Enduro preteky – alebo čo na maratóne nezažijem

Po všetkých náročných MTB maratónoch bolo posledné kolo MTBIKER Hornonitrianskej Enduro Série možnosťou skúsiť zase niečo iné a dobre sa pri tom zabaviť.

Krása MTB spočíva v tom, že je skutočne pestré – veď už máme termíny ako XC, maratón, trail, enduro atď. Ja osobne sa nerád nejako radím do kategórie, baví ma jednoducho MTB a prelínanie týchto „disciplín“. Ale čo sa týka pretekov, tam mám pomerne jasno. Bavia ma najviac maratóny, popri ktorých nie je v sezóne veľa času a síl na špekulovanie. No záverečné kolo MTBIKER Hornonitrianskej Enduro Série v Bojniciach svojím dátumom pekne zapasovalo ako „oddychový“ týždeň.

Dubničák, na ktorý som sa tešil, mi veľmi nevyšiel. Človek už pozná, že na neho čosi lezie, ale rovnako dúfa, že to prejde. V sobotu ráno sa zobudím, sople a oči ako zrkadlo. Nie je to nič hrozné, no už si dávam viac pozor, ako keď som mal o 10 rokov menej a volím teda DNS. Za 3 dni je všetko OK a môžem sa „prepnúť“ do enduro módu a za 3 dni čosi potrénovať.

Z maratónca enduro

Samozrejme, čo píšem, berte trochu s nadhľadom, najmä tí, čo skutočne jazdia a trénujú na enduro. V mojom prípade sa jednalo len o zábavku, ale „prepnúť“ hlavu na trochu iný štýl je rovnako super osvieženie, ktoré ma baví. Veď pamätníci MTBIKER článkov si možno spomenú na môj report z Kráľovského endura 2016, čo bol ešte trochu „pravek“ tejto disciplíny u nás.

V podstate jediné, čo som spravil, že namiesto kopcov som potrénoval intenzitu iba na trailoch. Vybral som si také, ktoré viem pootáčať viackrát, čo mi príde ako dobrý spôsob na spoznávanie vlastného limitu a niečo podobné odporúčam zaradiť každému, kto jazdí preteky v teréne. Predsa len, keď máte tep o 30 úderov vyššie ako bežne, dostáva všetko iný rozmer a zvyknúť si, je veľké plus pre bezpečnosť...


No a ako z XC bicykla spraviť enduro lusknutím prsta? Mne stačili 3 kroky. Za prvé plášte, kde voľba padla na Maxxis Dissectorv rozmere 2,4 palca so zmesou 3C Maxx Terra. Áno, viem, sú ešte agresívnejšie vzory, ale dávať tam gumu, ktorá má cez 1 kg by mi prišlo už zbytočné (pekné je slovo overkill) a takto ich viem využiť aj pre moje „bežné“ jazdenie. V podstate sa jedná o rýchly vzor, ale v porovnaní s tým, čo bežne jazdím v horách, má pre mňa gripu až až...


Druhou zmenou bolo pridanie pár podložiek pod predstavec, presnejšie 2, nech sú riaditká o čosi vyššie. A tretia? No predsa blatníček. Ale pri použití takého vzoru má naozaj svoj dôvod, najmä ako ochrana spodných nôh vidlice, pretože agresívny plášť vyhadzuje oveľa viac zeminy a kameňov než hladučké XC gumy. No a do budúcna ešte vymením pedále za nejaké s väčšou oporou, napríklad niečo ako testoval nedávno kolega od Tatze.


Všetky zmeny som spravil v piatok s tým, že sobota a tréning na trati bude ideálny čas na privyknutie. Stačilo prvých 500 m z kopca na RS1, čo bola paradoxne zrejme najtechnickejšia časť jazdy. Mal som totiž pocit, že idem ako na koľajniciach, že zastavím, kedy chcem a s tým išla dôvera okamžite nahor...krása.
Krása spočíva v kombinácii pretekov a „pohodových“ presunov medzi RZ
Pre mňa ale doslova nový rozmer, pretože podobne agresívne gumy som asi nikdy nejazdil a len ďalší dôkaz, že tá moderná XC geometria a „trendy“ majú niečo do seba. S pár zmenami viete bicykel v podstate posúvať medzi kategóriami XC a trail. A rovnako mi táto skúsenosť vnukla nápad na porovnanie jazdných vlastností, podobne ako sme to robili dávnejšie v prípade teleskopickej sedlovky. To niekedy nabudúce. Samozrejme, všetko čo píšem, je v rámci mojich schopností, neporovnávam sa s chalanmi, čo jazdia enduro na enduro bikoch, pretože to je zase trochu iný level a všetko má stále svoje hranice.

Trochu iný plán

Pôvodná myšlienka bola niečo na štýl – XC/maratón jazdec si ide užiť enduro preteky, ktorá nakoniec nevyšla úplne podľa plánu. Chvíľu rozmýšľam, či report vôbec spraviť/publikovať, no potom si hovorím, že pre chalanov, ktorí akciu organizujú, to bude stále šanca, ako prilákať nových jazdcov. Veľa ľudí si pod pojmom enduro predstavuje len „hrotenie“ na trailoch, no je za tým oveľa viac. Podobný formát pretekov má čo ponúknuť aj fanúšikom iného štýlu, ktorí majú radi techniku a radi sa v nej zlepšujú – a práve MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria ponúka trate, kde netreba hneď 170 mm zdvihu, aby ste mohli jazdiť. Nakoniec sme to vymysleli trochu inak a viac už vo videjku.


