Moja dokonalá sezóna

Je tu koniec pretekárskej sezóny a teda čas bilancovania splnených alebo nesplnených cieľov.

Minulý rok nám vstúpil do života nový nepriateľ a výrazne obmedzil kalendár obľúbených akcií. Hoci v lete sa zdalo, že sme „hnusobu“ porazili, opak bol pravdou. V zime prišli ďalšie uzávery a obmedzenia. Práca v režime „home-office“ mi umožnila, aby som sa premiestnila na Malorku už v januári a neskôr aj v marci. Takú skvelú prípravu som ešte nemala. Od začiatku decembra (odkedy si počítam svoj nájazd) do konca marca som mala v nohách viac ako 6 000 km a 240 hodín. Cítila som sa dobre a aj čísla z wattmetra ukazovali rastúcu výkonnosť.

Súťažnú sezónu 2021 som zahájila pretekmi Slovenského pohára XCO v Žarnovici a potom v Turčianskych Tepliciach. Slovenský pohár však „nepozná“ samostatnú kategóriu Masters ženy a pretekáme spoločne s mužmi Masters. Poradie je taktiež spoločne aj hodnotené. Brala som tieto preteky ako prípravu. Takú intenzitu v tréningu nedosiahnem.

Granfondo Alé la Merckx, Verona

Začiatkom júna som využila pracovnú cestu a v talianskej Verone som si vyskúšala svoje prvé cestné Granfondo s názvom Alé la Merckx. Podujatie bolo zároveň aj majstrovstvami Európy na ceste v pretekoch jednotlivcov. Na štart sa postavilo cca 1 300 pretekárov. Moja kategória Masters súťažila na 127 km dlhej trase s prevýšením 2 600 m. Tu som absolvovala aj svoje najdlhšie stúpanie v živote. 20,5 km s prevýšením 1 100 m. Do pretekov som nastúpila sama, bez podpory. Po štartovom výstrele trvalo večnosť, kým sa celé pole okolo mňa dalo do pohybu. Začiatok viedol uličkami historického centra Verony. „Kriťák“ so všetkým, čo k nemu patrí. Mala som strach, aby som sa nezamotala do nejakého pádu, alebo nerozbila na nejakej diere alebo spomaľovacom prahu. Snažila som sa držať v skupinke a veľmi sa „nevetrať“.


Prvých 16 km sme aj napriek technickej trase zvládli za necelých 25 minút (priemer cca 39 km/h). Prišli prvé kopce a pole sa trhalo na menšie a menšie skupinky. Tu sa ukázalo, ako som na tom v skutočnosti.
Po štarte som sa nenechala vyhecovať úvodným tempom najmladších pretekárok.
Všimla som si, že niektoré pretekárky mali pri sebe partnera, ktorý im udával tempo a podával fľaše. Stretla som sa s tým už aj v minulosti na MTB maratónoch a tak ma to neprekvapilo. Ale keďže som nemala ani žiadne ambície na umiestnenie, tak mi to ani nevadilo. Tešila som sa, že až sa dostanem na najvyšší bod vo výške 1 537 m, tak do cieľa ma čaká viac ako 40 km zjazd. Kochala som sa nádhernou prírodou a taktiež vyšperkovanými „žiletkami“ účastníkov. Okolo mňa sa striedali značky Pinarello, Colnago, Bianchi, Willier, De Rosa, S-Works, Trek, ... osadené elektrickým Super Recordom, Dura Ace alebo Redom AXS. Karbónové superbiky s aero karbónovými ráfkami. Pastva pre oči každého cyklo fajnšmekra. Môj oceľový Ritchey v tejto spoločnosti vyzeral ako z iného sveta.

