Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria 3. kolo - prírodný terén vo Veľkej Lehôtke

Trate vo Veľkej Lehôtke sú ozajstné enduro a k tomu sa tam stretla aj dobrá partia. Poďte sa pozrieť, ako to tam vyzeralo...

Ubytovanie

Do Veľkej Lehôtky sme prišli niečo pred obedom a zaparkovali sme na parkovisku pri pohostinstve u Coľa. Mali sme na výber si buď rozložiť stan na tráve alebo sa ubytovať v apartmáne. Háčik bol v tom, že v apartmáne by sme neboli sami. Mne s kamošom to nevadilo a priateľku presvedčila kúpeľňa. Pohostinstvo u Coľa je ozaj pekné. Je tu bar, spoločenská miestnosť, kde sa konala večer zábava a na poschodí kuchyňa s dvoma izbami. Taktiež okolie je pekne udržiavané a posedieť si môžete aj vonku na terase. Možnosť stanovať bola aj pri vleku, keďže kapacita U Coľa je obmedzená.


Trate

Po ubytovaní sme sa obliekli na bike, natiahli chrániče, zaregistrovali, dali pivko a vybrali sa na obhliadku tratí. Keďže som tu ešte nikdy nebol, nevedel som, čo čakať. Výšľap začal po panelovej ceste, ktorá sa ešte dala. Keď však cesta skončila a vnorila sa do lesa, po chvíli sa pre mňa zmenil výšľap na „výtlak". Na moje pomery to bolo príliš. Avšak nič som si z toho nerobil, keďže okrem ebikov a pár „šialencov", čo mali lýtka ako ja stehno, to tlačil každý.

Pretekalo sa na troch RSkách. Prvá a tretia boli rovnaké, s jediným rozdielom. Koniec tretej bol šprint, kde ste zo seba mohli už dať všetko. Na začiatku po pár metroch bolo hneď prvé kritické miesto, rockgarden, kde bolo na výber viacero stôp. Niekoľkokrát som si ho skúsil prejsť, ale vždy ma kamene stiahli na inú stopu. Zhodnotili sme, že je to jedno a už nejak to len prejdeme. Na trati nebolo veľa kritických úsekov, o ktorých by musel človek vedieť. Prvá polovica bola viac z kopca s pár switchbackmi. Druhú by som nazval technickým flowtrailom. Aj keď na trati nebolo miesto bez kameňov alebo koreňov, v druhej polovici sa dal chytiť pekný flow a kľučkovať medzi stromami a skalami. Keďže trať bola dosť dlhá a šla sa dvakrát, cieľom na nedeľu bolo neodpáliť sa hneď na prvej RSke.


Druhá trať bola kratšia a nemuselo sa na ňu vyjsť úplne až na vrchol. Zmenou oproti jednotke bol sklon. Trať bola miestami o dosť strmšia, ale prekvapiť vedelo aj niekoľko krátkych intenzívnych výšľapov a zákerných kameňov v zákrutách. Zapísal som si mentálnu poznámku, mať na túto trať ľahší prevod a nenapáliť to hneď do prvej zákruty v plnej rýchlosti. Musím uznať, že trate v Lehôtke su podarené a nesťažoval by som sa, keby také mám za domom aj ja. Žiadne skoky, len prírodný terén s kopou šutrov, koreňov a zákrut.

Po tréningu sme dali sprchu, najedli sa a čakali na večerný program. Ten mal byť v podobe vystúpenia kapely Edo Klena. Medzičasom sa podával guláš a ľudí začalo pribúdať. Vystúpenie začalo okolo 20:00 a hrali ozaj dobre. Aj keď piesne boli pre mňa neznáme, texty aj hudba boli super. S postupujúcim časom a „voltami" v krvi začali niektorí ľudia už aj tancovať a panovala príjemná, uvoľnená atmosféra. Okolo jednej hodiny v noci sa zábava ukončila a išlo sa spať.


Nedeľa

Budíček som si nastavil na 7:00 a pomohol som organizátorom nahodiť veci do auta. Riders meeting bol o 9:30 a prvý štart o 10:00. Mali sme dosť času na raňajky s kávou a prichystanie sa na štart. V prvej várke som bol aj ja s kamošom. Keďže na nedeľu bola pripravená aj občerstvovačka, rozhodli sme sa ísť naľahko. Nebrali sme ani vodu ani jedlo. Miesto toho sme sa vždy po dojazde zastavili v stánku. Vedľa bufetu bol rozložený aj náš MTBIKER stánok so servisom, kde bol k dispozícii servisný balíček, ktorý sme na preteky poskytli. MTBIKER Hornonitrianska Enduro séria je jednou z akcií, ktorú môžeme podporiť vďaka tomu, že nakupujete u nás v MTBIKER shope.


