Tip na výlet: 2 dni a 2 rieky - 1. časť - Dunaj

Čo takto stráviť dva dni v peknom riečnom prostredí a bez áut? Vyskúšal som dve cyklocesty popri riekach Dunaj a Váh.

Tento nápad sa mi zrodil v hlave z dvoch dôvodov. Prvý súvisí s tým, že cestovanie je tento rok problematické, a tak som rozmýšľal, čo zaujímavé sa dá podniknúť doma na Slovensku. Druhý dôvod bol ten, že všetci prekonávame veľké porcie výškových metrov v rámci svetovej výzvy Everesting a hlavne našej vlastnej Gerlaching a ja som trošku rebel, tak som chcel dať niečo presne opačné. Tak som si vymyslel výlet, úplnú rovinu, 2 dni s kamarátmi, mimo hlavných ťahov, v príjemnom letnom počasí a v peknom prostredí. Štart sme mali v Bratislave, prespanie naplánované v Ostrihome a návrat na druhý deň do Trnavy cez Kolárovo, Šaľu a Sereď. Koľko tipujete výškových metrov na 300 km?


Výbornou pomôckou pri plánovaní mi bola stránka cykloportal.sk, kde má Nitriansky kraj prehľadne zaznačené rôzne cyklotrasy.


Na výber sú tam MTB a aj cestné, sám som bol prekvapený, koľko možností je v tomto regióne, plánujem tam pojazdiť aj MTB v okolí dnes populárneho pohoria Tribeč. Najviac sa mi páčilo zobrazenie trás priamo na mape, ľahšie sa mi plánovala prípadná cesta autom alebo vlakom k trase.

Začíname vlakom

Na úvod som nechcel nechať nič na náhodu, keďže bicykel teraz potrebuje na niektoré vlaky miestenky, a tak som deň dopredu kúpil všetko potrebné. Pani za pokladňou veľmi nefungoval interkom, a tak som až doma zistil, že namiesto rýchlika o 8:18 h máme všetko na spoj o 18:18 h. Takže ráno som musel vyraziť skôr a toto ešte na mieste vyriešiť. Potom už všetko klapalo, cesta bola príjemná, prekvapilo ma množstvo pekných dievčat vo vlaku a na stanici. Asi robím chybu, že vlakom málo cestujem.

Bratislava

Vystúpili sme na hlavnej stanici a cez Starý most sme sa presunuli na druhú stranu Dunaja, kde sme sa napojili na populárnu hrádzu. Kto nepozná, tak je to asfaltová cestička pre peších, cyklistov a korčuliarov, ktorá je domácimi využívaná vo veľkom. Frekventovanejšia je určite tá vonkajšia, smerom na Čunovo, táto z vnútornej strany bola vo štvrtok ráno úplne prázdna.


Zaujímavý zážitok bol už presun v spodnej časti Prístavného mosta, kde je cyklochodník, most slúži aj pre vlaky a jeden práve išiel. Industriálne prostredie aj s výhľadom na bratislavský prístav.


Značenie je od začiatku super, máme nahraté aj GPX súbory v cyklopočítačoch, ale to skôr len pre istotu. Kúsok za hlavným mestom obdivujeme rôzne honosné domčeky a hausbóty. Neskôr sa okolie zmení na polia a háje, všade lieta kopec riečnych vtákov, pri brehu občas vidieť rybárov.

Obed

Ako sa blížime k vodnému dielu v Gabčíkove, už aj tak dobrá kvalita asfaltu sa mení na dokonalú. Seba si tu predstavujem na svojej časovke.


Do Gabčíkova občas skočíme aj na otočku z Trnavy v rámci jarných tréningov, takže to nie je pre mňa taký zážitok, kto tam ešte nebol, tak sa mu tam bude páčiť. Na fotenie tam je sklenená plošina, ktorá je taká špinavá, že strach zo stúpania do prázdna nevyvoláva, ale fotka sa nám tam podarila super. A inak, tá ceduľa Water Work je tiež výborná!


Keď pozeráme do mapy, odtiaľto až po Komárno nevidíme žiadne väčšie mesto, tak sa rozhodujeme najesť v reštaurácii len pár sto metrov od vodného diela. Denné menu rajčinová polievka a vyprážaný syr sa presne hodí k atmosfére výletu. A nebolo to vôbec zlé.

