Reportáž: Singletrack MTB Maratón Košice - ako som nastúpil Barbare Benko

Reportáž: Singletrack MTB Maratón Košice - ako som nastúpil Barbare Benko

Maratón známy nielen pre svoje singletraily, ale tradične bohatú účasť kvalitných maďarských pretekárov a pretekárok. S jednou som zviedol aj „tuhý“ súboj priamo na trati...

Podujatie, v ktorom slovo singletrack rozhodne nie je len pre okrasu, sa stalo už pevnou súčasťou môjho programu. Trať, výborná konkurencia s „nadupanými" profi maďarskými pretekármi (preteky sú zaradené ako UCI C2) a rovnako každoročne parádne počasie...neviem, ako to ten Tomi Hauser robí . Navyše preteky zapadli do mojej ďalšej 3-týždňovej trilógie, kedy po Dubničáku nasledoval oddych, potom prišla Snežnica, teraz Košice a pretekársku sezónu „zapichnem" v nedeľu na domácom podujatí ŠKODA MTB maratón Rajecké Teplice. Z každého ste v podstate mohli čítať/vidieť report...

Lyžiarske stredisko Jahodná nie je úplne na „ďalekom“ východe, no zo Žiliny stále viac ako 3 hodiny cesty. Keďže naša „tatranská spojka“ odišla na dovolenku, zvolil som za východiskový bod Liptov, vzal aj rodinku a spravil si pestrý program. Ubytovanie sme mali u Mirky v ich apartmáne a ešte raz ďakujeme . Stihli sme ešte pretočiť nohy a nasávať atmosféru Liptova.



Dobre sa rozjazdiť


V piatok „velím do útoku" na Tichú a Kôprovú dolinu v rodinnom zložení. Tieto doliny môžem fakt odporučiť na výlet, doslova kochačka a na moje prekvapenie ani veľa ľudí. Mladého už od začiatku učím na takú sedačku, kde sa musí držať, stabilizovať telo a rovno poviem, že jazda ho baví – samozrejme žiadne dlhé hodiny, väčšinou jazdíme výletíky okolo 2 hod.



Nevýhodou je fakt, že si treba dať pozor, keď zaspáva. Tichú dolinu zvládol, no cestou dole už stojíme a „kempujeme“. Lenka sa poopaľuje, ja si dávam celú dolinu ešte raz v tempe a verím, že na druhý deň nebudem mať v prvom kopci konečne kamenné nohy. Košice totiž štartujú okamžite do dlhého kopca a každý rok mám pocit, že v ňom na začiatku cúvam dozadu. Lenže mladý spal 2,5 hodiny, takže ma Lenka posiela ešte vytočiť do Kôprovej...to je žena . Na konci dňa tak mám 60 km po dolinách, so záťažou aj v tempe . Nakoniec skvelý deň v krásnom prostredí, „zabiť" cestoviny a oraziť...



Spomienky na 333


Ráno je chladno, ale má byť krásny deň a hlavne sa po ceste do Košíc vytvára inverzia parádne divadlo. Najmä v oblasti okolo Spišského hradu, kde dávam pauzu a fotím. Najmä ako prechádzam okolo Levoče, Spišského podhradia, Olšavky vynárajú sa mi spomienky na Spišských333 Extreme a parádnu jazdu so Stanom. Západ slnka nad „Levočákmi“, ovady a kríza pred Olšavkou, alebo vysvietený hrad a túžba konečne byť v cieli . Spomínam, akoby to boli roky a ono neubehli ešte ani 2 mesiace...čas veru letí, keď sa človek nenudí. No hlavne ma teší, že si môžem užívať tak odlišné formy cyklistiky a každá má niečo do seba. Dnes pre zmenu čaká poriadny „racing“, sadám späť do auta, smer Jahodná...



Trošku dlhší úvod, ale veď viete, že ja sa vás snažím trochu vtiahnuť do deja a aby ste nepovedali, že píšem len o watoch .

Ideš teda UCI


Na registrácii prišlo hneď prekvapenie, keď zisťujem, že ma Tomi Hauser hodil medzi UCI kategóriu. Licenciu mám, každoročone si ju vybavujem kvôli maratónu HERO, aj keď už 2 roky absentujem pre koronu a menšiu ochotu cestovať s malým dieťaťom 900 km . Lenže kartička leží na stole 300 km ďaleko, ale pôsobím zrejme vierohodne, keď tvrdím, že ju mám a nakoniec všetko OK. Výhodou UCI je, že ste vpredu, resp. vyvolaný spíkrom...

