste na dovolenku. Voda v jazerách a menších, či väčších riečkach, rozhodne pôsobiaca ako upokojujúci element po pracovných povinnostiach, nás nalákala do oblasti alpských jazier v okolí Villachu, konkrétne na Ossiacher See. Pre moju polovičku kvalitné cyklotrasy a pre mňa možnosť pravej horskej cyklistiky okrášlenej panorámou zasnežených hôr a pokojnej hladiny nespočetných jazier.


Cyklotrasy a MTB okruhy nie sú to jediné, čo jazero a jeho okolie môže ponúknuť ľuďom hľadajúcim aktívny oddych. Samozrejmosťou sú všetky možné vodné športy, turistika, skalolezectvo, paragliding, ferraty alebo lanové parky, či napríklad jazda na koni. My pre nedostatok času ostaneme len pri našom najobľúbenejšom športe a budeme miestne zákutia spoznávať zo sedla bicykla.

Zahrievací rodinný okruh

Cesta zo Slovenska ubehla rýchlo, ubytovanie sme našli bez problémov, takže len pár minút po príjazde sa prezliekame a už skladám bicykle z nosiča. Domáca pani nám hneď podáva detailnú mapu širokého okolia, zaznačí nám miesto kde bývame a rovno pridá aj pár tipov, kam sa vydať. Super servis , je vidieť že s turistami majú bohaté skúsenosti a vedia spraviť dojem. V slnečnom popoludní nasledujeme značenú cyklotrasu okolo jazera. Cestička je luxusná, lemujú ju početné miesta na odpočinok s možnosťou doplnenia pitnej vody. Mrzí nás len, že prístup k jazeru je trošku obmedzený, lebo každý hotel, kemp, či bar má vlastný vyhradený kus pláže, ale dajú sa nájsť aj miesta, kde sa k vode dostanete voľne.

V mestečku Bodensdorf dávame tradičnú zastávku na kávičku a nejakú maškrtu. Odtiaľto je možnosť dať si trošku do tela výjazdom na vrch Gerlitz, ktorý poskytne nádherný výhľad na jazero a okolité hory. Nechávam si to ako záložný program, ja by som si naservíroval toto stúpanie a manželka by mohla využiť lanovku z vedľajšieho mesta. Zatiaľ však pokračujeme popri vode a na pravej strane míňame lezecký spot Peterlewand s malou vyhliadkou na vrchu, ktorá by tiež stála za návštevu, či už s lezeckým výstrojom alebo pešo. V ďalšom mestečku však už neodoláme, trošku prišliapneme do kopca a po chvíli sa v príjemnom chládku kocháme vodopádom Finsterbachfall. Náučným chodníkom sa dá pokračovať pešo k ďalším dvom vodopádom vyššie, ale my si len doprajeme malé občerstvenie a vraciame sa späť na pôvodnú trasu.


V mestečku Sankt Andrä sa pripája cyklotrasa z Millstäter See, ktoré sme navštívili minulý rok pri návrate z Grossglocknerstrasse. Tentokrát nás ale zlákala odbočka kúsok nižšie popri riečke, ktorá odvádza vodu z jazera do rieky Dráva. Príjemnou kľukatou cestičkou v tieni stromov sa dá dostať na Drávsku cyklomagistrálu, ktorá je súčasťou známej Alpe-Adria radweg. Po prejdení najkrajšieho úseku sa otáčame a vracime sa na pôvodnú trasu, ktorá nás dovedie späť na ubytovanie.


Kultúrny šok some zažili, keď sme chceli pred križovatkou s hlavnou cestou zastaviť a skontrolovať si mobilom správnosť navigácie. Ako nás videli vodiči prichádzať k prechodu pre cyklistov, okamžite z oboch smerov dupali na brzdy, tak sme teda očarení prešli cez cestu, mávnutím poďakovali a správne smerovanie potvrdili až tam. Takáto maličkosť stačí, aby ste si uvedomili, že si tu vážia aj život cyklistu a deň je razom krajší.


Pred večerou som si ešte vyšliapol klasickou štrkovou cestičkou na Tauernteich, obzrieť si štart nasledujúceho dňa. Rôzne zákazové značky, ktoré som míňal cestou nahor, trošku rozhodili moje MTB chúťky. Spýtal som sa teda domácej, či budem mať problém, ak sa rozhodnem využiť na biku aj lesné cesty, ktoré nie sú označené ako cyklotrasy. Jej slová, že ak ma niekto zastaví, tak mám len povedať prepáč, nie som odtiaľto a nerozumiem a pokračovať ďalej ma povzbudili, že to nebude také zlé a tešil som sa na pekný horský pojazd.

