Tip na výlet: Zochova chata – Horné Orešany, kde si príde na chuť každý

Máte radi zjazd, kopce, rovinky? Rád by som vám predstavil malokarpatskú trasu, ktorá toto všetko spĺňa.

Štart na Zochovej chate

Keďže predpokladáme s kamarátom dlhý výjazd, tak využívame Malokarpatský expres a prvý kopec z Modry na „Zošku” zdolávame autobusom. Na začiatku skontrolujeme, či všetko sedí ako má a vyrážame po asfaltovej ceste, modrou značkou, smerom na Čermákovú lúku. Po 1,5 km sa odkláňame doprava na žltú značku a zdolávame prvú nespevnenú cestu. Na jej vrchole plníme vodné vaky čerstvou vodou z miestneho prameňa.

Parametre trasy:

• Dĺžka: 47 km
• Prevýšenie: 1 154 m
• Náročnosť: mierne pokročilá
• Povrch: 25% asfalt, 50% lesné cesty, 25% single trail
• Vhodné pre: MTB – HT, FULL
• Strava

Poďme sa tam pozrieť, je to kúsok

Z Čermákovej lúky sa vydávame Pentelka trailom na Hubalovú, kde prechádzame priamo bránou do Zvernice, kde pokračujeme po širokej lesnej ceste. Ubieha nám to rýchlo, nakoľko je cesta nenáročná a obaja sa zhodujeme, že sem musíme zobrať aj polovičky. Prechádzame lúkou, kde stojí zrútený tzv. Panský dom.

Prichádzame na rázcestie do Obory, kde nachádzame informáciu, že kúsok za nami sa nachádzajú Taricove skaly. Rozhodujeme sa, že sa tam ideme pozrieť. Vyšliapali sme si trošku kopec a nakoniec nechali bicykle schované za stromami a prešli si to pešo. Vďaka tejto menšej zachádzke sme sa mohli pokochať výhľadmi na Vysokú, Veľkú Homolu či Plavecký hrad.

Kade teraz?

Po malej prestávke sa vydávame na cestu, avšak GPS bez internetu trošku zlyhá a posiela nás inou cestou, ako sme pôvodne plánovali. Dostávame sa do oblasti ťažby, kde je veľa popadaných konárov a ide sa ťažko. Po malom prieskume nachádzame trail, jediný problém, nachádza sa za plotom. Ale ako to na Slovensku býva, nie je plot bez diery, takže sa dostávame na trail. Po pár zákrutách stretávame partičku, ktorá si ide výlet z bratislavského Kamzíka až na Plavecký hrad. Vezieme sa perfektným singlom a viac-menej dolu kopcom. Na Sklenej hute sa od chalanov odpájame a mierime smerom na Zabité, kde nás po dlhšom čase čaká asfaltové stúpanie.

Slepý vrch – výhľady aj bez rozhľadne

Po krátkom ale výživnom stúpaní točíme doprava na modrú značku a začíname mierne stúpať do kopcov. Jedným z nich je aj Bolehlav, ktorý je hodný svojho mena. Celá cesta sa kľukatí krásnym lesom, kde si človek môže vychutnávať ticho a pokoj prírody. Núkajú sa nám nádherné výhľady na okolité kopce a na obec Smolenice s jej rozprávkovým hradom.

Ďalej sa držíme opäť vpravo a na rázcestí sa dozvedáme, že na Slepom vrchu bolo kedysi hradisko, a tak sa púšťame do záverečného stúpania. Výhľad z kopca je ozaj odmena, prezliekame suché oblečenie, sadáme do trávy a vychutnávame si okolie. Podľa miestnej povery je pod celým kopcom voda, a keď priložíte na vrchole ucho k zemi, budete ju počuť. My sme šťastie nemali.

Škoda, že nie je teplejšie

Púšťame sa do 5 km dlhého zjazdu po zvážnici, kde sme vyplašili veľké stádo sŕn, ktoré s nami krátko cválalo. Nakoniec sme sa dostali k Vodnej nádrži Horné Orešany, tu nám ostávajú ústa otvorené a len banujeme, že ozaj nie je teplejšie a nemôžeme sa vykúpať. Nakoniec prichádza nápad na asfaltový presun do obce Častá, že si dáme pizzu. Tam nás už vyzdvihlo auto a domov sme sa doviezli.

Krátke zhrnutie

Trasa je skvelá, ale chce trošku lepšiu kondičku. Myslím, že sme si ju maximálne užili a vrelo môžem odporúčať každému, kto si chce spraviť výlet na celý deň. Podarilo sa nám nastaviť si osobné dĺžkové maximá. V neskoršej jeseni to môže byť ešte krajšie, nakoľko popadané lístie ukáže ďalšie zaujímavé výhľady.