Keď to má atmosféru, alebo jazda v menej priaznivých podmienkach

Žiadny strach, nejdeme nikoho presviedčať, aby jazdil v daždi a blate. Ale je kopec dní, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú ideálne, no keď človek nakoniec vyrazí, nikdy neľutuje. Stačí sa trochu prispôsobiť...

Dážď vás bičuje do tváre, že nevidíte ani poriadne pred seba, kolesá sa v blate ani netočia a platničky sú už dávno K.O. Tak presne o tom sa dnes baviť nechcem a mám už za sebou dosť pretekov v blate, aby som niekomu tvrdil, že je to super jazdenie a zábava . Takže, keď máme hneď na úvod jasno, poďme sa pozrieť, čo mám na mysli...


U veľkej väčšiny je jazdenie dané množstvom voľného času a toho nebýva nazvyš. Navyše šanca, že práve vtedy, keď ho máte, vyjde aj počasie, tiež nie je veľká, takže vo výsledku sa potom dostanete na bike len sporadicky. Ale je škoda nechať sa hneď odradiť a rovno poviem, že takých dní, kedy sa skutočne neoplatí ísť na bike, je za celý rok podľa mňa skutočne málo. Ostatné je skôr o tom, ako sa viete prispôsobiť, ako si viete vybrať trasu a hlavne ako si viete nastaviť hlavu . Tradične začneme videjkom a nižšie sa na niektoré veci ešte trochu pozrieme...

Výber trasy – základ úspechu

Tým, čo vo veľkej miere rozhoduje o úspechu vašej jazdy, je výber trasy. Ak sa bavíme o jazdení po daždi, prípadne, keď trochu prší, tak za mňa sú tabu všetky lúky, polia a priľahlé oblasti . Predstava obalených kolies, ktoré sa ledva točia v ráme, je pre mňa cyklistická nočná mora a vec, ktorá mi dokáže výlet skutočne znechutiť. Pre mňa je vtedy kráľom šotolina, kamenisté chodníčky alebo ihličnatý les. No a na presun neváham použiť asfalt...


Ale nemám problém sa uspokojiť len s tou šotkou a nie vždy smerujem na nejaký trail alebo chodníček. Takým príkladom je jazdenie u nás na chalupe, kde mám svoju obľúbenú trasu cez Prašnické sedlo a Veľký Šturec.

Táto trasa ma nesklamala ani v daždi alebo podmienkach, kedy by si normálny človek klepal na čelo. A hlavne, ako som už spomínal, šotolina je dokonalý povrch a podľa mňa asi jediný, ktorý je za mokra bezpečnejší ako za sucha. Takých ciest navyše nájdete všade kopec, rovnako tvorili veľkú časť aj v nedávnom videu z Malej Fatry, kde sa takto dostanete v podstate hneď na 4 horské chaty. A to je len jeden príklad, rovnako Kráľova Studňa vo Veľkej Fatre a množstvo ďalších. A čo sa mi páči najviac, práve vtedy si užijete oveľa väčší pokoj a kľud a ten je teraz v období prázdnin a dovoleniek celkom vzácny .


No a nebránim sa ani asfaltkám, resp. tým poriadne rozbitým, ak sa bavíme o jazde na MTB, ako je napríklad u nás už legendárny Polom. Stúpať v hmle hore má svoje jedinečné čaro, ktoré treba určite vyskúšať a aj cesta, ktorú som šiel 1000 x dostáva zase ďalší rozmer.

Oblečenie

Výhodou letných mesiacov je fakt, že aj keď nesvieti slniečko, tak väčšinou je celkom teplo. Takže netreba nič extra teplé a vec, ktorú rozhodne odporúčam, je nejaká ľahká a ideálne nepremokavá bunda. Tú hodíte do dresu alebo do batohu a následne oblečiete do zjazdu. Nezabúdajte, že aj keď sú moderné materiály veľmi schopné, nemajú šancu udýchať výkon v kopci a najmä pri vysokej okolitej vlhkosti. Teda pokiaľ vyslovene neleje, majte bundu dole, inak sa pod ňou dopotíte možno viac, než ak by ste ju na sebe nemali – a je jedno, čo hovorí štítok alebo PR na stránke výrobcu .

Inak v tomto sú skvelou alternatívou softshellové materiály ako u Castelli populárna Gabba, alebo rôzne podobné verzie Perfetta, či Fiandre u Sportful. Jednoducho ich máte na sebe po celý čas, cestou hore rozopnete, zvládnu v pohode mrholenie a pritom sa v nich nevaríte – pod tým stačí len nejaký letný dres alebo ľahké spodné tričko, či tielko. Nepremokavú bundu si potom len vozíte v zálohe keby niečo, prípadne na skutočne dlhý zjazd. Kombinácia je to síce drahšia, ale doslova ultimátna na všetky možné podmienky, pričom využitie týchto vecí je v podstate celoročné...