Po dojazde do cieľa som sa snažila nájsť stánok s občerstvením a vybrať si jedlo, ktoré bolo pripravené pre pretekárov. Pochutnávala som si na rizote a z diaľky som sledovala vyhlasovanie víťazov jednotlivých kategórií majstrovstiev Európy Masters. Prebiehalo oproti stánku Cipollini. Odrazu počujem vyhlasovať meno, ktoré vzdialene a v značne skomolenej forme pripomínalo moje priezvisko. Skoro mi zabehlo. To snáď ani nemôže byť pravda. Išla som sa pre istotu pozrieť bližšie, kto si príde pre medailu. Keď nikto nechodil, tak som pristúpila k riaditeľovi pretekov a predstavila sa. Požiadal ma o licenciu. A on mi odrazu gratuluje a dovzdáva striebornú medailu za 2. miesto vo svojej kategórii.


Majstrovstvá Európy Masters XCM, Evolene

A je tu 17. jún a ja som vyrazila do Švajčiarska na majstrák Európy Masters XCM. Ako už písal vo svojom reporte Janči Halik, preteky sa konali vo vyššej nadmorskej výške v zimnom stredisku Evolene. Obhliadka prvej polovice trate naznačila, že ma čaká „dlhý deň“ v sedle s veľkým počtom nastúpaných výškových metrov v nadmorskej výške až do 2 700 m. Po štarte som sa nenechala vyhecovať úvodným tempom najmladších pretekárok. Kontrolovala som si súperky vo svojej vekovej kategórii, aby som bola aspoň na dohľad. V dlhých tiahlych stúpaniach sa ukazovali hneď v úvode veľmi silné. Visela som za nimi iba „za oči“.

Hovorila som si, že ak takto budú pokračovať, takéto tempo nevydržím celé preteky. Našťastie pre mňa sa v prvých technických zjazdoch ukázalo, že súperky majú problém jazdiť z kopca. V dlhých stúpaniach do kopca mi nedokázali ujsť ďaleko. V technických pasážach a exponovaných úsekoch, kedy sa jazdilo po úzkych chodníkoch a vedľa nás bol viac ako 100 m zráz, som potom získavala stále väčší náskok. Vedela som, že záver pretekov je veľmi technický a skoro celý dole kopcom. Po viac ako 4 hodinách sme zjazdovali do cieľa z výšky cca 2 700 m. Podarilo sa mi udržať súperky za chrbtom a ja som pre Slovensko vybojovala svoju prvú zlatú medailu a titul majsterky Európy XCM Masters vo svojej kategórii. V cieli som potom nadšene sledovala, že druhú slovenskú medailu vybojoval vo svojej kategórii aj Janči.


Majstrovstvá Slovenska Masters na ceste, Sokolovce

V júli som si odskočila zase na cestu. Na kopcovitom okruhu v Sokolovciach sa 18. 07. konali majstrovstvá Slovenska Masters v pretekoch jednotlivcov. Bola som síce práve 14 dní po druhej vakcíne, ale nijako ma to neobmedzovalo. Snažila som sa organizátorov presvedčiť, aby nám predĺžili trasu „aspoň“ na dva okruhy, ale boli neoblomní.
Dlhé a nekonečné kamenisté výjazdy sa striedali s technickými XCO pasážami a rýchlymi zjazdami.
Vraj nám jedno kolo na takom ťažkom okruhu bude stačiť. Okruh meral cca 28 km a mal prevýšenie cca 419 m. Usmiala som sa, keď som si pomyslela, aký okruh mali Masters v talianskej Verone. Odštartovali sme spoločne niekoľko kategórií. Po úvodných stúpaniach sa mi podarilo dotiahnuť sa v zjazdoch na triatlonistku a vicemajsterku Slovenska v dlhom triatlone Janku Beňačkovú. Každá sme pretekali v inej vekovej kategórii a tak sme príkladne spolupracovali a v silnom protivetre sa striedali na špici. Do cieľa sme dorazili spoločne. Ja som tak obhájila svoj titul z minulého roku.