Smaragdy rozsypané v hustom lese

Druhý deň sa moje zlatíčko rozhodlo stráviť dopoludnie leňošením, tak som sa hneď po raňajkách pustil na výjazd s cieľom stráviť čo najviac času v lese a preskúmať ďalšie vodné plochy v okolí. Dupanie do pedálov na Tauernteich poriadne premiešalo raňajky v žalúdku, hore to už však bola pohodová hrebeňovka po takmer dokonale hladkej štrkovej ceste. Aby som dostatočne dobre demonštroval kvalitu rakúskeho štrkového povrchu, stretol som tam hore Porsche Panamera, ktoré malo tiež zjavný problém s navigáciou v hustej spleti lesných ciest . Štrk je fajn, len chcelo by to predsa niečo trošku živšie a hravé. Dúfal som, že trošku adrenalínu mi poskytne MTB okruh, na ktorý som sa napojil a mal ma priviesť až k ďalšiemu skvostu, známemu jazeru Worthersee. Začalo sa to sľubne, technickým kamenným výšľapom a potom dokonca nesením biku po strmej skalnej platni. Žiaľ, to bolo až na pár trailových výnimiek všetko. Pekné výhľady na okolité horstvá a prejazdy tradičných horských usadlostí však kompenzovali nedostatok singláčov.


Navigácia v neznámom teréne niečo trvá, tak som pre šetrenie času vynechal zjazd k Worthersee a následný výjazd na Fortsee určený pre žiletku a využill som turistickú značku, ktorá sľubovala prechod k jazeru za niečo vyše hodinky. Bolo to najlepších 7 minút trailu tohoto výletu . Záverečný drop na cestu som dokonca musel zísť s bikom na chrbte. Odmenou mi potom bolo prekrásne jazero Fortsee s panorámou zasnežených končiarov v pozadí.


Nezdržoval som sa dlho a turistický chodník ma znova vyviedol k ďalšiemu jazeru Saissersee, kde som si vychutnal ľudoprázdny chodníček popri jazere a červenou značkou som sa vydal za nasledujúcim cieľom, zrúcaninou hradu Hohewarte. Hrad podobný nášmu Starhradu v Strečne, len pekným výhľadom už bránila bujnejúca májová vegetácia. Aspoň že výšľap a aj zjazd späť do civilizácie bol výživný. Civilizáciu v tomto prípade predstavovala široká cyklocesta vsadená do krásneho prostredia vedľa rieky, kde sa objavilo i miesto na odpočinok v podobe bufetu či kaviarne. Ja som sa musel ponáhľať, kedže prišla správa, že príprava obeda už začala.


Zasýtený cestovinami sme si to namierili na zámoček Landskorn so ZOO nad Villachom. Prísľub kultúrneho vyžitia a ďalšieho zaujímavého výhľadu na celú oblasť nás hnal dopredu. Pekne nás schladil chlapík vyberajúci parkovné ešte v údolí pri vjazde na pár serprentín, ktoré nás mali vyviesť hore. Vraj cyklistom vjazd zakázaný, pretože je úzka cesta a stret s autom by mohol byť nebezpečný. Skúšal som to zahrať, že nerozumiem, nekompromisne však ukázal prstom na zákazovú značku s vyobrazením bicykla a museli sme sa vzdať vzdušných zámkov. Kávička a koláčik pomohli zahnať mierne sklamanie a neďaleké jazero, ktoré som nestihol pri rannom výjazde, nám poskytlo nový cieľ. Jazero Sankt Michael Teich kúsok nad dedinkou s rovnakým menom nás privítalo pokojnou hladinou a z móla dokonca aj výhľadom na časť zámku. Myšlienku na to, že by sme sa dostali lesnou cestou až k zámku, moja drahá polovička rázne zamietla, a tak sme sa pustili lesom späť do Villachu na cyklocestu a domov.


Predpoveď na ďalšie dni sa zhoršila, a keďže som mal v nedeľu znova cestovať, tak sme sa pobrali domov. Zhodli sme sa, že to nebola posledná návšteva tejto oblasti, nakoľko miest, ktoré stoja za preskúmanie, možnosti športového, či kultúrneho vyžitia je tu stále dostatok a po rozbehnutí letnej sezóny sa to všetko ešte zintenzívni. Takže ak neviete kam na predĺžený víkend, či rodinnú dovolenku, skúste zvážiť aj tento kút plný prírodných krás.