Myslím, že som nespomenul parametre, ktoré majú 77 km s prevýšením okolo 2 300 m. No tým, že stále treba pracovať s bikom, narobíte sa viac než dosť.



Trochu sa rozjazdím a potom napchám vrecká traťovkami. Keďže pôjdeme okolo 4 hodín, nechýba ani slaná bageta, poučenie z tejto sezóny. No môj cieľ je jasný...pekne pod 4 hodiny, navyše na trati pribudli aj ďalšie single, takže bude treba zabrať. Ďalším cieľom je opäť sa zlepšiť, čo je trend, ktorý sa mi darí držať zatiaľ každý jeden maratón.



Špecifikom tratí je spoločný štart, navyše tesne predtým zisťujem, že prvý kopec, resp. slučku ideme opačne, ako po minulé roky. Síce sa obetuje nejaký ten singel, no zase sa bude dať predbiehať. Prečo? Lebo ak štartujete s kratšou trasou, v čele idú „nabušení“ maďarskí jazdci a dokonca jeden Juhoafričan, je jasné, že tempo bude zbesilé. A bolo .



Úvodné bomby


Celý úvodný kopec trval okolo 22 min a ja mám NP na hodnote 314 W, pričom okolo mňa ide kopec jazdcov, mnohí samozrejme úvod napálili a postupne idem cez nich. Najmä na vrchole prišliapnem cez horizont do rýchleho zjazdu a posúvam sa dopredu. Tieto rýchle „rúbanice“ nadol mi idú ale hlavne viem, že úvod som išiel s rezervou a s dobrým pocitom, o čom svedčí aj pomerne nízky priemerný tep v kopci na hodnote 169 (max. cca 194), takže rozjazd v Tichej padol na úžitok . Preletíme znovu cez štart/cieľ a čakajú nás nekonečné chodníčky.



Singletracky sú výborné na jazdenie, no horšie na predbiehanie. Pozíciu si je vždy dobré spraviť pred nájazdom, prípadne trochu kalkulovať, pričom sa môžem spoliehať na svoj zjazd. Nechcem machrovať, no domáce traily ma naučili, myslím, celkom dobrej technike . Košické traily za tie roky poznám, resp. viem, kde začínajú, takže ak pred sebou vidím v diaľke nejakú skupinku, netlačím na pílu a radšej sa „vydýcham“. Ideálne ich potom dobehnúť na konci singla, čo sa mi celkom úspešne darí, napríklad aj na krásnom traile Bedľa. Lepšie ako ísť bomby a potom aj tak čakať vo fronte. Mám na dohľad aj kolegu Roba, rovnako okolo vidím tváre, ktoré inak nevídam a to väčšina ide krátku trasu...takže tempo dobré.



Z prvých singlov sa mi rozhodne najviac páči úvodná kamenistá časť Davidoffu, také mám rád. Flowtraily veľmi nejazdím, no klopky Davidoffu si užívam, hlavne si dávam pozor na vlnách, ktoré vedia dobre nakopnúť a radšej ich vždy pretlmím. Inak ešte jedna vec mi napadá vzhľadom na miestne singletraily. Pekne vidno, kde najviac jazdím...kamene, korene, strmé úseky, tam som ako doma. Ale rozhodne nie som „lasička“, čo sa vie bleskovo preplietať pomedzi stromy z jednej točky do druhej .

Singletrail neznamená len zjazd


To, že máte na trati snáď 50 km trailov neznamená, že sa idú len z kopca...vtedy dajú fakt zabrať, pretože treba neustále držať tempo, do toho samozrejme pracovať s bikom a najviac si užívam strednú polohu tlmiča DT Swiss. Vzadu mám aj „nudlu" v kombinácii s Maxiss Ikon, takže nižší tlak (1,3 BAR) s čím ide ruka v ruke komfort a výborný grip. Nie je blato, ale dobrý grip oceníte, aj keď sa práší a na vrchu je šmykľavá „presušená“ vrstva. Keď sa človek postaví do pedálov, koleso nešmýka...a to ma privádza k obľúbenej výjazdovej prémii, kopcu pravdy . Približne 100 m s priemerom k 26 %, ale hlavne po malých šutroch – oproti minulým rokom mi výjazd prišiel náročnejší, teda najmä podklad, za čo zrejme môže neustále striedanie búrok a sucha. Opäť výborná atmosféra, kopec vyjdem a pred vrcholom hlásim domácim: „toto že je nejaký kopec?“. Samozrejme o chvílu neskôr vydýchavam, tep 185 .