Gravel úsek

Keď pozerám na kompišku, pred sebou máme z plánovaných 155 km ešte 100 km, takže vyrážame, nech máme v Ostrihome čas na prehliadku mesta. Až po Komárno je okolie veľmi podobné, striedajú sa dedinky a polia a občas stretneme aj nejaký stavebný mechanizmus, keďže sa dokončujú posledné miesta cyklocesty. V preklade to znamená, že občas na pár desiatok metrov vybehneme na panelku, alebo na nejakú prašnú cestu. Ale všetko v pohode, na bezdušových gravelových 28-kách, čo som obul od Pirelli, defekt nehrozí.


Pred Komárnom zažijeme najväčší cyklokros, keďže nám trasu preruší rozostavaný most. Znamená to obísť stavbu po hline popri slnečnicovom poli a keďže je sucho, hlina je ako betón, ale aj na cesťákoch sme v pohode. Inak, na týchto miestach, kde sa na cykloceste ešte stavia, postávajú regulovčíci a dávajú pozor. Na čo, to neviem. Tento pri moste nám aspoň ukázal cestu cez pole.

Zmrzka ako lusk

V Komárne si dávame kávu, ja ako Zmrzlinár s veľkým Z uznávam kvalitu miestneho podniku a dobrej zmrzliny. Do konca nám ostáva asi 60 km. Zacukríme a popri starej pevnosti sa dostávame až k sútoku riek a vidíme parťáka na ďalší deň - Váh.

Kúpačka

V obci Kravany nad Dunajom obdivujeme promenádu domov vo veľmi zvláštnom slohu, ak toto číta nejaký architekt, ktorý tam už bol, nech mi napíše, čo to je za štýl. Za dedinou sa objavujú pekné pláže, kde sa dá dostať k rieke a ľudia sa tam kúpu. Jedno takéto miesto si vyberáme a neplánovane zastavujeme.


Plavky nemáme, ale keďže sa v okolí skoro nikto nenachádza, ideme na naháčov do vody. Celý deň je poriadne horko, nefúka, vzduch stojí a kompjuter ukazuje na slnku aj 38 stupňov, takže nám to padlo výborne. Proti prúdu rieky sú nejaké dievčence, tak že si idem zaplávať, ale zisťujem, že stojím na mieste. Tak nič, nabudúce, som slabý plavec.

Posledný úsek

Pred Štúrovom sa kvalita hrádze zhorší, a tak radšej schádzame na okresku. Sme niekde pri obci Mužla. V meste už vidíme siluetu starobilého Ostrihomu, tak sa tešíme, ako sa umyjeme a prezlečieme a vyrazíme do mesta na pivo a večeru.


Som tu po dlhšom čase, a tak ma opäť historické centrum dostáva, je tu krásne. Páči sa mi, že je tu všetko poruke, užívame si super jedlo a večernú prechádzku. Asi o polnoci sme späť v hoteli, zajtra ideme na bikoch domov, tentoraz popri rieke Váh. Ak nám dnes fúkalo celý deň do chrbta, je veľká šanca, že zajtra to bude opačne, tak nech sme čerství.

Ako sa zbaliť

Na záver spomeniem, ako sme boli vlastne vychystaní. Každý sme si niesli malý ruksačik alebo vestu a v nej sme mali len šľapky, trenírky a tričko na večer v Ostrihome a potom len úplné drobnosti, ako kefku a podobne.


Dohodli sme sa, že jeden zoberie pastu, druhý opaľovák a tretí krém na zadok. Dušu, pumpu a multikľúč sme mali tiež len jeden, ale našťastie opravovať nebolo treba nič.


V pokračovaní tohto tipu na výlet vám opíšem cestu popri Váhu späť domov, prekvapilo ma, ako sa zmenil jej charakter oproti prvému dňu. Človek by si myslel, že hrádza ako hrádza. A aby som nezabudol, prezradím vám aj ten počet nastúpaných metrov.

Stravu mám synchronizovanú s našimi výjazdami, tak tam nájdete aj záznam z jazdy.