Majstrovstvá Európy XCO, Novi Sad

Prišiel termínovo veľmi nabitý August. Dňa 12. 08. hostilo srbské mesto Novi Sad Majstrovstvá Európy XCO Elite a Masters. Organizátori príjemne prekvapili a zvládli niekoľkodňové preteky na veľmi vysokej úrovni. Pre divákov bola dostupná aplikácia, kde sa dali sledovať preteky online. Počas pretekov sa dali sledovať časy prejazdov jednotlivých kôl a poradie pretekárov. V priestoroch pretekov bolo niekoľko hotspotov, kde bolo možné využívať free Wi-Fi a nemíňať si drahé dáta (Srbsko nie je v EU). Cross-country trať bola nezvyčajne umiestnená na miestnej Petrovaradinskej pevnosti na brehu Dunaja. Mestskému okruhu nechýbali prudké výjazdy, dropy, wallride a hlavne rýchle zjazdy po nekonečných schodoch. Robo Glajza, ktorý priviedol slovenskú reprezentačnú výpravu bikeriek a bikerov, na moju otázku, čo hovorí na trať, nezaprel v sebe cyklokrosára. Odpovedal, že „škoda, že sa tie schody nejdú smerom hore“ .


Mala som možnosť najazdiť si okruh v spoločnosti domácich pretekárov z miestneho klubu. Pomohli mi vybrať najrýchlejšiu stopu.
So zdvihnutými rukami som prešla cieľom. Neuveriteľné!
Mojou najväčšou súperkou v kategórii bola Dr. Veronika Cseh, majsterka sveta v cyklokrose Masters a taktiež majsterka sveta MTBO z Maďarska. Druhou najväčšou súperkou bolo úmorné teplo. Na poludnie sa ortuť teplomera šplhala až k 40tke. Po tréningu som vždy využila možnosť vykúpať sa a schladiť v Dunaji. Štart sa mi nevydaril. Zatiaľ čo sa čelo pretekov vzďaľovalo po kamennom výjazde na vrchol hradieb pevnosti, ja som zostala zavretá v druhej skupinke pri hradnom múre.


Postupne sa mi však darilo prepracovávať dopredu. Veroniku som mala na dohľad. Vyzerala silná vo výjazdoch a využívala k tomu ľahučký karbónový hardtail. Všimla som si však, že ju zároveň obmedzoval v zjazdoch a veľmi jej to nejde dolu dlhým rozbitým kamenným schodiskom. Po štyroch okruhoch v úmornom teple som po cca hodine prešla víťazne cieľom. Pre Slovensko som vybojovala druhú zlatú medailu na majstrovstvách Európy Masters a titul majsterky Európy XCO Masters vo svojej vekovej kategórii. Po pretekoch kategórie Masters ženy sa na štart postavili Masters muži. Robo Glajza predviedol skvelý výkon a vybojoval pre Slovensko striebornú medailu!


Majstrovstvá sveta XCO Masters, Praloup

Minulý rok sa na majstrák sveta XCO Masters pripravovalo francúzske vysokohorské stredisko Praloup. Kvôli Covidu organizátori požiadali o preloženie na rok 2021. Termín bol stanovený na 21. augusta. Ja som teda dva dni po návrate zo Srbska mohla, vďaka skvelej podpore P2R Bike Teamu, odletieť do francúzskeho Nice. Odtiaľ sme sa s tímovým mechanikom presunuli autom do lyžiarskeho strediska Praloup. Dva dni sme s Filipom nacvičovali technické pasáže a vyberali najrýchlejšiu stopu v prudkých zjazdoch a rockgardenoch.


Snažila som si zapamätať celý okruh tak, aby som si ho vedela „prehrať“ v pamäti pri zaspávaní. Je to taký rituál, ktorý sa snažím praktikovať. Pred pretekmi si „prehrávam“ v mysli so zatvorenými očami jazdu po okruhu. Trať bola špecifická veľkým prevýšením. Na jednom 5,5 km dlhom okruhu sme nastúpali 241 m. Z toho posledných 1,3 km znamenalo prekonať 145 výškových metrov. Deň pred štartom žien súťažili muži Masters a ja som s potešením sledovala obhajobu titulu legendy mountainbikingu, Američana Tinkera Davida Juareza. Využila som možnosť osobne mu pogratulovať a on súhlasil so spoločnou fotografiou.