Mám pocit, že práve v Košiciach máme asi najviac fanúšikov. Popri trati neustále počujem svoje meno a povzbudzovanie a ešte raz všetkým ďakujem. Počas pretekov sa nedá veľmi obzerať, no vždy registrujem a človeka to poteší a nakopne....na východe dobre .

Tento rok som kameru nebral, no koho zaujíma, ako vyzerajú jednotlivé singletraily, o ktorých hovorím, nájde ich v reporte z minulého roku – tam sme do videa pridali aj jednotlivé názvy. Počasie bolo takmer identické, takže skoro deja-vu.



Začína súboj


Za singlom Jahoda, čo je asi 40. km, sa trať delí a som rád, že bude väčší pokoj. Bufet a čaká nás hore-dole hrebeň smerom k chate Hrešná. Úvod sú fajné stojky, potom sa terén trochu položí. Prišiel čas „zabiť" bagetu, pretože teraz je asi jediné miesto, kde sa dá žuť. Dotlačím a začínam útočiť . Stále sa mi darí držať tempo a pomaličky dobieham ďalších jazdcov. Medzi nimi je aj prvá žena, výborná maďarská bikerka Barbara Benko. Ak sa čudujete, že Imro teraz dobehol babu, aspoň vidieť, kde leží profi level v rámci žien . Bývalá jazdkyňa v tíme Ghost Factory, teraz v tíme Maloja Push Bikers, účastníčka olympiády sa ma chytí a „vytáča“ ma .


Myslím tým, ako jazdí. Ideme v takých „hupíkoch“, kedy po zjazde vždy ide nejaký výšvih. Ona tam v strmom začne vždy bušiť a ide cezo mňa, ja držím tempo a zase jej ujdem cez horizont. Párkrát sa situácia opakuje, než ju konečne strasiem...aspoň na chvíľu.

Nie je hanba, že sa naháňam so ženou a Jožo je kategória nad 40 rokov...proste o tom sú preteky, dáš si do tela, v cieli „ťukes" a vydýchaš.
Pred chatou Hrešná dobieham aj Ruda Dzureňa, ktorý má trochu problém s kolesom (jemne prasknutý ráfik) a rovnako doplatil na úvodné tempo – chvíľu kecáme a hneď mi hovorí o pekle v úvode . Ale evidente sa trápi, chytá medzeru, ja valím ďalej. Na bufete nestojím, bageta zasýtila a vo vreckách toho mám ešte dosť na záver. Za chvíľu nás čaká ale odmena, ďalšia porcia parádnych singlov s názvom Hriešny...tu je aj ďalšia zmena, kedy pribudol navyše ďalší flowtrail s klopkami. Parádne jazdenie, neustále zmeny smeru, človek ani na chvíľu nemôže zvesiť nohy. Tu som na seba jemne naštvaný, neviem chytiť pekný flow a jazda je taká...trhaná. Ale žiadny zjazd na asfalt, ako po minulé roky, ujo ma posiela nečakane hore, takže tam lámem ťažký prevod a zase single. Až potom ma les vypľuje na cestu, kde pred sebou vidím v diaľke ďalších, čaká nás skvost menom Michalkov.

Michalkov je prvý trail v rámci KE-CY trailov a je to bývalý poľovnícky chodník. Jazdí sa normálne opačne, takže v podobe na maratóne je z neho „uphill“ verzia plná koreňov, stále treba pracovať telom. Ak niečo borcom na dlhej výrazne znižuje priemernú rýchlosť, netreba hľadať ďalej. Zozadu sa na mňa dolepila Barbara a Rudo, ale dobieham postupne aj tých pred sebou. Aj Joža Martyšku, ktorý sa chytil a ideme v takom vláčiku. Zrazu Rudo nakopne motor a ide dopredu, ako domáci pozná každý centimeter. Zrazu je fuč, no o chvíľu vidím, ako stojí na boku....hmm, čo sa deje? Nič špeciálne, kŕče . Navyše záver singletrailu, ktorý má celý asi 5 km, končí fakt výživnou stojkou a tá uzatvára našu extra slučku na dlhej.



