Tip na výlet: Po stopách Gustiho Popoviča

Isto to poznáte, keď sa vám už domáce cesty zunujú, keď už poznáte naspamäť vzdialenosti od jednej dediny k druhej či dokonca od križovatky ku križovatke.

Presne do takéhoto bodu sme sa spolu s Marošom dostali. A tak sme sa rozhodli pre výlet mimo okresu. Výlet na cesty, ktoré budú aj pre nás nové a nepoznané. A zároveň sme sa rozhodli, že to nebude klasické naháňanie sa, ale tzv. vyhliadková jazda s atrakciami.

Príprava

Na plánovanie trás je ako stvorený práve Maroš. Celé to začalo tým, že som mu oznámil, že 30. 07. 2020 mám dovolenku, manželka je v práci, a teda mám celý deň na bicykel. Viac Marošovi nebolo treba a proces plánovania výletu bol na svete. Po pár hodinách mi na Strave prišlo upozornenie, že mi Maroš posiela trasu. Prišiel s nápadom spraviť aj udalosť na Strave a pozvať nejakých ľudí na cestu s nami. Spočiatku to vyzeralo, že sa aj niekto pridá, avšak napokon sme štartovali len sami dvaja.


Kam sme to mali naplánované?

Trasa mala naplánovaný štart v Liptovskom Mikuláši, kam sme sa dopravili autom. Odtiaľto sa pokračuje na Liptovský Hrádok, smer horná vodná nádrž Čierny Váh, Liptovská Teplička, Spišský Štvrtok, Levoča, Vyšný Slavkov, Spišský Štvrtok, Branisko, Lačnov a Margecany. Odtiaľto späť vlakom do Liptovského Mikuláša. Toto bola pôvodne plánovaná trasa, ktorú sa nám ale napokon v takejto podobe absolvovať nepodarilo. Dôvody sa dočítate nižšie. Vynechali sme len Branisko, Lačnov a Margecany, namiesto toho sme z Vyšného Slavkova zamierili do Spišskej Novej Vsi.

Deň pred naším plánovaným výletom sa u nás konalo 5. kolo našej Martinskej cyklistickej ligy. Ja som ho síce vynechal, ale Maroš ho absolvoval, jednalo sa o „kráľovskú“ etapu, a teda naozaj náročný profil trate. Cca 57 km a takmer 850 výškových metrov v teple a šialenom tempe. Nakoľko to Marošovi dalo zabrať, rozhodli sme sa štart našej jazdy posunúť, čo mi, samozrejme, vyhovovalo. Z domu sme teda odchádzali okolo 6-tej a nabrali autom smer Liptovský Mikuláš. Na bicykle sadáme o 08:02 pri čerstvom počasí, ktoré vôbec nenasvedčovalo tomu, čo nás čakalo poobede. Ideme smer Liptovský Hrádok a naša prvá atrakcia – horná vodná nádrž Čierny Váh.


Horná vodná nádrž Čierny Váh

Približne po 45 minútach jazdy prichádzame pod stúpanie k prvej „atrakcii“ našej dnešnej jazdy. K hornej vodnej nádrži Čierny Váh vedie pekné stúpanie lesom. Parametre sú (podľa Stravy) 7,6 km s priemerom 6 %, a teda 467 výškových metrov. Stúpanie bolo takmer celé v tieni, a teda sme aj napriek pribúdajúcim metrom nemali potrebu zhadzovať návleky z rúk. Odmenou za námahu pri stúpaní je neskutočne krásna panoráma hore. Vychytali sme totálne azúrko. Na vrchole sa rozprestiera horná nádrž najväčšej prečerpávacej vodnej elektrárne na Slovensku s objemom vody 3,7 milióna kubických metrov a na jej vybudovanie sa minulo 1 205 694 kilogramov trhavín. Je súčasťou vodného diela dvoch nádrží. Horná nádrž nemá vlastný prítok vody, táto je do nej vháňaná pomocou turbín zo spodnej nádrže. Elektráreň poskytuje najmä podporné služby pre elektrizačnú sústavu, vrátane záskoku za najväčší inštalovaný blok v nej. Mimo samotnej nádrže vás očarí krásny výhľad na majestátne Vysoké Tatry. Tu sme si spravili pár fotiek, zjedli prvé jedlo a pokračovali späť zjazdom. Tu len upozorním, že zjazd láka byť rýchly. Je tu však potrebné dávať si veľký pozor na rozbité úseky, ktoré sa hlavne pri takto krásnom počasí vedia skryť na prechode svetla a tieňa. Treba sa tu riadiť starým známym „pomaly ďalej zájdeš“.