Blížil sa deň D a ja som vliezla do postele zavčasu. Ako na truc som nevedela zaspať. Prehadzovala som sa ešte o pol druhej. Budík som pritom mala nastavený na pol šiestu. Tušila som ťažké ráno.
Načala som ešte siedmu pollitrovku a odišla do kabínky za komisárkou skúsiť zo seba niečo dostať.
Vstávanie bohužiaľ naozaj nepatrilo k tým príjemnejším, ale snažila som sa striasť zo seba ospalosť a myslieť na prípravu. Cestou na štart som si v aute nahlas púšťala do reproduktorov známe „motivačné“ hity. Pomáha mi to odbúravať stres a nabudiť telo k výkonu. Štart bol stanovený na 9:00 ráno. Približne 15 minúť pred deviatou sme sa zhromaždili v priestore štartu a cieľa, kde komisári UCI vyvolávali mená pretekárok v poradí, v akom sa postavia na štart. Štartové pole malo 45 pretekárok z celého sveta. Okrem domácich Francúzok malo početné zastúpenie aj Taliansko. Ale boli tu pretekárky zo Švédska, Veľkej Británie, Ameriky, alebo dokonca Peru.

Na štart nás radili podľa vekových kategórií. Stála som až v piatom rade. Vedela som, že po cca kilometri sa trasa zúži na úzky a technický singletrack a prudký technický zjazd. Tušila som, že po štarte tam bude tesno a tak som mala v pláne sa čo najviac prepracovať dopredu, aby som nezostala zablokovaná. Do tejto pasáže som vchádzala asi na 10 - 12 pozícii. Moja obava sa naplnila a tesne predo mnou tu išla cez riadítka jedna pretekárka. V poslednej chvíli sa mi však ešte podarilo „prešmyknúť“. Za mnou sa úzky prejazd upchal pretekárkami, ktoré boli nútené zastať a zosadnúť. V nasledujúcom stúpaní som si uvedomila, že za mnou nikto na dohľad nejde. Filip mi v druhom depe hlásil takmer minútový náskok na najbližšiu súperku v mojej kategórii. To ma upokojilo. Snažila som sa ísť svoje tempo a v zjazdoch ísť plynule a príliš neriskovať pád alebo prerazenie pneumatiky na ostrých kameňoch. Jazdila som v spoločnosti jednej poľskej pretekárky.

Do kopca som ju odchádzala, ale v zjazdoch jazdila rýchlejšie, s istotou a parádnou technikou. Dole kopcom som nedokázala s ňou držať tempo. Po druhom depe predo mnou zostávalo už iba posledné strmé stúpanie. Filip mi zakričal, že mám pohodlný náskok a aby som nezablúdila. So zdvihnutými rukami som prešla cieľom. Neuveriteľné! Konečne sa mi to podarilo. Titul majsterky sveta XCO Masters je doma. Víťazný pocit som si však nestihla užiť a hneď za cieľovou čiarou si ma „odchytila“ slečna, ktorá sa predstavila ako antidopingová komisárka a odprevadila ma do stanu, kde všetky víťazky svojich vekových kategórií mali podstúpiť antidopingový test. Priniesli nám tam celú paletu fliaš balenej vody a my sme pomaly popíjali. Čas ubiehal a jednotlivé pretekárky pomaly odchádzali do kabínky na odovzdanie moču. Ja som stále nemala pocit, že by som zo seba niečo vedela takto krátko po intenzívnom výkone „vycediť“.