1. RS-ka

Na štarte prvej trate nás chytila nervozita. Každý sa pozeral a hodnotil stopu na obávanom rockgardene. Kamoš išiel prvý a ja asi o necelú minútu po ňom. Odštartované a neviem či to bolo adrenalínom alebo stresom, ale ani neviem, ako som rockgarden prešiel. Jediné, čo som vnímal, bolo povzbudzovanie ostatných. Na trati som sa cítil super. V druhej „flow” polovici som pomaly začal pred sebou vidieť kamoša a tak ma hnala motivácia ho predbehnúť. To ma asi rozrušilo a spravil som pár chybičiek, takže nakoniec sa mi to nepodarilo. Až na dva úseky som prešiel trať presne tak, ako som si predstavoval. V cieli sme boli obaja bez dychu a ruky som mal riadne vytrasené. Keďže na výšľap nebol žiaden časový limit, veľmi sme sa neponáhľali. Išli sme sa napiť, najesť, pokecať a pomaly sme tlačili na druhu trať.


2. RS-ka

Tentokrát som išiel prvý ja a neviem, či trať bola viac vyjazdená alebo som mal len horšiu stopu ako na tréningu. Kamene mi kolesá odpinkávali do všetkých strán a ja som mal čo robiť, aby som bicykel udržal na trati. Do cieľa som prišiel s pocitom, že som stratil veľa času a čakal som na kamoša. Keď prišiel, hneď som videl, že niečo nie je v poriadku a pohľad na zadné koleso mi to hneď ozrejmil. V polke trasy dostal defekt a zvyšok dojazdil na vyfučanom kolese. Nešťastný, ale môže byť rád, že mu prežil aspoň ráfik. Využil služby nášho servisného balíčka a za chvíľu mal v kolese novú dušu a mohlo sa ísť na poslednú RS-ku


3. RS-ka

Ako som písal vyššie, prvá a tretia RSa boli rovnaké, až na finish. V tretej bola posledných 100 m rovinka, kde človek zo seba mohol dať všetky zostávajúce sily. Ja som ich už veľa nemal, ale aj tak som sa snažil, čo to dupať do pedálov. Únava už bola poznať počas celej jazdy a išiel som citeľne pomalšie. Cieľom bolo hlavne dôjsť do cieľa.


Hodnotenie

U Coľa sa vyhlasovali aj výsledky. V kategórii muži vyhral Róbert Vagáň z Adrenaline Bike Team a časom 10 minút a 31.5 sekúnd. Za ženy zobrala víťazstvo Michaela Stankóciová s časom 14:04.6. Prvé miesto v kategórii juniorov vyhral Adam Hricko z Divo Trenčín a časom 11:06.1. Posledná kategória e-bikov patrila Dušanovi Knapcovi z Oko Racing Everywhere s časom 11:38.0. Víťazom gratulujem a obdivujem rýchlosť, s ktorou preteky zvládli. Ja som sa umiestnil na rovnom 50. mieste, čo nie je nič svetoborné, ale ja som spokojný. Zažil som super víkend plný dobrého jazdenia a zábavy a hlavne sa to obišlo bez pádov. O tom predsa tieto preteky aj sú.


Ďalšie a zároveň aj posledné kolo sa bude konať v Bojniciach 3. októbra na tratiach, ktoré kopali sami chalani z o.z. Hornonitrianske stopy.

Zdroj fotografií: Vladimír Králik
report_problem Našiel si v texte chybu?

MTBIKER Hornonitrianska Enduro séria - Veľká Lehôtka

calendar_today 05.09.2021
format_list_numbered 3. kolo - Hornonitrianska enduro séria
label Enduro
place Veľká Lehôtka (Slovensko)

FeroT 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Nádherný záver Hornonitrianskej Enduro Série v Bojniciach

Reportáž: Nádherný záver Hornonitrianskej Enduro Série v Bojniciach

Organizátori štvrtého a zároveň posledného kola ročníka 2023 si pre endurochtivých pretekárov pripravili štyri rýchlostné skúšky s celkový prevýšením takmer 700 metrov.
Reportáž: Bajkula Bratislavské enduro - dôkaz, že enduro neupadá?

Reportáž: Bajkula Bratislavské enduro - dôkaz, že enduro neupadá?

Posledné kolo SPEN sa konalo 15. októbra v Malých Karpatoch. Po zrušenom predošlom kole, ktoré malo byť v Mýte pod Ďumbierom, si jazdci prišli zmerať sily práve na traily TBK v Bratislave.
Enduro preteky – alebo čo na maratóne nezažijem

Enduro preteky – alebo čo na maratóne nezažijem

Po všetkých náročných MTB maratónoch bolo posledné kolo MTBIKER Hornonitrianskej Enduro Série možnosťou skúsiť zase niečo iné a dobre sa pri tom zabaviť.
keyboard_arrow_up