Presun k druhej „atrakcii“

Presúvame sa ďalej po našej plánovanej trase smer Liptovská Teplička. Cesta od vodnej nádrže je ako na hojdačke, hore-dole. Je to cca 23 km po cestách v lese popri spodnej vodnej nádrži. Je nutné povedať, že cesta je tu v niektorých úsekoch dosť rozbitá, no odmenou pre tých, ktorí toto absolvujú, je pokoj a čerstvý vzduch s absolútnym minimom áut na ceste. Ideál pre tých, ktorí si chcú jazdu užiť, oddýchnuť si od bežných starostí.


Liptovská Teplička

Dostávame sa k druhej zastávke dnešného dňa, Liptovskej Tepličke. Dedinka s prvou písomnou zmienkou z roku 1 634. Toto územie osídlili goralskí kolonisti, ktorí sem prišli zo slovensko-poľského pohraničia. Dedinka má viacero zaujímavých miest, ktoré sa vám oplatí navštíviť. Napríklad rímskokatolícky kostol z roku 1 759 či dom Mons. Štefana Nahálku. My sme si však vybrali ďalšie dva dôvody návštevy. Našou prvou zastávkou boli zemiakové pivničky. Zaujímavosťou týchto pivničiek je, že sú vyhĺbené kolmo do zeme. Ich hĺbka sa hýbe medzi 2,5 - 3 metrami. Obyvatelia ich dodnes využívajú na skladovanie zemiakov a zeleniny. Zachovaných je (podľa webovej stránky obce) aktuálne 419 pivníc. Fanúšikovia série Pán prsteňov tieto pivničky radi nazývajú aj „hobbitie domčeky“. Druhou zaujímavosťou sú stodoly, resp. humná. Tieto v minulosti stavali mimo obývaných častí obce kvôli prípadným požiarom. Dodnes je evidovaných 117 stodôl. Využívajú sa napríklad aj na výstavy počas kultúrnych podujatí v obci. My sme ešte využili fakt, že Maroš tu má známeho, ktorý nám doplnil tekutiny v podobe čerstvej prírodnej vody. Vypili sme si ešte teplý čaj, ktorý padol veľmi vhod, nakoľko teplota už bola pomerne vysoko a pokračovali sme vo svojej ceste ďalej.


Presun do Spišského Štvrtka

Z Liptovskej Tepličky sme sa vydali na smer Vikartovce a ďalej. Hneď po kilometri je možnosť z cesty zísť k Vikartovskému mlynu. Nám sa však podarilo toto prešvihnúť, a tak sme pokračovali ďalej. Za dedinou sa pred vami ešte zdvihne krátky, no výživný kopček a potom nasleduje takmer 30 km cesta smerom dole do Spišského Štvrtka. Premávka je tu stále minimálna, aj keď sa už presúvame na hlavné cesty.


Gotická kaplnka v Spišskom Štvrtku

Po približne 100 km prichádzame do Spišského Štvrtka, kde sa vydávame k ďalšej „atrakcii“. Je ňou gotická kaplnka Zápoľských - jedného z významných šľachtických rodov Spiša. Ku kostolu Sv. Ladislava ju dal pribudovať pravdepodobne v roku 1 473 spišský župan Štefan Zápoľský. Kaplnka je postavená podľa plánov viedenského staviteľa Hansa Puschbauma, preto sa v mnohom podobá Dómu sv. Štefana vo Viedni. Zaujímavosťou je, že z kaplnky vedie podzemná chodba do miestneho kláštora. Keďže už bol čas sa aj normálne najesť, chceli sme zamieriť do jednej z reštaurácií, kde sme sa ale nestretli s pochopením, že nechceme bicykle nechať vonku úplne bez dohľadu, a teda sme sa presunuli na čerpaciu stanicu o kúsok ďalej. Tu sme si dali bagety, doplnili zásoby vody a dobošiek a po krátkej pauze pokračovali ďalej smer Vyšný Slavkov.


Presun do Vyšného Slavkova

Hneď za Spišským Štvrtkom sa vám do cesty postaví kopček o dĺžke 2 km s priemerom 6 %. Po ňom nasleduje zjazd do Levoče. Tento sme si schuti užili nakoľko sme vedeli, že nás čaká dlhé stúpanie z Levoče ďalej. Pôvodne bol obed plánovaný práve v Levoči, kde je rovnako čo pozerať, avšak my sme ňou len prešli a pokračovali ďalej. Stúpanie Levočou je ešte príjemné a tiahle. Za ňou sa však stúpanie výrazne zdvihne. Táto časť kopca má cca 6 km a priemer 7 %. Sú tu však pasáže so sklonom aj cez 12 %.