Pomaly som dopíjala šiestu pollitrovú fľašu, keď na test odišla aj posledná pretekárka. Zostala som v stane sama. Začala som byť v strese, lebo som vedela, že sa čaká už iba na mňa a navyše až po mojom teste môže začať oficiálna ceremónia vyhlasovania víťaziek, odovzdávanie medailí a majstrovských dresov. Načala som ešte siedmu pollitrovku a odišla do kabínky za komisárkou skúsiť zo seba niečo dostať. Minimum je 90 ml odovzdaného moču. V bruchu mi žblnkali 3 litre čerstvo vypitej vody, ale „studňa bola stále suchá“. Bola som veľmi nervózna, pretože celý čas pri vás stojí komisárka a cez sklenené dvere sa na vás pozerá, ako sa snažíte naplniť pohárik. Konečne som sa mohla obliecť a obsah pohárika osobne rozliať do dvoch nádobiek označených ako vzorka „A“ a vzorka „B“ a uzavrieť. Vyhlasovanie mohlo konečne začať. Kvôli mne asi s polhodinovým meškaním.

Záver sezóny v znamení MTB maratónov

V polovici septembra som si nenechala ujsť najkvalitnejšie organizovaný a najkrajší MTB maratón na Slovensku, Singletrack Maratón Košice. Maratón mi skvele zapadol do prípravy na posledné dôležité podujatie tejto sezóny.


Dňa 25. septembra sa v talianskom Il Ciocco v Toskánsku konali Majstrovstvá sveta XCM Masters. Taliani opäť nesklamali. Trasa s veľkým prevýšením bola postavená na cca 32 km okruhu. Absolvovali sme ho 2-krát. Ako opäť skvele vystihol Janko Halik vo svojom reporte, nebolo to zadarmo. Dlhé a nekonečné kamenisté výjazdy sa striedali s technickými XCO pasážami a rýchlymi zjazdami. Hneď v prvom tréningu sa mi „podarilo“ rozbiť zadný karbónový ráfik, keď som vo veľkej rýchlosti trafila voľný kameň. Organizátori slávili návrat svetového šampionátu po 30 rokoch späť do rezortu Il Ciocco. Na štarte a pri vyhlasovaní výsledkov mali pozvané bývalé profesionálne hviezdy mountainbikingu. Svoje úsmevy rozdávali a pred fotoaparátmi ochotne pózovali:

  • Giovanna Bonazzi, dvojnásobná majsterka sveta v zjazde z rokov 1991 a 1993.
  • Paola Pezzo, dvojnásobná olympijská víťazka cross-country z Altlanty 1996 a Sydney 2000 a majsterka sveta XCO 1993 a 1997.
  • Hubert Pallhuber, majster sveta cross-country 1997.
  • Gilberto Simoni, profesionál v cestnej cyklistike, víťaz Giro d´Italia 2001 a 2003. V roku 2007 zvíťazil na majstrovstvách Talianska v MTB maratóne.


Večer pred štartom bola konečne zverejnená štartová listina. Ja som zistila, že v mojej vekovej kategórii som prihlásená sama. Bola som trochu sklamaná, lebo som sa tešila na pretekanie a súboj so súperkami. V takomto prípade však môže nastať situácia, že usporiadatelia zlúčia dve vekové kategórie do jednej. Ak som chcela mať istotu a uspieť, musela som dôjsť do cieľa pred všetkými súperkami z najbližšej vekovej kategórie. Podarilo sa a aj napriek zablúdeniu v druhom okruhu som zvíťazila a získala titul majsterky sveta Masters aj v MTB maratóne. Pre Slovensko som v sezóne 2021 vybojovala štvrtú zlatú medailu v horskej cyklistike.


Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou a pre mňa bola sezóna 2021 „dokonalou“.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Kristina 
Podobné články
Ako si na preteky pripraviť hlavu
Príprava na preteky je komplexná záležitosť a niekedy nestačí len trénovať telo. Ľudia trpiaci predštartovnou nervozitou si musia vytrénovať aj hlavu.
Ženy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť
Niet zrejme príhodnejšieho dňa, kedy si môžeme pripomenúť silu a vášeň (nielen pre šport), ktorú v sebe majú ženy.
Splnený reprezentačný sen: reportáž z majstrovstiev sveta 2024
Najdôležitejšie preteky sezóny v tom najcennejšom drese, ktorý som doteraz obliekal – veru že to bol zážitok na celý život!
keyboard_arrow_up