Ako som nastúpil


OK, ideme do finále, zjazd, popod cestu a čaká posledný kopec. Ešte pred ním bufet, vidím ako niekto podáva fľašku, tak naťahujem ruku. Ale bidony nie sú pre mňa, je to support Barbary. Menšie faux pas, ale ideme ďalej. Ešte dodám, že na bufetoch sa bidony podávail a palec hore...len ja som šahal po nesprávnom Najskôr dlhší úvod po asfalte, kde potiahnem, nebudem tu predsa taktizovať...Barbara má obrovský náskok pred ďalšou ženou v poradí, no vidieť, že si chce dať do tela a jedno, či je súperom žena alebo muž. Rozhodne nestojí o milodary . Za nami doslova visí ešte Jožo ale do terénu bočíme pokope. Inak Košice sú tiež podujatie, kde je finiš v podstate na kopci. Mám toho fakt plné „brýle“, sila v nohách už veľmi nie je a tep atakuje hodnoty k 190. Pred vrcholom sú také „brdky“, kde idem zo sedla, atakujem...keď už mám toľko napozerané tie sveťáky, že jo . Podarilo sa a v záverečnom zjazde si už idem pre konečné 13. miesto s časom 3:53 hod. Nie je hanba, že sa naháňam so ženou a Jožo je kategória nad 40 rokov...proste o tom sú preteky, dáš si do tela, v cieli „ťukes" a vydýchaš.

Najväčším súperom ste sami sebe a tam je dosť priestoru na prekonávanie a posúvanie...najmä, ak je jazdenie hobby.


Len dodám, že prví traja boli maďarskí pretekári a víťaz, Zsombor Palumby, trať preletel za 3:20 hod. Najlepším z našich bol Martin Kostelničák a ten dostal cca 8 min. Takže síce majú v Maďarsku samé roviny, ale jazdiť na bikoch rozhodne vedia . Kompletné výsledky potom nájdete na tomto odkaze. Záznam v aplikácii Strava, kde nájdete všetky údaje z jazdy tu.



Ja som maximálne spokojný


Nakoniec z Jahodnej odchádzam skutočne spokojný. V prvom rade ďalšie preteky, bez nejakého technického problému, alebo nejakej „kritickej“ situácie. Všetko išlo ako po masle, zvyšok bol len na mojich nohách. Rovnako ma potešil aj čas, ktorý bol výrazne lepší ako minulý rok a to bola trať zase o kúsok náročnejšia. Možno si poviete, aká spokojnosť, však víťaz ti naložil cez 30 minút. Keby sa na to pozerám podobne, po tých rokoch by som už zrejme nejazdil, no pretekanie a maratóny ma stále bavia aj bez „bední“. Ako sa hovorí, najväčším súperom ste sami sebe a tam je dosť priestoru na prekonávanie a posúvanie...najmä, ak je jazdenie hobby.

V nedeľu si na Liptove doprajem ešte jeden krásny ranný pojazd cez Svidovské sedlo a deň pokračuje výletom na Čierny Váh...ale o tom zase inokedy. Rodinka mala v sobotu tiež akčný program, spolu s Mirkou si vyšli na Demänovskú horu a potom boli ešte pozrieť preteky Red Bull 400 na Štrbskom plese. Inak spomínanú Demänovskú horu nájdete aj na našom kanáli MTHIKER. Za 3 dni mám pocit, akoby sme preč z domu týždeň. Relativita vážne funguje .

Zdroj fotografií: Jano Villím
report_problem Našiel si v texte chybu?

MTB Singletrack Maratón Košice - UCI - C2 Marathon Series

calendar_today 11.09.2021
label MTB - maratón
place Košice (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up170thumb_down comments 20 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

To fakt je majstrák sveta v bike maratóne „starých chrenov“? A kde to bude? Tieto otázky som položil Tomášovi Hauserovi na maratóne v Raji, keď sa ma pýtal, či sa chcem zúčastniť.
Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Perfektné počasie, kvalitná konkurencia a najmä ja, Moravák a Janka Keseg Števková, taký bol môj záver sezóny v Bratislave.
Reportáž: Gajarský Kovian - šialená rovinka

Reportáž: Gajarský Kovian - šialená rovinka

Pozriete si profil trate a poviete, „veď tam nie sú žiadne kopce, to bude nuda”? Ak áno, bol by to váš životný omyl :).
keyboard_arrow_up