Nás tu navyše začalo trápiť naozaj výrazné teplo, keď GPS prístroj ukazoval teplotu 34 °C. Záchranou sa nám, teda hlavne mne v mojej kríze, stal prameň sv. Jána v približne polovici stúpania do Ulože. Pitná voda, ktorá bola navyše neskutočne osviežujúca. Opäť dopĺňame tekutiny a pokračujeme ďalej. Odtiaľto je to ako na hojdačke, hore-dole. 9 km zjazd, následne zas 5 km hore. V tejto oblasti je však naozaj krásne, stúpanie vedie pomedzi polia a na jeho vrchole sa nám prvýkrát ukazuje aj dominanta Spiša - Spišský hrad. Krása. Z Brutoviec nasleduje zjazd, ktorý si neskutočne užívame a v jednej krásnej 180-stupňovej zákrute robíme aj malý photoshooting, až k našej poslednej „atrakcii“ - Vyšný Slavkov.


Vyšný Slavkov, rodisko Gustiho Popoviča

Prichádzame do dediny Vyšný Slavkov, rodiska najznámejšieho slováka v New Yorku, Gustáva Popoviča. Gusti sa preslávil fotkou nazývanou Obed na vrchole mrakodrapu z amerického New Yorku pri stavbe mrakodrapu 30 Rockefeller Plaza. Gusti bol pôvodne drevorubač a tesár. V roku 1 932 poslal svojej manželke Mariške pohľadnicu (fotku), na ktorú jej napísal: „Tak stavjame Ameriku. Nič še Ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľaštičku. Tvoj Gusti.“ Gusti sa vrátil do Vyšného Slavkova na začiatku druhej svetovej vojny. Pokúpil lesy, polia a začal hospodáriť. Zomrel v roku 1 945 po tom, ako ho zasiahla črepina z granátu. Gusti má spoločný hrob s manželkou Mariškou v rodnej obci. A práve na tento sme sa prišli pozrieť a vzdať Gustimu hold. Niečo si pojeme a vydávame sa na cestu do Spišskej Novej Vsi na vlak. V ceste nám stojí posledné väčšie stúpanie. V ňom už cítime únavu z tepla či Maroš z predošlého dňa a jeho 3. miesta v našej lige. Na zjazd z tohto kopca sme sa veľmi tešili, avšak musím upozorniť, že na vrchole príde sklamanie. Prvé 3 km tohto zjazdu sú vo veľmi zlom stave. Ideálne pre niekoho, kto znesie aj tvrdšie podmienky a nebojí sa brzdiť. Po týchto 3 km si konečne užívame pekný zjazd až do Spišského Podhradia.


Hojdačka až na vlak

Odtiaľto nás už čaká len posledných cca 33 kilometrov do Spišskej Novej Vsi na vlak. Táto cesta je opäť doslova ako na hojdačke. Najväčším pozitívom sú neustále krásne výhľady na okolitú krajinu, ktorá je tu rozmanitá. V Spišskej Novej Vsi si kupujeme lístky na vlak, nejaké jedlo v neďalekých potravinách a čakáme na príchod vlaku. V ňom si užívame konečne „pohyb“ bez toho, aby sme čo i len pohli nohami. Vysadáme v Liptovskom Mikuláši, kde už len prejdeme 2 kilometre k autu a hurá domov.


Náš dnešný tip na výlet je skôr pre odolnejších cyklistov, a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Trasa prináša nespočetné množstvo krásnych výhľadov, panorám a vedie naozaj pekným prostredím. Narazíte však aj na rozbitejšie cesty, kde bude potrebné sa viac sústrediť a trošku menej si užívať. Ale aj o tom je cyklistika.


Trasa sa dá skrátiť na viacerých miestach. Skončiť sa dá napríklad v Poprade, môžete aj skôr odbočiť do Spišskej Novej Vsi. Určite však stojí za to si ju prejsť celú, so všetkými zaujímavosťami. My sme si túto trasu, na ktorej sme prešli cez 9 kategorizovaných stúpaní so spoločnou dĺžkou 32 kilometrov, veľmi užili a tešíme sa, ako sa na ňu vydáme znova a ešte ju vylepšíme, predĺžime. Ak si sa dočítal až sem, verím, že už plánuješ, ako sa na ňu vydáš aj ty. Odkaz na tento tip na výlet nájdeš v sekcii Výjazdy na tomto odkaze.
report_problem Našiel si v texte chybu?
miroslav.bielicky 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Valašsko je cyklistický raj pre milovníkov cesťákov i MTB. Kto tam nebol, neuverí, kto tam bol, rád sa tam znovu vracia.
Tip na výlet: Strážovské vrchy a okolie na žiletke

Tip na výlet: Strážovské vrchy a okolie na žiletke

Pred pár rokmi som sa priženil do regiónu Horná Nitra, kde som viac-menej automaticky začal preskúmavať miestne „lokálky”.
Bikepacking – skúsenosti nula, odhodlanie tisíc

Bikepacking – skúsenosti nula, odhodlanie tisíc

Začalo to stretávkou zo strednej po 10 rokoch. Spolužiačkin snúbenec si v rámci letnej dovolenky naplánoval obehnúť Slovensko po vlastných, spolužiačka mu chcela dať pár dní náskok a dobehnúť ho na bicykli.
keyboard_arrow_up