Niektorí si teraz povedia, že prečo som neštartoval, veď jazdenie v blate je zábava. S tým súhlasím, ale za tých 18 rokov, čo v kuse pretekám, už mám trochu iný pohľad. Už mi nevadí občas povedať nie a nemať z toho potom ťažkú hlavu, najmä ak si predstavím všetky tie „procedúry“ po pretekoch, kýble špinavej vody z vecí a pod. Navyše, keď sme pekne pojazdili s Adamom všetky traily deň predtým za ideálnych podmienok. Ale aj bez toho, aby som v nedeľu „oral“ miestne trate, myslím, že sa dajú odhaliť mnohé dôvody, pre ktoré sa oplatí podobnú akciu vyskúšať. Aké?

Tréning na trati

Ak sa teda nejedná o „jazdu na oči“, máte deň predtým vyznačené všetky RZ a transfery. V podstate idete na tréning, čo je zábava najmä vo dvojici, alebo viac. My sme šli s Adamom, on je výborný zjazdár, takže má trochu iný pohľad, ukázal mi, akú stopy by šiel on, ktorá je podľa neho rýchlejšia a pod. Navyše po trati stretávate ďalších, hodíte reč a máte deň na trailoch, pričom preteky sú motiváciou, ako sa viac snažiť a skúsiť lepšie prejsť niektoré úseky. Naozaj ma bavilo chodiť po trailoch s „otvorenými“ očami a nielen ich prejsť a ísť ďalej...


Kempovanie

Už som spal v snehovom záhrabe v zime, na skale pod širákom, pod skalou, ale ešte som nikdy nespal v aute. Odkedy máme Multivan, musím sa priznať, že ma podobné „kempovanie“ láka a dúfam, že budem viac a viac odhaľovať toto čaro...


Ale nejde len o samotné prespanie, vďaka nemu totiž neodchádzate niekam na ubytovanie, ale zostávate na mieste s ďalšími. Jednoducho vytvoríte „partiu“, kecáte do večera a nemusíte sa pritom dať úplne dole – viete, čo myslím. Navyše s tým, že nemám v hlave nejaký extra náročný výkon (maratón) na ďalší deň, viac sa uvoľním a užívam si drobné detaily. Varenie kávy, príprava spania, sušenie vecí...Alebo sa môžete baviť s ostatnými na tom, ako ste v noci nechtiac pustili (hneď 2x) svoje poplašné, keď začalo pršať a chceli ste zavrieť okno.


Pohoda na pretekoch

No a zrejme tým najväčším rozdielom sú samotné zážitky na trati, ktoré som ani „nenasal“ plnou mierou. Krása spočíva v kombinácii pretekov a „pohodových“ presunov medzi RZ, čo na XC alebo maratóne skutočne nehrozí – tam idete veľmi často vo vlastnom svete, najmä, keď sa postupne kumuluje únava a už nemáte veľmi chuť na nejakú konverzáciu. Na endure si môžete okamžite vymienať zážitky, vzájomne sa „pohecovať“ a povzbudiť na štarte RZ, oddýchuť v bufete alebo si pomôcť. No a spomínané bufety tiež dostávajú trochu iný rozmer...


Podobný formát pretekov má čo ponúknuť aj fanúšikom iného štýlu, ktorí majú radi techniku a radi sa v nej zlepšujú
Jednoducho povedané, enduro sa robí rovnako pre ľudí a nielen pre pár „najlepších“, čo držia zjazdové KOMy niekde na Strave. Tak ako môže byť motiváciou prejsť náročnú trať s veľkým prevýšením, rovnako ňou môže byť snaha absolvovať so cťou traily... a netreba hneď kupovať ďalší bicykel. Skutočne náročné miesta, alebo veľké skoky sa takmer vždy dajú obísť. A keďže nejde až toľko o „výkon“, je všetko okolo uvoľnenejšie.


Netvrdím, že idem začať trénovať na enduro a vymetať preteky, no určite si pre spestrenie nejaké doprajem a odporúčam, nech ich skúsite aj vy...nemusíte jazdiť taký či onaký štýl, stačí, ak vás baví MTB.
report_problem Našiel si v texte chybu?

MTBIKER Hornonitrianska Enduro séria - Bojnice

calendar_today 27.08.2022 - 28.08.2022
format_list_numbered 4. kolo - Hornonitrianska enduro séria
label Enduro
place Bojnice (Slovensko)

Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Nádherný záver Hornonitrianskej Enduro Série v Bojniciach

Reportáž: Nádherný záver Hornonitrianskej Enduro Série v Bojniciach

Organizátori štvrtého a zároveň posledného kola ročníka 2023 si pre endurochtivých pretekárov pripravili štyri rýchlostné skúšky s celkový prevýšením takmer 700 metrov.
Reportáž: Bajkula Bratislavské enduro - dôkaz, že enduro neupadá?

Reportáž: Bajkula Bratislavské enduro - dôkaz, že enduro neupadá?

Posledné kolo SPEN sa konalo 15. októbra v Malých Karpatoch. Po zrušenom predošlom kole, ktoré malo byť v Mýte pod Ďumbierom, si jazdci prišli zmerať sily práve na traily TBK v Bratislave.
Reportáž: Ako som prvýkrát okúsil MTBIKER Hornonitriansku sériu

Reportáž: Ako som prvýkrát okúsil MTBIKER Hornonitriansku sériu

Preteky v rámci Hornonitrianskej enduro série som absolvoval prvýkrát v živote. Bol som zvedavý, ako to bude celé zorganizované a aký budem mať z víkendu v Bojniciach pocit.
keyboard_arrow_up