Ak vozíte ťažší batoh alebo máte v pláne viac technické jazdenie, vyberajte si nepremokavú bundu, ktorá nie je úplne ultralight - teda má membránu zvonka krytú ešte jednou vrstvou. Ak má aj kapucňu, o to lepšie v horách a využijete ju potom aj na turistike a pod. Ak si udržíte dôležité časti tela v teple a relatívnom suchu (teda nie ste do nitky mokrý), nebude vám následne ani veľká zima na ruky a ďalšie časti tela, takže si v pohode vystačíte aj s klasickými rukavicami, návlekmi a pod.

Ale zabudnite, že komplet v suchu nikdy nebudete, ide len o to udržať sa v teple a v čo najvyššom možnom komforte. Čo môžem odporučiť, je na dlhšie výjazdy namazať si zadok ochranným krémom. Predsa len, keď je vyššia vlhkosť, je väčšia šanca na podráždenie pokožky a zaparenie sedacích partií. A po tom asi nikto netúži .

Rýchla údržba je základ

No a teraz sa pozrime na naše stroje, ktoré sú veľmi často pomerne veľkou investíciou a samozrejme s tým ide ruka v ruke aj strach o poškodenie. Len dodám, že vôbec nie som typ, ktorý keď ma nejaký bike, tak ho hlava nehlava derie...práve naopak. Vždy mi na biku záleží a neberiem ho ako spotrebný materiál. Ale tu platí, že nejaké fŕkance, trochu blata, vody alebo rozumné umývanie wapkou vôbec neškodí. Jazdím takto pomerne často a rozhodne nemám problém s ložiskami, tesneniami atď.


Obrovskou výhodou oproti pretekom je fakt, že si trasu volíte podľa seba, čo vie deštrukčné vplyvy na techniku výrazne eliminovať . Ale čo je dôležité – včasná údržba. Ideálne je mať svoj systém a hneď po dojazde si dať veci do poriadku. Teda žiadne leštenie, proste ošetriť dôležité časti (tesnenia, pohon), nezabudnúť premazať a potom máte pokoj. Osobne skočím na wapku, zbavím sa hrubej špiny, pred dverami bytu mám handry (staré maratónske tričká sú nekonečný zdroj), otriem zvyšky a vlhkosť, použijem základné veci na ošetrenie – najmä sprej na tesnenia.


Vybavím to ešte kým som vo „švungu“ a potom mám pokoj. Takmer väčšina problémov je spôsobená tým, že sa bike hodí kdesi do kúta a tam leží ľadom až do ďalšieho výjazdu.

Ak máte mokré tretry, je super používať taký ten vysúšač obuvi, ktorý sa používa napríklad na lyžiarky v zime, vďaka čomu zabránite, aby vám po čase „zhnili“ . Alebo vyberte vložku a následne tam natlačte noviny – tie rovnako vedia pekne pomôcť absorbovať vlhkosť. Takže aj kopec letákov, čo sa váľa všade po paneláku nájde svoje využitie...

No a keď je skutočne naprd?

A čo teda dni, kedy sa vážne len na chvíľu spraví nejaké menšie okno alebo to človek nevie odhadnúť a nechce, aby ho spláchlo kdesi ďalej za domom? Ak sa predsa len chcete vyvetrať a dať si do tela, odporúčam nejaký rýchly a intenzívny tréning niekde na lokálnom kopci. Pre mňa je skvelou voľbou stúpanie z Tepličky, prípadne do sedla Rakytie, teda legendárne žilinské monumenty, čo ste videli aj vo videu s Tomášom Višňovským.


Dám si tam 3-4 výjazdy do kopca, tréning ako víno a za 60 – 90 min som naspäť spokojný a vysmiaty. Osobne nie som trenažérový typ a mám to radšej takto, možno máte ale opačný názor a ten rovnako akceptujem a chápem. No a potom tu máme ešte jeden variant, a to dať si oddych a venovať sa inému .

Samozrejme vo výsledku je to o samotnom jazdcovi a čo ho baví. Nechcem nikoho presviedčať ani nútiť, aby jazdil, keď jednoducho nemá chuť. Skôr som chcel dať pár tipov, ako si takú jazdu spríjemniť a spraviť bezpečnejšou, pretože mne osobne takéto výjazdy priniesli kopec skvelých zážitkov. No a možno aj vy postupne objavíte to čaro...